„Bolo vážnou strategickou chybou postupne ukončiť využívanie jadrovej energie… jednoducho nemáme dostatočné kapacity na výrobu energie,“ konštatoval Merz.

Energetický systém Nemecka je teraz závislý od štátnych zásahov, aby udržal ceny na prijateľnej úrovni.

„Aby sme opäť dosiahli prijateľné trhové ceny na výrobu energie, museli by sme trvalo dotovať ceny energie zo spolkového rozpočtu,“ povedal Merz a dodal: „To nemôžeme robiť dlhodobo.“

Odklon Nemecka od jadrovej energie sa urýchlil po jadrovej havárii vo Fukušime v Japonsku v marci 2011, dodáva denník. Vláda pod vedením vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej pristúpila k urýchleniu plánu vyraďovania, ktorý bol prvýkrát prijatý v roku 2000. Cieľom tejto politiky bolo znížiť jadrové riziká a zároveň podporiť Energiewende, alebo „energetický obrat“, teda prechod Nemecka na obnoviteľné zdroje energie.

Merz povedal, že rozhodnutie o odstúpení od jadrovej energetiky malo dlhodobé strategické dôsledky.

V priebehu roka 2010 Nemecko postupne zatváralo svoje jadrové elektrárne. Odstúpenie od jadrovej energetiky bolo ukončené v apríli 2023, keď boli natrvalo odstavené posledné tri reaktory – Isar 2, Emsland a Neckarwestheim 2, čím sa skončilo približne šesť desaťročí výroby jadrovej elektriny.

Zatvorenie elektrární prišlo uprostred energetickej krízy v Európe po vypuknutí vojny na Ukrajine. Napriek obnovenej diskusii o úlohe jadrovej energetiky v energetickej bezpečnosti bola prevádzková životnosť zostávajúcich reaktorov predĺžená len o tri mesiace, než boli odstavené.

Merz uviedol, že Nemecko malo počas tohto obdobia aspoň zachovať svoju poslednú zostávajúcu jadrovú kapacitu.

„Ak to chcete urobiť, mali ste aspoň pred tromi rokmi ponechať poslednú zostávajúcu jadrovú elektráreň v Nemecku v prevádzke, aby ste mali aspoň kapacitu na výrobu elektriny, ktorú sme mali dovtedy,“ povedal.

Dodal, že odchod od jadrovej energetiky prispel k vysokým nákladom a zložitosti energetickej transformácie v Nemecku.

„Teraz teda realizujeme najdrahšiu energetickú transformáciu na celom svete,“ povedal. „Neznám žiadnu inú krajinu, ktorá by veci robila tak nákladné a zložité ako Nemecko.“

Odklon od jadrovej energetiky, ktorý podporili viaceré po sebe nasledujúce vlády, kritizujú odporcovia ako komplikáciu nemeckého cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2045.

Hoci Merz argumentoval, že Nemecko malo zachovať jadrovú kapacitu, opätovné spustenie natrvalo odstavených reaktorov sa vo všeobecnosti považuje za nerealizovateľné.

Podľa nemeckého energetického spravodajského portálu Clean Energy Wire sa po trvalom odstavení reaktorov vyberie palivo, bezpečnostné systémy sa demontujú alebo deaktivujú a kľúčové komponenty sa bez aktívnej údržby začínajú rozpadávať.

V Nemecku boli posledné jadrové elektrárne úplne vyprázdnené a čiastočne demontované, čo znamená, že akékoľvek opätovné spustenie by si vyžadovalo prestavbu veľkých častí zariadení.

Merz povedal, že súčasná vláda čelí dôsledkom minulých rozhodnutí.

„Zdedili sme niečo, čo teraz musíme napraviť,“ povedal a dodal: „Ale jednoducho nemáme dostatočnú kapacitu na výrobu energie.“

Narobili si problémy 

Regulačné bariéry ďalej komplikujú akékoľvek oživenie. Prevádzkové licencie sú trvalo zrušené, akonáhle začne vyraďovanie z prevádzky, a opätovné spustenie reaktorov by si vyžadovalo nové povolenia, úplné bezpečnostné kontroly a súlad s modernými jadrovými normami.

Podľa portálu Clean Energy Wire zostáva verejný odpor voči jadrovej energii silný, najmä v Nemecku.

Svetová jadrová asociácia uviedla, že ďalšou významnou prekážkou sú náklady, pričom odhady nákladov na opätovné spustenie dosahujú stovky miliónov alebo dokonca miliardy eur na modernizáciu, zvýšenie bezpečnosti a personálne zabezpečenie.

Vzhľadom na veľké investície Nemecka do obnoviteľných zdrojov energie, dovoz elektriny zo susedných krajín a emisné pravidlá Európskej únie sa opätovné spustenie starých reaktorov vo všeobecnosti považuje za ekonomicky neatraktívne.

Niektorí politici tvrdia, že zachovanie jadrovej energetiky – alebo investovanie do nových reaktorov – mohlo priniesť väčšiu energetickú nezávislosť alebo cenovú stabilitu.

Ako príklad sa často uvádza Francúzsko. Približne 65 až 70 % svojej elektrickej energie vyrába z jadrovej energie, čím dosahuje prevažne nízkouhlíkový mix elektrickej energie a znižuje závislosť od dovozu fosílnych palív. Do polovice 30. rokov 21. storočia plánuje postaviť najmenej šesť nových reaktorov, hoci vysoké náklady na výstavbu v posledných rokoch tlačili ceny nahor.

V Nemecku strana Kresťanskodemokratická únia (CDU) pod vedením Merza navrhla preskúmať, či by bolo možné technicky znovu aktivovať posledné odstavené reaktory, a vyjadrila podporu pokročilým jadrovým technológiám, bez toho, aby predložila konkrétny plán na opätovné spustenie elektrární.

Opozičná strana Zelených naďalej rozhodne odmieta jadrovú energiu a považuje jej postupné rušenie za nezvratné, zatiaľ čo strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) patrí medzi najsilnejších zástancov opätovného spustenia alebo rozšírenia jadrových kapacít.

Prečítajte si tiež:

• Dostávame sa k nebezpečnej hranici
• Paríž, Rím a Berlín hľadajú cestu k Rusku. Prvá krajina povedala rázne: Nie!