RYBOLOV: Nočnou morou rybárstva sa stáva vydra a malé vodné elektrárne

Žilina 19. júla (TASR) – Rybári v minulom roku na Slovensku ulovili asi dva milióny kilogramov rýb, ktoré skončili na tanieroch a prispeli tak ku zdravšej výžive obyvateľstva. Podľa tajomníka Rady Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) Ferdinanda Baláža je to potešiteľné. Jedným dychom však poukázal na najväčšie problémy chovu rýb – kormorány, vydry a malé vodné elektrárne. Dochovať dostatočné množstvo násad je preto stále väčší problém.

K nočnej more rybárov – kormoránom – sa pridali vydry, ktorých početný výskyt má údajne na svedomí projekt financovaný Európskou úniou. „Nemáme dôkazy, ale vydra určite nespadla z neba. Je na celom Slovensku a neprišla sem sama. Vydra totiž nemigruje, ak má dostatok priestoru a potravy,“ zdôraznil Baláž s tým, že rybári spolu s ochranármi pripravujú monitoring tohto predátora a budú žiadať od ministerstva opatrenia. Ak sa potvrdia odhady, bude SRZ trvať na regulácii stavov vydry aj odstrelom.

Rovnako veľkým problémom ako predátori je pre chov rýb výstavba malých vodných elektrárni (MVE). Vládna koncepcia MVE počíta podľa Baláža s 360 profilmi elektrárni na celom Slovensku. Na ministerstve je už petícia SRZ s viac ako 15.000 podpismi požadujúca zastavenie, prehodnotenie a zreálnenie koncepcie MVE. „Sú to umelo vytvorené prekážky na toku, ktoré bránia migrácii rýb za potravou a neresom. Úseky riek sa tak odrybňujú,“ priblížil Baláž.

Ako dodal, rámcová smernica Európskej únie o vodách nariaďuje odstrániť zo slovenských tokov 14 migračných bariér. „Doteraz sa neodstránila ani jediná. SRZ vedie šesť súdnych sporov so štátnou správou, ktorá porušila zákon a v prípade elektrárni rozhodla zle,“ konštatoval Baláž. Pripomenul, že SRZ sa stal v podobných prípadoch účastníkom konania až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.

Slovenských rybárov v minulosti trápilo najmä pytliactvo a znečisťovanie životného prostredia. Pytliactvo je vďaka pritvrdeniu sankcií na ústupe, neporiadok na brehoch rybárskych revírov však často hádžu na hlavy rybárov neprávom. „Najviac odpadu vzniká v obciach. Naši obyvatelia sú zvyknutí, že čo nepotrebujú, šupnú do potoka, najmä pred búrkou. Odpad sa dostane do nádrží a v konečnom dôsledku ho zlikvidujú rybári, ktorí majú povinnosť odpracovať určité množstvo hodín brigády na revíroch,“ posťažoval si rybársky tajomník.

Významným úspechom rybárskeho hospodárenia v posledných rokoch je zvládnutie umelého odchovu a neresu kráľovnej slovenský vôd – hlavátky podunajskej, ktorá sa dostala do Červenej knihy ohrozených živočíchov. „Na špeciálne povolenky ju tak môžu loviť aj naši rybári, majú na to dva mesiace (november, december – pozn. TASR), no v jednom roku si môže každý rybár privlastniť len jednu hlavátku,“ priblížil obmedzenia Baláž.

SRZ je v zmysle stanov povinný ryby aj chovať. So 14 rybochovnými zariadeniami je najväčším producentom násadových rýb na Slovensku. Na konzum SRZ ryby nechová. Z lososovitých rýb produkuje vo svojich štyroch zariadeniach predovšetkým pstruha potočného a hlavátku podunajskú, ale aj pstruha dúhového, lipňa a sivoňa. Desať kaprových zariadení sa prioritne venuje odchovu kapra, ale aj šťuky, zubáča, lieňa, jesetera, podustvy. „Naše chovy sú registrované, uznané ministerstvom pôdohospodárstva, a preto sú pod celoročným veterinárnym dohľadom. Násady dodávame pre väčšinu slovenských miestnych a mestských organizácií,“ doplnil Baláž.

SRZ je občianske združenie, vzniklo v roku 1926 a základným poslaním jeho členov je chrániť, chovať a loviť ryby v 1770 rybárskych revíroch. K 1. januáru tohto roka mal 122 miestnych a mestských organizácií, 94.500 dospelých členov, 6600 mládežníkov od 15 do 17 rokov a asi 8700 detí do 16 rokov. Slovensko je zakladajúcim členom Európskeho rybárskeho fóra a členom celosvetovej organizácie športového rybolovu (CIPS). Významnými úspechmi slovenských súťažných rybárov sú tituly majstrov sveta v love rýb, kategória plávaná, a v love rýb udicou – prívlač.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.