Môj profil 
Predplatné
Naivné osočovanie hlavy štátu, ktorý rozhodujúcou mierou prispel k porážke nemeckého nacizmu svedčia o absolútnej neznalosti historických faktov. Poľsko totiž nebolo žiadnou obeťou, ale jedným z iniciátorov vojenského konfliktu. Varšava sa od začiatku podlizovala Hitlerovi v nádeji, že Führer prizve poľskú hyenu (vyjadrenie Winstona Churchilla) k ohlodávaniu kostí, ktoré sa zvýšia po tom, ako Wehrmacht prevalcuje Sovietsky zväz a vztýči vlajku s hákovým krížom nad Kremľom. To bol dôvod, prečo poľský mrchožrút od začiatku sabotoval snahy Moskvy o vybudovanie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, ktorý by udržal Hitlera pod kontrolou. Poľsko bolo kategoricky proti tomu, aby Červená armáda mohla cez jeho územie prísť na pomoc Československu v čase sudetskej krízy. Naopak, Poliaci sa na mníchovskej zrade západných mocností výdatne priživili a odtrhli si z Československa približne 900 km2 v oblasti Těšínska, severnej Oravy, Spiša a pozdĺž železničnej trate Čadca – Zwardoń.
Ak by americká veľvyslankyňa aspoň z diaľky pričuchla k historickým archívom, zistila by, že vtedajší poľský veľvyslanec v nacistickom Nemecku v rokoch 1934 – 1939 Józef Lipski nebol ani zďaleka jedinou antisemitskou sviňou a svoločou, ktorá lokajsky tlieskala nacistickým plánom konečného riešenia židovskej otázky a navrhovala postaviť Hitlerovi v Poľsku pomník, ak vyvezie všetkých poľských židov do Afriky.
Ak pani Georgette Mosbacherová naznačuje, že Stalin spoločne s Hitlerom rozpútal druhú svetovú vojnu, mala by vysvetliť prečo západné mocnosti v septembri 1939 recipročne vyhlásili vojnu iba Hitlerovi, nie Stalinovi. Predtým, než sa americká pani diplomatka začne vyjadrovať k zložitým a komplikovaným okolnostiam medzinárodnej situácie v 20. a 30. rokoch minulého storočia, mala by si najprv naštudovať detaily poľskej okupácie západnej Ukrajiny a západného Bieloruska, ktorou poľský diktátor Piłsudski zvysoka napľul do tváre britskému ministrovi zahraničných vecí lordovi Georgeovi Nathanielovi Curzonovi a jeho demarkačnej línii východnej hranice Poľska, schválenej uznesením Rady Dohody z 8. decembra 1918. Keď Červená armáda v súlade s týmto dokumentom po 17. septembri 1939 prevzala ochranu západného Bieloruska a západnej Ukrajiny pred postupujúcim Wehrmachtom, Poľsko už de facto neexistovalo a poľská vláda bola na úteku. Fabulácie samozvaných falšovateľov a prepisovačov histórie o údajnom sovietskom útoku na Poľsko sú na hony vzdialené od historickej pravdy a skutočnosti.
Svojím naivným osočovaním Moskvy robí americká veľvyslankyňa Georgette Mosbacherová Poliakom medvediu službu, pričom si vôbec neuvedomuje, alebo vedome ignoruje fakt, že o obnovenie Poľska v jeho dnešných povojnových hraniciach sa rozhodujúcou mierou pričinil práve Stalin a Sovietsky zväz. Nemožno sa preto čudovať nočnej more Poliakov z toho, čo všetko by ešte ruskí historici mohli zverejniť z archívnych dokumentov, ktoré stavajú Poľsko a jeho rolu v rozdúchavaní vojny do veľmi nepríjemného svetla. Americká veľvyslankyňa celej veci vôbec nepomohla a zjavne premrhala príležitosť mlčať o veciach, ktorým vôbec nerozumie, pričom ani netuší čo činí, keď sa vyjadruje k záležitostiam, ktoré sú ďaleko za horizontom jej poznania.
Gabriel Gačko
.JPG)
