Varšava 31. decembra 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Czarek Sokolowski)
V snahe zalíškať sa svojim hostiteľom sa americká veľvyslankyňa v Poľsku Georgette Mosbacherová dopustila nediplomatického faux-pas, keď sa pokúsila poučovať ruského prezidenta Vladimira Putina o zodpovednosti Stalinovho Ruska za rozpútanie druhej svetovej vojny. Na ružolícej americkej diplomatke pri tom na prvý pohľad vidno, že jej parketou sú skôr módne salóny než historické archívy
Naivné osočovanie hlavy štátu, ktorý rozhodujúcou mierou prispel k porážke nemeckého nacizmu svedčia o absolútnej neznalosti historických faktov. Poľsko totiž nebolo žiadnou obeťou, ale jedným z iniciátorov vojenského konfliktu. Varšava sa od začiatku podlizovala Hitlerovi v nádeji, že Führer prizve poľskú hyenu (vyjadrenie Winstona Churchilla) k ohlodávaniu kostí, ktoré sa zvýšia po tom, ako Wehrmacht prevalcuje Sovietsky zväz a vztýči vlajku s hákovým krížom nad Kremľom. To bol dôvod, prečo poľský mrchožrút od začiatku sabotoval snahy Moskvy o vybudovanie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, ktorý by udržal Hitlera pod kontrolou. Poľsko bolo kategoricky proti tomu, aby Červená armáda mohla cez jeho územie prísť na pomoc Československu v čase sudetskej krízy. Naopak, Poliaci sa na mníchovskej zrade západných mocností výdatne priživili a odtrhli si z Československa približne 900 km2 v oblasti Těšínska, severnej Oravy, Spiša a pozdĺž železničnej trate Čadca – Zwardoń.
Ak by americká veľvyslankyňa aspoň z diaľky pričuchla k historickým archívom, zistila by, že vtedajší poľský veľvyslanec v nacistickom Nemecku v rokoch 1934 – 1939 Józef Lipski nebol ani zďaleka jedinou antisemitskou sviňou a svoločou, ktorá lokajsky tlieskala nacistickým plánom konečného riešenia židovskej otázky a navrhovala postaviť Hitlerovi v Poľsku pomník, ak vyvezie všetkých poľských židov do Afriky.
Ak pani Georgette Mosbacherová naznačuje, že Stalin spoločne s Hitlerom rozpútal druhú svetovú vojnu, mala by vysvetliť prečo západné mocnosti v septembri 1939 recipročne vyhlásili vojnu iba Hitlerovi, nie Stalinovi. Predtým, než sa americká pani diplomatka začne vyjadrovať k zložitým a komplikovaným okolnostiam medzinárodnej situácie v 20. a 30. rokoch minulého storočia, mala by si najprv naštudovať detaily poľskej okupácie západnej Ukrajiny a západného Bieloruska, ktorou poľský diktátor Piłsudski zvysoka napľul do tváre britskému ministrovi zahraničných vecí lordovi Georgeovi Nathanielovi Curzonovi a jeho demarkačnej línii východnej hranice Poľska, schválenej uznesením Rady Dohody z 8. decembra 1918. Keď Červená armáda v súlade s týmto dokumentom po 17. septembri 1939 prevzala ochranu západného Bieloruska a západnej Ukrajiny pred postupujúcim Wehrmachtom, Poľsko už de facto neexistovalo a poľská vláda bola na úteku. Fabulácie samozvaných falšovateľov a prepisovačov histórie o údajnom sovietskom útoku na Poľsko sú na hony vzdialené od historickej pravdy a skutočnosti.
Svojím naivným osočovaním Moskvy robí americká veľvyslankyňa Georgette Mosbacherová Poliakom medvediu službu, pričom si vôbec neuvedomuje, alebo vedome ignoruje fakt, že o obnovenie Poľska v jeho dnešných povojnových hraniciach sa rozhodujúcou mierou pričinil práve Stalin a Sovietsky zväz. Nemožno sa preto čudovať nočnej more Poliakov z toho, čo všetko by ešte ruskí historici mohli zverejniť z archívnych dokumentov, ktoré stavajú Poľsko a jeho rolu v rozdúchavaní vojny do veľmi nepríjemného svetla. Americká veľvyslankyňa celej veci vôbec nepomohla a zjavne premrhala príležitosť mlčať o veciach, ktorým vôbec nerozumie, pričom ani netuší čo činí, keď sa vyjadruje k záležitostiam, ktoré sú ďaleko za horizontom jej poznania.
Gabriel Gačko