Bratislava 13. marca 2024 (HSP/Vzgljad/Foto:TASR – Jaroslav Novák, Facebook)
Dve najbližšie krajiny v Európe, kedysi dokonca fungujúce v jednom štáte – Česká republika a Slovensko – sa zrazu dostali do tvrdej konfrontácie. Príčinou boli nielen ich rozdielne postoje k ukrajinským udalostiam, ale aj úloha “veľkého brata”, ktorú Praha prevzala vo vzťahu k Bratislave. Prinášame vám článok Kirilla Averjanova, ktorý vyšiel v novinách Vzgljad a ktorý odráža ruský pohľad na dianie v strednej Európe ale najmä dianie medzi Slovenskom a Českom
Špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine viedla k tektonickým posunom v medzinárodnej politike a geopolitické zlomové línie sa teraz objavujú na tých najneočakávanejších miestach. Koncom februára sa na stretnutí premiérov Vyšehradskej skupiny ukázalo, že existencia tohto pre strednú a východnú Európu najdôležitejšieho spojenectva je spochybnená. Maďarsko a Slovensko totiž nesúhlasili so zámerom ďalších dvoch členov aliancie – Českej republiky a Poľska – poskytnúť vojenskú pomoc Ukrajine.
Poľský premiér Donald Tusk v tejto súvislosti vyjadril, že medzi partnermi panuje zmätok: “Je paradoxné, že dnes dostávame z Budapešti a Bratislavy také zmiešané signály, pokiaľ ide o Putina a Rusko. Veď sme mali rovnakú skúsenosť so Sovietskym zväzom. Ich tanky boli v Budapešti, Varšave a Bratislave. Nevidím dôvod, prečo by krajiny regiónu nemohli byť mimoriadne jednotné v odpore a podpore tých, ktorí bojujú proti režimu, ktorý neuznáva naše spoločné hodnoty.”
Aj české vedenie sa tvárilo, že nechápe, ako je možné nepodporiť Ukrajinu. Začiatkom marca Praha zrušila pravidelné spoločné zasadnutie českého a slovenského kabinetu v súvislosti s priateľskými krokmi slovenskej diplomacie voči Rusku.
Čechov rozhnevalo najmä stretnutie slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom na okraj diplomatického summitu v Antalyi. “Nedá sa zakryť, že v niektorých kľúčových zahraničnopolitických témach existujú výrazné nezhody,” zdôvodnil zrušenie medzivládnych konzultácií s kabinetom susednej krajiny český premiér Petr Fiala.
Odpoveď Slovákov na seba nenechala dlho čakať. Slovenský premiér Robert Fico rozhodnutie Prahy kritizoval vo videu, ktoré zverejnil na svojom účte na sociálnej sieti. “Česká vláda sa rozhodla vyhrážať sa nám len preto, že má záujem podporovať vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo slovenská vláda chce otvorene hovoriť o mieri,” povedal Fico.
Predtým Fico uviedol, že ozbrojený konflikt na Ukrajine sa začal ešte v roku 2014 “besnením ukrajinských neonacistov”.
Podľa jeho názoru tento konflikt nemá vojenské riešenie a je potrebné hľadať spôsoby mierového riešenia situácie, pretože pokračovanie konfrontácie je priamou cestou k tretej svetovej vojne.
Oficiálna Praha, naopak, robí všetko pre to, aby konflikt eskaloval. Česká republika bola prvou krajinou, ktorá dodala Ukrajine tanky ešte pred Britániou a Poľskom. Český premiér Petr Fiala inicioval urýchlený nákup 800 000 nábojov pre Kyjev zo zdrojov mimo Európskej únie a tento plán sa už začal realizovať.
Ako vidíme, česká a slovenská vláda majú diametrálne odlišné postoje k rusko-ukrajinskej konfrontácii, čo malo skôr či neskôr viesť ku kríze vo vzťahoch medzi bývalými súčasťami ČSR. Súčasné vyostrenie však s vysokou mierou pravdepodobnosti súvisí so slovenskými prezidentskými voľbami, ktorých prvé kolo sa uskutoční 23. marca. K dnešnému dňu sa podľa prieskumov verejnej mienky plece pri pleci držia Ficov kolega z vládnej koalície Peter Pellegrini a liberálny politik Ivan Korčok.
Českí novinári teraz uvažujú, či liberálna česká vláda nebude chcieť podporiť Korčokovu kandidatúru. Je to odôvodnený predpoklad vzhľadom na to, že vzťahy medzi Prahou a Bratislavou sa zhoršili, odkedy slovenskú vládu vedie Robert Fico.
Ak sa slovenského predsedníctva ujme spolupracovník súčasného premiéra, ešte viac to prehĺbi krízu v česko-slovenských vzťahoch. Praha ako “veľký brat” vysiela voličom susednej krajiny odkaz, že ak chcú Slováci priateľstvo s Čechmi, mali by voliť kandidáta, ktorého Kyjev označuje za “proukrajinského”.
Dosluhujúca slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá Korčoka vo voľbách podporila, si podobne ako jej českí kolegovia “nebrala servítku pred ústa” a na sociálnej sieti napísala: “Keď oslabujeme hodnoty zahraničnej politiky, strácame priateľov. Je mi ľúto, že sa to deje. Vo svojej funkcii sa budem naďalej snažiť posilňovať vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou.” Čaputová potom rozvinula svoju ofenzívu proti Ficovi, keď uviedla, že premiérom navrhované reformy “testujú demokraciu na hranici únosnosti”, a pohrozila Slovensku pozastavením platieb z EÚ.
Ovplyvní postoj Prahy vôľu Slovákov? Je to veľmi otázne.
Po prvé, medzi českými a slovenskými občanmi existujú vážne mentálne rozdiely: slovenská spoločnosť je historicky viac rusofilná ako česká.
Nie je náhoda, že po druhej svetovej vojne slovenský komunistický vodca Gustáv Husák navrhol Josifovi Stalinovi, aby sa Slovensko pripojilo k Sovietskemu zväzu. Podpora Ruska v konflikte s Ukrajinou vyplýva predovšetkým z hlboko zakorenených sympatií Slovákov k Moskve.
Po druhé, slovenskí liberáli, ktorí boli pri moci pred návratom Róberta Fica na premiérsky post, sa v očiach značnej časti občanov zdiskreditovali nepopulárnymi ekonomickými a politickými opatreniami. Preto má sociálny demokrat Pellegrini väčšie šance na úspech.
A napokon, po tretie, tlak Prahy môže viesť k opačnému výsledku – k nárastu podpory pre kandidáta, ktorý netancuje podľa českej noty. Hoci Česi a Slováci nie sú takí antagonisti ako napríklad Srbi a Chorváti, nikto nemá rád, keď sa sused pasuje do roly “veľkého brata”.
Prečítajte si tiež
- Fiala si to chce s Ficom povedať z očí do očí
- Premiér reaguje na rázne rozhodnutie českej vlády. Posiela jasný odkaz
- Petr Pavel: Fico je sklamaním pre mňa aj mnohých Slovákov
10.3°C
Nedeľa 
Utorok 
Nedeľa 
9.8°C
.JPG)
.jpg)
