“Dúfam v múdrosť tureckého vedenia,” uvádza sa vo vyhlásení patriarchu Kirilla. Napísal v ňom, že “zachovanie súčasného neutrálneho štatútu Hagie Sofie, jedného z najvýznamnejších majstrovských diel kresťanskej kultúry a symbolu pre milióny kresťanov na celom svete, bude ďalej rozvíjať vzťahy medzi národmi Ruska a Turecka a posilní medzináboženský mier a harmóniu”.
Patriarcha pripomenul, že Hagia Sofia má pre Rusko osobitný význam, keďže práve na základe rozprávania svojich vyslancov o jej kráse prijal knieža Vladimír krst a aj Rus sa stala kresťanským štátom, čím “vstúpila do novej duchovnej a historickej dimenzie – do kresťanskej civilizácie.”
Kirill vo svojom vyhlásení pripomenul aj dynamicky sa rozvíjajúce vzťahy medzi Tureckom a Ruskom i fakt, že Rusko je krajinou s väčšinovo pravoslávnou populáciou. Dodal, že “ruský ľud prijme s bolesťou”, ak sa Hagia Sofia zmení na mešitu.
Táto bývalá bazilika, v ktorej boli korunovaní byzantskí cisári, bola postavená v 6. storočí pri vstupe do Bosporskej úžiny a prírodného prístavu Zlatý roh.
Mešitou sa stala v 15. storočí, po dobytí Konštantínopolu Osmanmi v roku 1453. Ako múzeum začala budova slúžiť v 30. rokoch 20. storočia, za vlády Mustafu Kemala Atatürka, ktorý bol zakladateľom sekulárneho moderného tureckého štátu.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý sa od svojho nástupu k moci posunul k náboženskému konzervativizmu a politickému islamu, svojho času uviedol, že premena Hagie Sofie na múzeum bola “veľkou chybou”. Podľa nedávnych prieskumov podporuje zmenu štatútu múzea aj väčšina Turkov.
O premene Hagie Sofie z múzea na mešitu rokoval istanbulský súd minulý štvrtok. Svoj záverečný verdikt oznámi do 15 dní.
Podľa nedávnych prieskumov väčšina Turkov podporuje zmenu štatútu múzea Hagia Sofia.