Špeciálna operácia ruských síl na Kryme sa začala 23. 2. 2014, krátko po nezákonnom zvrhnutí ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v Kyjeve. Rusi v priebehu niekoľkých hodín totálne paralyzovali ukrajinské jednotky na Kryme a následne sa dňa  16. 3. 2014 sa uskutočnilo na Kryme právoplatné referendum, v ktorom sa 96,77 % obyvateľov poloostrova vyjadrilo za pripojenie Krymu k Rusku, priamo v Sevastopole hlasovalo za pripojenie k Rusku 95,6 % voličov.

Dňa 18. 3. 2014 ruský prezident Vladimír Putin, predseda Výboru ministrov Kryma Sergej Aksenov, predseda Štátneho zväzu Krymu Vladimír Konstantinov podpísali Dohodu o prijatí Krymu a Sevastopoľa do zostavy Ruska. Právne mali títo poslanci na rozdiel od proamerických kyjevských politikov, ktorí sa zmocnili vlády na Ukrajine pomocou štátneho prevratu, plnú moc o pripojení rozhodnúť, pripojenie k Rusku bolo potvrdené aj právoplatným referendom. Krym sa pripojil k Rusku v súlade s medzinárodným právom, vytvorenie samostatného štátu z Kosova Američanmi je v rozpore s medzinárodným právom.

Podľa slov generálplukovníka Vladimíra Šamanova, Rusko pozorne vnímalo aktivity Američanov v Gruzínsku aj na Ukrajine aj v čase prezidentovania tak slabého a proamerického prezidenta, akým bol Boris Jeľcin. Američania cvičili Gruzíncov i Ukrajincov, gruzínska a ukrajinská armáda sa stali americkými zástupnými armádami v americkej hybridnej vojne proti Rusku. Veľmi to však Američanom nepomohlo, v roku 2008 utrpel Saakašviliho gruzínsky režim, ktorý na americký príkaz zaútočil na Osetíncov od Rusov drvivú porážku. Ani Osetínci a ani Abcházci nechcú byť podriadení Gruzíncom, ktorí sú bábkami v rukách Američanov a od Gruzíncov sa rázne dištancujú.

Podobne dopadla aj situácia na Ukrajine. Američania už boli presvedčení, že vďaka Majdanu sa okamžite dostanú ku Krymu, ktorý im Ukrajinci na čele s Porošenkom a spol. položia k ich nohám. Nestalo sa tak, Krym Rusi Američanom vyfúkli spred nosa. Pravdou však je, že Rusi sa seriózne pripravovali na možnosť americko-ukrajinského zásahu na Kryme už od dôb, keď Juščenko v roku 2008 na americký príkaz začal s aktivitami, ktoré mali viesť k odchodu ruskej Čiernomorskej flotily zo Sevastopoľa do Novorosijska. V roku 2008 posúvali Američania výdatne svoje figúrky na šachovej doske proti Rusku. Rusi americké plány v roku 2008 vážne narušili, rovnako ako v roku 2015 narušili americké plány v Sýrii a dnes narúšajú americké plány vo Venezuele. Rusko je veľmoc, Američania si budú musieť na multipolaritu vo svete a stratu svojho hegemónneho postavenia zvyknúť.

Rusi, ktorí dobre vedia, že Gorbačov a Jeľcin hrali v amerických farbách sa aj v dobách totálneho ruského temna 1985 – 2000 a  v hlbokej defenzíve snažili zachrániť čo sa dalo. Cieľom Američanov bolo Rusko utopiť a zničiť v obrovských demografických a ekonomických problémoch. V jeľcinovských 90 rokoch Američania rabovali zdroje Ruska, štátov Varšavskej zmluvy a ústup Ruska z medzinárodných pozícií využili k tomu, aby brutálne začali presadzovať svoje predstavy vo svetovej politike (Irak, Juhoslávia, Sudán, neskôr Sýria, Lýbia, Afganistan, Venezuela) a tlačili na Rusko aj vojensky a politicky.

Cez Juščenka chceli Američania získať Krym, pretože to by znamenalo že v Čiernom mori by sa udomácnila americká vojenská flotila a americké rakety by dokázali zasahovať aj ciele za Uralom a takisto ciele v západnom Iráne. To by znamenalo geopolitickú porážku Ruska, Rusko by sa stalo americkým rukojemníkom. K tomu Rusi nemohli pristúpiť. Na margo bravúrne zvládnutej operácie, vďaka ktorej Rusi vyfúkli Američanom Krym spred nosa, generálplukovník Vladimír Šamanov uviedol, že Rusom sa podarilo celú akciu udržať v tajnosti, oklamali aj americkú CIA a britskú MI-6, ktoré nič netušili

Rusko dokázalo, že po 15 rokoch gorbačovsko-jeľcinovských dobách temna (1985-2000) sa znova pozviechalo a postavilo z kolien na nohy. A to napriek silným snahám USA Rusko rozbiť na niekoľko menších a slabých štátov, čím by Američania upevnili svoje postavenie jedinej svetovej veľmoci a získali by aj všetky ruské zdroje, čo by im umožnilo parazitovať na svete aj v 21.storočí. Za 10 rokov  (2000 – 2010) sa Putinovi podarilo uštedriť studenú sprchu Američanom v Gruzínsku a od roku 2014 zápas medzi veľmocami Ruskom a USA pokračuje už mimo ruských hraníc, alebo území v ich blízkosti. Dnes Rusko narúša americké plány na Blízkom východe i v Latinskej Amerike a to je len dobre.