Môj profil 
Predplatné
Špeciálna operácia ruských síl na Kryme sa začala 23. 2. 2014, krátko po nezákonnom zvrhnutí ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v Kyjeve. Rusi v priebehu niekoľkých hodín totálne paralyzovali ukrajinské jednotky na Kryme a následne sa dňa 16. 3. 2014 sa uskutočnilo na Kryme právoplatné referendum, v ktorom sa 96,77 % obyvateľov poloostrova vyjadrilo za pripojenie Krymu k Rusku, priamo v Sevastopole hlasovalo za pripojenie k Rusku 95,6 % voličov.
Dňa 18. 3. 2014 ruský prezident Vladimír Putin, predseda Výboru ministrov Kryma Sergej Aksenov, predseda Štátneho zväzu Krymu Vladimír Konstantinov podpísali Dohodu o prijatí Krymu a Sevastopoľa do zostavy Ruska. Právne mali títo poslanci na rozdiel od proamerických kyjevských politikov, ktorí sa zmocnili vlády na Ukrajine pomocou štátneho prevratu, plnú moc o pripojení rozhodnúť, pripojenie k Rusku bolo potvrdené aj právoplatným referendom. Krym sa pripojil k Rusku v súlade s medzinárodným právom, vytvorenie samostatného štátu z Kosova Američanmi je v rozpore s medzinárodným právom.
Podľa slov generálplukovníka Vladimíra Šamanova, Rusko pozorne vnímalo aktivity Američanov v Gruzínsku aj na Ukrajine aj v čase prezidentovania tak slabého a proamerického prezidenta, akým bol Boris Jeľcin. Američania cvičili Gruzíncov i Ukrajincov, gruzínska a ukrajinská armáda sa stali americkými zástupnými armádami v americkej hybridnej vojne proti Rusku. Veľmi to však Američanom nepomohlo, v roku 2008 utrpel Saakašviliho gruzínsky režim, ktorý na americký príkaz zaútočil na Osetíncov od Rusov drvivú porážku. Ani Osetínci a ani Abcházci nechcú byť podriadení Gruzíncom, ktorí sú bábkami v rukách Američanov a od Gruzíncov sa rázne dištancujú.
Podobne dopadla aj situácia na Ukrajine. Američania už boli presvedčení, že vďaka Majdanu sa okamžite dostanú ku Krymu, ktorý im Ukrajinci na čele s Porošenkom a spol. položia k ich nohám. Nestalo sa tak, Krym Rusi Američanom vyfúkli spred nosa. Pravdou však je, že Rusi sa seriózne pripravovali na možnosť americko-ukrajinského zásahu na Kryme už od dôb, keď Juščenko v roku 2008 na americký príkaz začal s aktivitami, ktoré mali viesť k odchodu ruskej Čiernomorskej flotily zo Sevastopoľa do Novorosijska. V roku 2008 posúvali Američania výdatne svoje figúrky na šachovej doske proti Rusku. Rusi americké plány v roku 2008 vážne narušili, rovnako ako v roku 2015 narušili americké plány v Sýrii a dnes narúšajú americké plány vo Venezuele. Rusko je veľmoc, Američania si budú musieť na multipolaritu vo svete a stratu svojho hegemónneho postavenia zvyknúť.
Rusi, ktorí dobre vedia, že Gorbačov a Jeľcin hrali v amerických farbách sa aj v dobách totálneho ruského temna 1985 – 2000 a v hlbokej defenzíve snažili zachrániť čo sa dalo. Cieľom Američanov bolo Rusko utopiť a zničiť v obrovských demografických a ekonomických problémoch. V jeľcinovských 90 rokoch Američania rabovali zdroje Ruska, štátov Varšavskej zmluvy a ústup Ruska z medzinárodných pozícií využili k tomu, aby brutálne začali presadzovať svoje predstavy vo svetovej politike (Irak, Juhoslávia, Sudán, neskôr Sýria, Lýbia, Afganistan, Venezuela) a tlačili na Rusko aj vojensky a politicky.
Cez Juščenka chceli Američania získať Krym, pretože to by znamenalo že v Čiernom mori by sa udomácnila americká vojenská flotila a americké rakety by dokázali zasahovať aj ciele za Uralom a takisto ciele v západnom Iráne. To by znamenalo geopolitickú porážku Ruska, Rusko by sa stalo americkým rukojemníkom. K tomu Rusi nemohli pristúpiť. Na margo bravúrne zvládnutej operácie, vďaka ktorej Rusi vyfúkli Američanom Krym spred nosa, generálplukovník Vladimír Šamanov uviedol, že Rusom sa podarilo celú akciu udržať v tajnosti, oklamali aj americkú CIA a britskú MI-6, ktoré nič netušili
Rusko dokázalo, že po 15 rokoch gorbačovsko-jeľcinovských dobách temna (1985-2000) sa znova pozviechalo a postavilo z kolien na nohy. A to napriek silným snahám USA Rusko rozbiť na niekoľko menších a slabých štátov, čím by Američania upevnili svoje postavenie jedinej svetovej veľmoci a získali by aj všetky ruské zdroje, čo by im umožnilo parazitovať na svete aj v 21.storočí. Za 10 rokov (2000 – 2010) sa Putinovi podarilo uštedriť studenú sprchu Američanom v Gruzínsku a od roku 2014 zápas medzi veľmocami Ruskom a USA pokračuje už mimo ruských hraníc, alebo území v ich blízkosti. Dnes Rusko narúša americké plány na Blízkom východe i v Latinskej Amerike a to je len dobre.
Podľa ruského politológa Andreja Serenka generálplukovník Vladimír Šamanov vlastne potvrdil, že nezákonný štátny prevrat na Ukrajine, ktorí zinscenovali Američania sa stal pôvodom pre udalosti na Kryme. Farebné revolúcie, ktoré Američania tak radi používali a používajú (aj Nežná revolúcia bola farebnou revolúciou) však dnes už nedosahujú také úspechy ako v minulosti. Američanom sa nepodarili farebné revolúcie Sýrii (tu situácia prerástla do občianskej vojny), Iráne, Honkongu a nedarí sa im ani farebná revolúcia vo Venezuele. Čím viac neúspechov budú Američania mať, tým viac bude otrasené ich postavenie na medzinárodnej scéne.
