Rusko od budúceho mesiaca zníži ťažbu ropy v reakcii na cenový strop zavedený západnými krajinami, uviedol najvyšší predstaviteľ energetického sektora krajiny, čo je prvý náznak toho, že Moskva sa snaží ozbrojiť dodávky ropy po tom, ako minulý rok znížila vývoz zemného plynu do Európy, píše Financial Times.

Zníženie o 500 000 barelov denne, čo zodpovedá takmer 5 % ruskej produkcie alebo 0,5 % svetových dodávok, bolo reakciou na “deštruktívnu energetickú politiku krajín kolektívneho Západu”, povedal v piatok Alexander Novak.

Christyan Malek, vedúci globálnej energetickej stratégie v spoločnosti JPMorgan, uviedol, že krok Moskvy by “bol v niektorých kruhoch vnímaný tak, že Rusko začína zbrojiť na ropu”. Dodal však, že praktickejším dôvodom by mohlo byť zabránenie “prílišnému presýteniu trhu”, keďže Rusko presmeruje vývoz z Európy do Ázie.

Novakovo vyhlásenie prišlo v čase, keď napätie medzi Moskvou a Západom rastie dva týždne pred prvým výročím úplnej invázie Vladimira Putina na Ukrajinu.

Rusko v piatok podniklo rozsiahly letecký útok na Ukrajinu, pričom jedna raketa preletela do moldavského vzdušného priestoru v atmosfére zvyšujúcich sa očakávaní novej ofenzívy Kremľa. Natalia Gavrilita, moldavská premiérka, odstúpila deň po tom, ako spravodajská služba krajiny uviedla, že ruské bezpečnostné služby sa snažia podkopať tento bývalý sovietsky štát.

Rusko sa v piatok vo všeobecnosti snažilo zachovať vývoz ropy, ktorý zabezpečuje väčšie príjmy štátu ako plyn. Analytici však varovali, že môže mať problém predať všetku ropu, keďže Západ sprísňuje svoje sankcie.

Cena ropy Brent, ktorá je medzinárodnou referenčnou cenou, bezprostredne po Novakovom vyhlásení vyskočila o 2,3 % na 86,43 USD za barel, pričom predtým sa počas dňa obchodovala prevažne bez zmeny.

Novak, podpredseda vlády a hlavný vyjednávač so skupinou producentov ropy Opec+, ako dôvod zníženia cien uviedol medzinárodné opatrenia uvalené na Rusko v reakcii na inváziu.

EÚ 5. februára rozšírila zákaz dovozu ruskej ropy po mori aj na rafinované palivá, ako je nafta a benzín, pričom skupina G7 súčasne zaviedla cenový strop na tieto palivá, ktorý bude záväzný pre kupujúcich, ktorí majú prístup na západné trhy s cisternami a poistením.

“Rusko sa domnieva, že mechanizmus cenového stropu na predaj ruskej ropy a ropných produktov zasahuje do trhových vzťahov,” povedal Novak. “Pokračuje v deštruktívnej energetickej politike krajín kolektívneho Západu.” Dodal, že Moskvou plánované zníženie cien ropy pomôže “obnoviť trhové vzťahy”.

Ďalšie znižovanie ťažby ropy však môže riskovať, že si znepriatelí veľkých dovozcov ropy, ako sú Čína a India, ktoré sú s Ruskom spriaznené, ale citlivo reagujú na rast cien ropy. Jeden z úradníkov pracujúcich na obmedzení cien uviedol, že je “dôležité nepovažovať ruské pripomienky za pravdivé” a že akékoľvek zníženie ťažby by “neúmerne poškodilo rozvojové krajiny”.

Cieľom cenového stropu G7 je čiastočne udržať ruskú ropu na trhu, aby sa predišlo hospodárskym škodám vyplývajúcim z prerušenia vývozu od jedného z najväčších svetových vývozcov ropy, ale za nižšiu cenu, ktorá by zasiahla rozpočet Moskvy.

V januári sa príjmy ruskej vlády z ropy a plynu medziročne znížili o 46 %, čo prispelo k rýchlo rastúcemu rozpočtovému deficitu, ktorý za mesiac dosiahol 25 mld. dolárov, keďže Kremeľ zvyšuje výdavky na obranu.

John Kirby, hovorca Bieleho domu, povedal: “Pán Putin je opäť ochotný použiť energiu ako zbraň. Tento krok, ak sa ukáže ako pravdivý, nie je veľkým prekvapením ako reakcia na obmedzenie cien a len ukazuje, kam až je ochotný opäť použiť zdroje ako energia ako zbraň.”

Pierre Andurand, jeden z najúspešnejších svetových obchodníkov v tomto sektore, vyhlásil, že Putin už “prehral energetickú vojnu”.

Ceny ropy sa krátko po začiatku invázie vyšplhali na 139 dolárov za barel, ale v posledných mesiacoch opäť klesli. Kým minulý rok zníženie vývozu zemného plynu do Európy zo strany Kremľa vyvolalo energetickú krízu a rekordné ceny pohonných hmôt, odvtedy ceny plynu klesli.

Rusko varovalo, že nebude obchodovať s kupujúcimi, ktorí formálne využívajú cenový strop pre ropu. Ropa Urals, ktorá je jeho hlavnou exportnou surovinou, však klesla na veľkú zľavu pod úroveň hornej hranice 60 USD za barel, keďže sa krajina snaží nájsť nových odberateľov v Ázii.

“Vzhľadom na to, že ruská ropa klesla na medzinárodných trhoch na veľké diskonty, z pohľadu Moskvy je logické pokúsiť sa maximalizovať príjmy znížením ťažby, aby sa utiahol trh a zvýšila cena,” uviedol Amrita Sen z poradenskej spoločnosti Energy Aspects.

Opec, ktorý od roku 2016 spolupracuje s Ruskom na riadení ťažby ropy, na oznámenie Moskvy bezprostredne nereagoval.

Jeden z delegátov Opecu v Perzskom zálive uviedol, že kartel, ktorý rozhneval Washington, keď sa vlani v októbri dohodol na znížení globálnych dodávok, pravdepodobne neupraví ťažbu, aby vykompenzoval ruské zníženie.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov novinárom povedal, že Rusko pred oznámením tohto kroku diskutovalo o svojom rozhodnutí znížiť ťažbu s “niekoľkými”členmi Opec+.

Traja ľudia oboznámení s diskusiami uviedli, že Saudská Arábia, ktorá je najsilnejším členom Opecu, bola informovaná vopred.

Saudskoarabské ministerstvo energetiky na otázky bezprostredne nereagovalo.

Jorge León, senior viceprezident energetickej analytickej spoločnosti Rystad, uviedol, že trh očakával, že ruská produkcia ropy v marci klesne o 300 000 až 500 000 b/d, pretože je ťažké nájsť nových odberateľov pre jej rafinované produkty.

“Nemusí to byť “dobrovoľné” zníženie,” povedal a dodal, že Moskva pravdepodobne radšej oznámi zníženie ťažby, ako by mala trpieť sankciami vynúteným poklesom.