Môj profil 
Predplatné
Moskva 13. februára (TASR) – Najbližšie konkláve, ktoré zvolí nástupcu pápeža Benedikta XVI., bude výzvou pre sily "opierajúce sa o konzervativizmus a tradicionalizmus v pozitívnom zmysle slova," uviedol pre agentúru RIA Novosti profesor Maxim Kozlov z Moskovskej duchovnej akadémie.
Podotkol, že od nového pápeža bude závisieť aj zachovanie pozitívnej dynamiky vo vzťahoch katolíckej a pravoslávnej cirkvi. Vyslovil súčasne predpoklad, že dlho očakávaná schôdzka pápeža s patriarchom celej Rusi sa "sotva uskutoční v dohľadnom čase".
Kozlov uviedol, že za pápežovým rozhodnutím vidí nielen ním uvedené dôvody, ale aj to, že "rímskokatolícka cirkev, ako aj časť západnej spoločnosti je súčasťou globálnych procesov, ktorým nemôže zabrániť ani prvý Kristov kňaz. Človek s konzervatívnymi – v dobrom slova zmysle – názormi, je pravdepodobne nie tým, koho by mnohé určujúce spoločensko-politické osoby chceli vidieť na čele cirkvi."
Ruskí analytici označujú rozhodnutie Benedikta XVI. odstúpiť za veľmi odvážny čin, ktorý sa zapíše do dejín, uviedol v rozhovore pre agentúru RIA Novosti vedúci centra na Výskum problémov náboženstva a spoločnosti Anatolij Krasikov.
Podľa analytika RIA Novosti Dmitrija Kosyreva je zrejmé, že katolícku cirkev na úvod tretieho tisícročia nebude viesť Európan, ani predstaviteľ tzv. západného sveta.
Nový pápež vzíde z prostredia, kde cirkev nie je v kríze, ale kde je viera živá, čo je – podľa Kosyrevovho názoru – v Afrike a Latinskej Amerike. Kosyrev však pripomína, že pre Latinskú Ameriku je typická teológia oslobodenia, ktorú odstupujúci pápež svojho času pre jej ľavicové prvky označil za hrozbu pre katolícku cirkev.
Kosyrev upozorňuje, že kým v Európe sa chrámy vyľudňujú, v Afrike je počet ľudí hlásiacich sa ku katolicizmu na vzostupe. Veriaci v Afrike síce netvoria kompaktnú masu v hraniciach štátov, ako je tomu napr. v Latinskej Amerike alebo Európe, ale je ich 158 miliónov, zdôraznil.
Ruský analytik súčasne dodáva, že rozhodnutia Benedikta XVI. boli v mnohom zle pochopené alebo prekrútené. Ako dôkaz uvádza blahorečenie vojnového pápeža Pia XII., ktorému sa vyčíta, že sa nezastal židov. Aj keď Benedikt podal dôkazy, že Pius dal vo Vatikáne skrývať desiatky židov, negatívny postoj k jeho rozhodnutiu sa nezmenil, hlavne v židovských kruhoch. Tvrdil síce, že Európa je kresťanská, ale musel ustúpiť spoločenskému tlaku a nebrániť integrácii Turecka.
Uvádza tiež, že pedofilné škandály a vynášanie tajných informácií boli vždy súčasťou života vo Vatikáne, ale nikdy to neohrozovalo cirkev tak ako v posledných rokoch.
Kosyrev súčasne upozorňuje, že Benedikt nemal to šťastie ako jeho predchodca Ján Pavol II., ktorý časť pontifikátu postavil na obrode viery v bývalých komunistických štátov v strednej a východnej Európe.
Analytik konštatuje, že nezmieriteľný rozkol európskej spoločnosti na liberálov a konzervatívcov sa prejavuje aj v cirkvi. Benedikt tento konflikt "neustál" a rozhodol sa odísť, domnieva sa Kosyrev a predpokladá, že bez ohľadu na to, kto sa stane pápežom, jedna z týchto strán bude vždy nespokojná.
12 pel rsc
.jpg)
.jpeg)
.JPG)
