Presne deväť mesiacov od 24. februára, keď vypukol rusko-ukrajinský konflikt, sa v kríze ocitli nielen Rusko a Ukrajina, ale aj Európa a USA, ktoré za ňou stoja. Konflikt sa naďalej vlečie k patovej situácii a vyvoláva ďalšie obavy medzinárodného spoločenstva. Najmä po najnovších leteckých útokoch na ukrajinské mestá, ktoré vyradili z prevádzky elektrickú energiu a vodu. Podľa správ médií ide o najväčší úder, ktorý Rusko podniklo proti infraštruktúre na Ukrajine od 15. novembra.

Hlavné mesto Ukrajiny Kyjev, západné mesto Ľvov a južné mesto Nikolajev boli medzi viacerými oblasťami, ktoré hlásili raketové útoky.

Bezpečnostná rada OSN v stredu zvolala mimoriadne zasadnutie o Ukrajine, na ktorom čínsky veľvyslanec Geng Shuang uviedol, že pokračujúci konflikt na Ukrajine vedie k neustálym útokom na civilné zariadenia a neustálemu nárastu počtu civilných obetí a vysídlených osôb, čo je veľmi znepokojujúci vývoj. V konfliktoch a vojnách niet víťaza.

Geng poznamenal, že medzinárodné spoločenstvo by malo spoločne podporovať všetky snahy o mierové riešenie krízy na Ukrajine a zabrániť eskalácii konfliktu a vzniku jadrovej krízy.

Čínsky vojenský expert Song Zhongping uviedol, že rusko-ukrajinský konflikt je v súčasnosti v patovej situácii, pričom napätie sa buduje od roku 2014. Cieľom ruských leteckých útokov na strategické ciele na Ukrajine je ešte viac oslabiť vojenský potenciál Ukrajiny, dotlačiť ju k zaujatiu realistického postoja na rokovaniach a získať si viac pák pri rokovaniach s USA, uviedol pre Global Times expert na medzinárodnú bezpečnosť, ktorý si želal zostať v anonymite.

Žiadny bod zlomu

Zasadnutie OSN sa v stredu stalo ďalším bojiskom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prostredníctvom videolinky apeloval na OSN, aby prijala opatrenia na zastavenie ruských leteckých útokov. Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová obvinila Rusko zo “zbrojenia zimou”. Ruský diplomat Vasilij Nebenza na zasadnutí OSN povedal, že výroky Zelenského a jeho spojencov nemožno interpretovať ako “pripravenosť na mier, ale je to skôr jazyk bezohľadných hrozieb a ultimát”.

Rusko-ukrajinský konflikt ešte zďaleka nedosiahol kritický bod, pretože ani USA, ani EÚ, ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neurobili žiadne významné politické zmeny, uviedol anonymný expert. Namiesto toho USA naďalej rozdúchavajú oheň a EÚ je nútená prehltnúť horkú pilulku bez toho, aby bola schopná čokoľvek zmeniť. Poznamenal, že nie je ľahké  presadzovať rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou, keďže Bidenova administratíva považuje súčasnú situáciu za úspech a snaží sa ju predlžovať, aby získala viac politického a ekonomického kapitálu.

V stredu Bidenova administratíva oznámila dodatočnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške 400 miliónov dolárov. Medzi dodávanými zbraňami je 150 ťažkých guľometov so špeciálnymi termovíznymi zameriavačmi, ktoré pomáhajú zostreľovať samoničiace drony, ako aj munícia pre systém protivzdušnej obrany, uviedli americké médiá s odvolaním sa na predstaviteľov Pentagonu.

Vojenský expert Song  uviedol, že v súčasnosti vojenské vybavenie, ktoré USA a niektoré západné krajiny poslali na Ukrajinu, tvoria väčšinou ľahké a stredné zbrane, pričom najťažšie sú napríklad obrnené vozidlá, M142 HIMARS a húfnice M777. Veľké a ťažké zbrane a vybavenie sa neposkytujú.

Vojenské boje by sa pravdepodobne zintenzívnili, ak by USA a NATO poslali na podporu Ukrajiny ďalšie žoldnierske jednotky vybavené ťažkými zbraňami – to by bolo ťažisko, ktoré by bolo možné pozorovať v budúcich zrážkach na Ukrajine, a bude to znamenať aj ďalšie tragédie pre Európu, povedal Song.

Podnietením rusko-ukrajinského konfliktu USA získali veľké bohatstvo dodávkami energie do EÚ, realizovali svoj cieľ zadržať Rusko a posilniť transatlantické partnerstvo. Rusko značne spotrebovalo svoju národnú silu a odhalilo niektoré domáce problémy a Ukrajina, ktorá zostala v jadre bojiska, podkopala svoje hospodárstvo, sociálnu stabilitu a blahobyt ľudí, uviedol  Cui Heng, odborný asistent z Centra ruských štúdií Východočínskej univerzity.

Straty Európy nie sú o nič menšie ako straty Ruska, keďže Európa naďalej trpí vysokou infláciou a platí obrovskú cenu za svoju energetickú bezpečnosť, povedal Cui.

V utorok dostala Ukrajina od EÚ aj novú tranžu finančnej pomoci vo výške 2,5 miliardy eur, informovala agentúra Reuters. Po zasadnutí Európskej rady v októbri 2022 navrhla Európska komisia aj bezprecedentný balík podpory pre Ukrajinu vo výške až 18 miliárd eur na rok 2023, uvádza sa v oznámení komisie.

Podľa analytikov sa však v rámci bloku čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy obhajujúce vynakladanie väčšieho množstva peňazí na riešenie problémov, ktoré úzko súvisia so živobytím ľudí, keďže európske krajiny čelia pravdepodobne jednej z najťažších zím s prudko rastúcimi cenami energií a silnou infláciou.

Ľudia tvrdo doplatili na rusko-ukrajinský konflikt a budú trpieť ešte viac, ak budú konflikty pokračovať alebo sa zhoršovať. Vlády v príbuzných krajinách by mali prijať konkrétne opatrenia na ochranu vlastných ľudí a národných záujmov namiesto toho, aby slúžili len geopolitickým záujmom USA, uviedli analytici.

Cui tiež poznamenal, že napätie medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahlo takú úroveň, že je potrebné, aby sa k sprostredkovaniu a podpore dialógov postavili aj niektoré ďalšie krajiny, napríklad Čína, Turecko a India.

Viacero krajín tiež vyzýva spriaznené strany ukrajinskej krízy, aby zachovali zdržanlivosť vzhľadom na humanitárne problémy spôsobené konfliktami a ich vedľajší vplyv na globálne hospodárstvo a stabilitu. Čínsky veľvyslanec Geng v stredu na zasadnutí OSN uviedol, že humanitárna situácia na konfliktnej Ukrajine je hrozivá a chladné počasie výrazne zhorší ťažkú situáciu ľudí. Vyzval všetky zainteresované strany, aby konali obozretne, zaistili bezpečnosť jadrových zariadení a vyhli sa spôsobeniu umelých jadrových havárií.