Moskva 27. augusta 2018 (HSP/Foto:Facebook)
Inštitút aplikovanej matematiky M. V. Keldyša Ruskej akadémie vied rozmiestnil po celej Zemi sieť teleskopov na kontrolu kozmického priestoru, ktorá nahradí jednotný systém pozorovania mimozemských dráh, ktorý prestal fungovať pri rozpade ZSSR, uvádza sa v materiáloch inštitútu.
„Obnovené sú pozorovania desiatich starých observatórií: Tarija v Bolívii, Ussurijsk, Blagoveščensk, Churaltogot v Mongolsku, Kitab v Uzbekistane, Gissar a Sanglok v Tadžikistane, Abastumani v Gruzínsku, Užhorod na Ukrajine a Castelgrande vo Švajčiarsku. Preskúmané boli nové miesta, čím vzniklo osem nových bodov na pozorovanie – na Kamčatke, Ďalekom východe, v Sibíri, na Altaji, v Moldavsku a v Mexiku. Prekrytá je celá obežná dráha,“ píše sa v dokumente.
V inštitúte poznamenali, že kvôli rozpadu ZSSR zostala veľká časť observatórií vrátane takmer celej vedeckej siete na pozorovanie kozmických objektov na geostacionárnych dráhach, za hranicami a teda prakticky prestali fungovať.
Prinavrátené pozorovacie miesta a nové teleskopy dostávajú informácie o štartoch družíc, o ich zničení na obežnej dráhe alebo pri vstupe do atmosféry, sledujú potenciálne nebezpečné priblíženia kozmických aparátov, sledujú a upresňujú modely šírenia kozmického odpadu.
Tento systém je v súčinnosti so systémami kontroly kozmického priestoru Roskosmosu, RAV, samostatných organizácií a vedeckých inštitútov.
Údaje spracúva superpočítač v Keldyšovom inštitúte, ktorý má rýchlosť 100 teraflops (100 biliónov operácií za sekundu)
Na začiatku roka boli v počítači uložené údaje o 2438 objektoch na geostacionárnej dráhe (výška 36 tisíc km nad Zemou, kde sú spojovacie družice), o 2925 objektoch na vysokoeliptickej dráhe a o 361 objektoch na stredne vysokej obežnej dráhe (cca 20 tisíc km, kde sa pohybujú družice GPS a GLONASS).
Podľa údajov NASA, na obežnej dráhe Zeme sa nachádza okolo 19 tisíc umelých objektov, ktoré sú viditeľné zo Zeme.
V katalógu ruského Systému kontroly kozmického priestoru je 13 tisíc umelých objektov: 7 tisíc s rozmerom väčším ako 20 cm je na nízkej obežnej dráhe (od 160 do 2000 km) a 6 tisíc objektov o veľkosti 20 – 40 cm je na vysokej dráhe (od 2000 do 50 000 km).
Ruskí vedci dospeli v roku 2016 k poznaniu, že ak sa nevyrieši otázka kozmického odpadu, tak o 100-200 rokov sa môže vývoj kozmickej oblasti zastaviť. Celá obežná dráha Zeme bude totiž obsiata úlomkami kozmickej techniky.
Prvá viditeľná zrážka dvoch kozmických aparátov sa udiala v roku 2009. Išlo o sovietsku vojenskú družicu Kozmos-2251 a americký telekomunikačný aparát Iridium 33. Pri zrážke sa rozpadli na takmer 2000 úlomkov.
Podľa ria.ru, srspol.sk