Môj profil 
Predplatné
„Obnovené sú pozorovania desiatich starých observatórií: Tarija v Bolívii, Ussurijsk, Blagoveščensk, Churaltogot v Mongolsku, Kitab v Uzbekistane, Gissar a Sanglok v Tadžikistane, Abastumani v Gruzínsku, Užhorod na Ukrajine a Castelgrande vo Švajčiarsku. Preskúmané boli nové miesta, čím vzniklo osem nových bodov na pozorovanie – na Kamčatke, Ďalekom východe, v Sibíri, na Altaji, v Moldavsku a v Mexiku. Prekrytá je celá obežná dráha,“ píše sa v dokumente.
V inštitúte poznamenali, že kvôli rozpadu ZSSR zostala veľká časť observatórií vrátane takmer celej vedeckej siete na pozorovanie kozmických objektov na geostacionárnych dráhach, za hranicami a teda prakticky prestali fungovať.
Prinavrátené pozorovacie miesta a nové teleskopy dostávajú informácie o štartoch družíc, o ich zničení na obežnej dráhe alebo pri vstupe do atmosféry, sledujú potenciálne nebezpečné priblíženia kozmických aparátov, sledujú a upresňujú modely šírenia kozmického odpadu.
Tento systém je v súčinnosti so systémami kontroly kozmického priestoru Roskosmosu, RAV, samostatných organizácií a vedeckých inštitútov.
Údaje spracúva superpočítač v Keldyšovom inštitúte, ktorý má rýchlosť 100 teraflops (100 biliónov operácií za sekundu)
Na začiatku roka boli v počítači uložené údaje o 2438 objektoch na geostacionárnej dráhe (výška 36 tisíc km nad Zemou, kde sú spojovacie družice), o 2925 objektoch na vysokoeliptickej dráhe a o 361 objektoch na stredne vysokej obežnej dráhe (cca 20 tisíc km, kde sa pohybujú družice GPS a GLONASS).
Podľa údajov NASA, na obežnej dráhe Zeme sa nachádza okolo 19 tisíc umelých objektov, ktoré sú viditeľné zo Zeme.
V katalógu ruského Systému kontroly kozmického priestoru je 13 tisíc umelých objektov: 7 tisíc s rozmerom väčším ako 20 cm je na nízkej obežnej dráhe (od 160 do 2000 km) a 6 tisíc objektov o veľkosti 20 – 40 cm je na vysokej dráhe (od 2000 do 50 000 km).
Ruskí vedci dospeli v roku 2016 k poznaniu, že ak sa nevyrieši otázka kozmického odpadu, tak o 100-200 rokov sa môže vývoj kozmickej oblasti zastaviť. Celá obežná dráha Zeme bude totiž obsiata úlomkami kozmickej techniky.
Prvá viditeľná zrážka dvoch kozmických aparátov sa udiala v roku 2009. Išlo o sovietsku vojenskú družicu Kozmos-2251 a americký telekomunikačný aparát Iridium 33. Pri zrážke sa rozpadli na takmer 2000 úlomkov.
Podľa ria.ru, srspol.sk
.jpg)
.jpg)
