A Si počas podania ruky na rozlúčku odpovedal: “Spoločne by sme mali presadzovať tieto zmeny, ktoré sa neuskutočnili 100 rokov. Dávajte na seba pozor.”

Si narážal na uplynulých 100 rokov modernej histórie, ktoré boli svedkami premeny Spojených štátov z krajiny na severe Mexika na západnej pologuli na superveľmoc a globálneho hegemóna.

Svojím hlbokým zmyslom pre históriu a dialektickým myslením Si pripomínal intenzívne rozhovory s Putinom, ktoré sa zaoberali súčasnou realitou, ktorá pochováva unipolárny moment USA na smetisku, a imperatívmi spojenia Číny a Ruska s cieľom upevniť prechod svetového poriadku k demokratizácii a multipolarite.

Bolo to vhodné zavŕšenie štátnej návštevy, ktorá sa začala predchádzajúci večer, keď Si vyjadril presvedčenie, že Rusi podporia Putina v prezidentských voľbách na budúci rok.

Čína sa svedomito zdržiava komentovania vnútornej politiky iných krajín. V prípade situácie okolo Ruska však Si urobil pozoruhodnú výnimku, keď signalizoval, že má záujem o Putinovo aktívne vedenie v takýchto búrlivých časoch. Väčšina svetovej verejnosti, najmä v krajinách globálneho Juhu, s tým bude súhlasiť.

Nevezme to na vedomie aj erudovaná ruská verejná mienka – so súhlasným revom? Áno, Putinov konštantný 80-percentný rating je smerodajný. Si možno polial studenou vodou posledné zúfalé pokusy Západu podnietiť skupinu ruských oligarchov, aby sa postavili na čelo zmeny režimu v Kremli.

Aby sme si boli istí, načasovanie Siovej štátnej návštevy uprostred vojny na Ukrajine bolo posolstvom najvyššej dôležitosti, ktorú Čína prikladá vzťahom s Ruskom. Je to veľmi premyslené, keďže Čína aj Rusko sa nachádzajú v špirálovom napätí voči Spojeným štátom.

V Pekingu došlo k dramatickej zmene nálady. Nádejný bod dosiahol prezident Biden svojím hrubým správaním v prejave o stave Únie 7. februára, keď sa odklonil od scenára a hystericky vykrikoval: “Povedzte mi meno svetového lídra, ktorý by si vymenil miesto so Si Ťin-pchingom.”

Vo východnej kultúre sa takéto hulvátstvo považuje za neodpustiteľné škandalózne správanie. V týždňoch, odkedy USA zostrelili čínsky meteorologický balón a medzinárodne očiernili Čínu, Peking odmietol niekoľko pokusov Bieleho domu, ktorý sa snažil o telefonický rozhovor Bidena s prezidentom Si.

Peking už má dosť Bidenových planých sľubov o náprave vzťahov, pričom okrem cieľavedomého úsilia o oslabenie čínskej ekonomiky posilňuje spojenectvá v celom ázijsko-tichomorskom regióne, zapája NATO do ázijsko-tichomorskej mocenskej dynamiky a vysiela ďalšie sily a palebnú silu na miesta ako Guam a Filipíny.

Siova návšteva Moskvy sa stala pre Rusko a Čínu skvelou príležitosťou na opätovné potvrdenie ich partnerstva “bez hraníc” a rozptýlenie pokusov Západu od vypuknutia vojny na Ukrajine vytvoriť rozkol v čínsko-ruských vzťahoch.

Citujúc profesora Grahama Allisona z Harvardovej univerzity: “V každom rozmere – osobnom, hospodárskom, vojenskom a diplomatickom – sa nedeklarované spojenectvo, ktoré Si vybudoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, stalo oveľa dôslednejším ako väčšina oficiálnych spojenectiev Spojených štátov v súčasnosti.”

Avšak, či už spojenectvo alebo nie, faktom zostáva, že tento “nový model vzťahov medzi veľkými krajinami, ktorý sa vyznačuje vzájomným rešpektom, mierovým spolunažívaním a obojstranne výhodnou spoluprácou” – aby sme citovali Si Ťin-pchinga – je všetko, len nie hierarchické usporiadanie.

Americkí mudrlanti majú problém pochopiť rovnocenné vzťahy medzi dvoma suverénnymi a nezávislými národmi. A v tomto prípade ani Rusko, ani Čína nie sú naklonené vyhláseniu formálneho spojenectva, pretože spojenectvo si jednoducho povedané nevyhnutne vyžaduje prevzatie záväzkov a obmedzenie optimálneho presadzovania záujmov v ústrety kolektívnemu programu.

Z toho vyplýva, že Putinove strategické kalkulácie na Ukrajine budú oveľa viac formované udalosťami na bojisku než akýmkoľvek čínskym vkladom. Reakcia Ruska na čínsky “mierový plán” týkajúci sa Ukrajiny svedčí o tejto skutočnosti.

Sotva Si odletel z Moskvy, Putin v rozhovore pre televíziu Rossija 1 uviedol na pravú mieru, že Rusko prevyšuje dodávky munície Západu do Kyjeva. Povedal, že “úroveň ruskej produkcie a jeho vojensko-priemyselný komplex sa rozvíjajú veľmi rýchlym tempom, čo mnohí nečakali”.

Kým viaceré západné krajiny budú Ukrajine dodávať muníciu, “ruský výrobný sektor sám vyrobí za rovnaké obdobie trikrát viac munície,” dodal Putin.

Zopakoval, že dodávky zbraní Západu na Ukrajinu znepokojujú Rusko len preto, že predstavujú “pokus o predĺženie konfliktu” a “povedú len k väčšej tragédii a ničomu inému”.

To však neznamená, že by sa mal znižovať veľký význam partnerstva pre obe krajiny v politickej, diplomatickej a hospodárskej oblasti. Význam spočíva v rastúcej vzájomnej závislosti oboch krajín vo viacerých smeroch, ktorú zatiaľ nemožno kvantifikovať a ktorá sa neustále “vyvíja” a zdá sa byť bezproblémová.

Vojna na Ukrajine sa paradoxne ukazuje ako výzva na prebudenie – vojna, ktorá môže zabrániť ďalšej svetovej vojne, a nie ju vyvolať. Čína chápe, že Rusko sa samo postavilo “kolektívnemu Západu” a ukázalo, že je viac ako rovnocenným súperom.

Toto hodnotenie Pekingu nemôže uniknúť pozornosti Západu a ovplyvní aj myslenie Západu v strednodobom a dlhodobom horizonte – nielen pre Euráziu, ale aj Áziu a Tichomorie.

Nedávny článok v Global Times, ktorý pred niekoľkými týždňami napísal Hu Xijin, bývalý šéfredaktor denníka Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, zdôraznil “veľký obraz”.

Hu napísal, že vojna na Ukrajine “sa vyvinula do opotrebovacej vojny medzi Ruskom a Západom… Hoci NATO má byť oveľa silnejšie ako Rusko, situácia na mieste sa tak nezdá, čo vyvoláva na Západe znepokojenie”.

Hu vyvodil niekoľko ohromujúcich záverov: “USA a Západ zistili, že poraziť Rusko je oveľa ťažšie, ako sa očakávalo. Vedia, že Čína neposkytla Rusku vojenskú pomoc, a otázka, ktorá ich prenasleduje, znie: ak je už poraziť samotné Rusko také ťažké, čo ak Čína naozaj začne poskytovať Rusku vojenskú pomoc a využije svoje obrovské priemyselné kapacity pre ruskú armádu? Zmenila by sa zásadne situácia na ukrajinskom bojisku? Okrem toho, samotné Rusko už môže na Ukrajine čeliť celému Západu. Ak skutočne prinútia Čínu a Rusko spojiť sa, aké zmeny nastanú vo vojenskej situácii vo svete?”

Nie je predstava rozšírená v USA a Európe, že spojenectvo Ruska a Číny je spojenectvom nerovných, sama o sebe sebaklamom Západu? Hu hovorí: “Hoci komplexná sila Číny stále nedosahuje silu USA, v kombinácii s Ruskom dochádza k zmene paradigmy rovnováhy a USA už nemajú právo konať, ako sa im zachce”.

Spoločným záujmom Ruska a Číny je, aby sa svetový poriadok vrátil k medzinárodnému systému, ktorého jadrom je OSN, a k svetovému poriadku založenému na medzinárodnom práve (nie na pravidlách, ktoré stanovili USA – pozn. red.). Niet pochýb o tom, že stratégiou týchto dvoch krajín je zvrátiť “poriadok založený na pravidlách”, ktorému dominujú USA, a vrátiť sa k medzinárodnému poriadku, ktorého ústredným prvkom je OSN.

Článok 5 je vlastne podstatou spoločného vyhlásenia vydaného v Moskve: “Obe strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok pevne podporovať medzinárodný systém, ktorého jadrom je OSN, medzinárodný poriadok založený na medzinárodnom práve a základných normách upravujúcich medzinárodné vzťahy na základe cieľov a zásad Charty OSN, a vystupujú proti všetkým formám hegemonizmu, unilateralizmu a mocenskej politiky, mentalite studenej vojny, konfrontácii medzi tábormi a vytváraniu klientelizmu zameraného na konkrétne krajiny.”

Nemýľte sa, nejde o odstránenie USA ako šéfa a ich nahradenie Čínou, ale o účinnú kontrolu USA pred šikanovaním menších, slabších štátov, a tým o nastolenie nového medzinárodného poriadku, v ktorom má prednosť mierový rozvoj a politická korektnosť, ktorá je nadradená všetkým ideologickým rozdielom.