Rusko sa snaží čeliť západným sankciám novou tranzitnou trasou

Bratislava 16. novembra 2022 (HSP/Oilprice/Foto:Twitter)

Posilnením alternatívnych tranzitných koridorov chce Moskva čeliť sprísňujúcim sa západným hospodárskym sankciám a tranzitným obmedzeniam prijatým v reakcii na totálny útok Ruska na Ukrajinu, píše Oil Price

Jednou z najdôležitejších vyhliadok Ruska v tomto smere je posilnenie spolupráce v oblasti námornej dopravy a tranzitu s Iránom v Kaspickom mori. Na tento účel “iránsky severný prístav Noshahr privítal prvú ruskú nákladnú loď typu roll on/roll off (Ro-Ro) za posledných 21 rokov” a prvá zásielka prechádzajúca multimodálnou trasou Rusko – Irán – India prešla cez prístav Astrachán, konkrétne časť Solyanka (Rusko); prístavy Bandar Abbas a Chabahar (Irán); a prístav Nhava Sheva (India)

Okrem toho “Irán a Rusko dosiahli predbežnú dohodu o spustení spoločného podniku na stavbu lodí v Kaspickom mori”. V tomto procese Ali-Akbar Safaei, šéf Iránskej organizácie pre prístavy a námorníctvo, po stretnutí s námestníkom ruského ministra dopravy Dmitrijom Azarovom v Teheráne oznámil pripravenosť Moskvy umožniť iránskym lodiam preplávať cez rieku Volga. Tento vývoj je posledným z radu krokov zameraných na rozšírenie spolupráce v oblasti lodnej dopravy a tranzitu medzi Iránom a Ruskom v Kaspickom mori, ktorá sa zintenzívnila od začiatku vojny Kremľa proti Ukrajine. Predtým Rusko neumožňovalo zahraničným lodiam vrátane iránskych lodí prechádzať cez rieku Volgu ani využívať Volžsko-dánsky kanál. Ruské úrady totiž považujú túto rieku za vnútornú vodnú cestu a z dôvodov národnej bezpečnosti Moskva nedovolila zahraničným lodiam prechádzať cez Volgu a jej existujúce kanály vo vnútri ruského územia. Iránske lode preto museli prekladať svoje kontajnery na ruské lode v Astrachánskom prístave, aby sa zásielky mohli dostať do svojho konečného cieľa v Rusku alebo pokračovať do Čierneho mora cez kanál Volga-Don.

Ak sa takáto dohoda stane konečnou a následne sa bude realizovať, čo vzhľadom na súčasný stav vzťahov medzi Teheránom a Moskvou nie je až také vzdialené, Irán bude mať prístup k najdlhšej rieke v Európe, ktorá sa začína v Tverskej oblasti (približne 400 km severne od Moskvy) a končí v Astracháni (južné Rusko) na severnom pobreží Kaspického mora, pričom prechádza 15 ruskými regiónmi vrátane Samary, Nižného Novgorodu, Kazane a Volgogradu. Iránske lode by mohli využívať Volžsko-donský prieplav, ktorý predstavuje najkratšie plavebné spojenie medzi Kaspickým morom a Stredozemným morom cez Azovské a Čierne more.

V súvislosti s úplným vykonávaním tejto dohody však pretrvávajú určité nejasnosti a problémy. Na začiatok treba povedať, že priemerná dĺžka vhodnej plavby na Volžsko-donskom prieplave je len 200 dní v roku, keďže je zvyčajne zamrznutý od novembra do apríla. Preto za najoptimistickejších podmienok budú môcť iránske lode preplávať kanálom až od mája 2023.

Ďalším dôležitým problémom je skutočnosť, že obchodné lode s kapacitou nákladu, ktorá presahuje 5 000 ton, nebudú môcť preplávať riekou Volga a Volžsko-donským prieplavom z dôvodu miestami plytkej vody. V súčasnosti je kapacita iránskej lodnej dopravy v Kaspickom mori bez takýchto lodí obmedzená. Preto sa očakáva, že po dohode o udelení povolenia iránskym lodiam na plavbu cez Volgu Rusko podpíše nové zmluvy o predaji niekoľkých lodí s maximálnou nosnosťou 5 000 ton – dokonca aj lodí z druhej ruky – Iránu, čo povedie k významným príjmom pre lodiarske spoločnosti v Astracháni a ďalších oblastiach okolo Volgy. Iránsky veľvyslanec v Rusku Kazem Jalali skutočne oznámil: “Chazarská námorná plavba rokuje s Ruskom o kúpe nákladných a ro-ro lodí, ktoré by sa využívali na linkách v Kaspickom mori s cieľom rozšíriť obchod medzi oboma krajinami”.

K uvedeným ťažkostiam sa pridáva aj fakt, že väčšina kanálov rieky Volgy nebola od pádu Sovietskeho zväzu opravená a dokonca ani prehĺbená, čo zvyšuje riziko vážnych nehôd a spôsobuje, že niektoré časti rieky sú nepriechodné pre všetky plavidlá, okrem tých najmenších a najľahších. Okrem toho výrazný nedostatok bagrovania spôsobil, že vody sa stali plytšími, čo zvýšilo ťažkosti pri presune lodí cez Volgu a Volžsko-donský kanál. Z tohto dôvodu Denis Vitsnarovskij, zástupca riaditeľa divízie investičnej výstavby a opráv spoločnosti FSUE Rosmorport, nedávno oznámil, že “projekt rekonštrukcie Volžsko-kaspického prieplavu sa začne v rokoch 2023 – 2024 a bude dokončený do roku 2028. Rozsah bagrovania sa predbežne odhaduje na 15 miliónov bcm [miliárd kubických metrov]. Hlavným cieľom programu je zabezpečiť bezpečný priechod plavidiel s ponorom do 4,5 metra”. Aspoň spočiatku sa zdá, že poplatky, ktoré by sprevádzali schválenie tranzitných práv iránskych lodí na prejazd Volgou a Volžsko-donským kanálom, by mohli pokryť značnú časť odhadovaných výdavkov Ruska na rekonštrukciu a bagrovanie týchto vodných ciest.

Všetky tieto udalosti jasne zdôrazňujú, že Rusko venuje vážnejšiu pozornosť posilneniu námorného obchodu a lodných vzťahov s Iránom v Kaspickom mori. Zdá sa, že ruskí predstavitelia v súčasných podmienkach západných sankcií a tranzitných obmedzení súhlasili s ústupkami a preukázali Iránu určitú flexibilitu v otázkach, s ktorými pred vojnou neboli ochotní súhlasiť. Spolupráca na výstavbe železnice Rašt – Astara, vysielanie ruských nákladných lodí ro-ro do iránskych prístavov, predaj lodí Iránu v Kaspickom mori a ochota Moskvy umožniť lodiam pod iránskou vlajkou preplávať cez rieku Volga a Volžsko-donský kanál jasne demonštrujú prístup Kremľa, ktorý môže skutočne posilniť politické a hospodárske väzby medzi Teheránom a Moskvou na bezprecedentnú úroveň.