Za stiahnutie amerických jednotiek zo Sýrie si Trump zlízol obrovskú kritiku, ktorú sa teraz snaží zahladiť informáciami o smrti lídra Islamského štátu al Bagdádiho. Američania však stále neposkytli dostatok dôkazov, ktoré by smrť Al Bagdádiho potvrdzovali, v minulosti už minimálne dvakrát informovali o smrti lídra teroristov, neskôr sa ukázalo, že to nebola pravda.
Rusko na Blízkom východe zvýšilo výrazne svoju prítomnosť, aj keď podľa západných expertov je ruský vplyv na Blízkom východe stále podstatne menší ako vplyv ZSSR v minulosti a menší ako dnešný vplyv USA. Rusko však dokázalo presadiť všetky strategické ciele svojej regionálnej stratégie, vojna v Sýrii poskytla Rusku priestor k návratu na Blízky východ. Fiasko ruskej politiky po roku 1991 sa skončilo a od roku 2015 je Rusko najdôležitejším hráčom v Sýrii, pretože zachránilo pred likvidáciou režim Bašára Asada.
Rusko úspešne na Blízkom manévruje a výsledkom ruskej diplomacie je posilnenie ruského postavenia vo vzťahu k Iránu, Sýrii, Libanonu, Turecku, Izraelu či Iraku na úkor Američanov. Rusi bodujú aj vo vzťahu k tradičným americkým spojencom – Saudskej Arábii, spomenutému Izraelu, Spojeným arabským emirátom a i. Problémom Američanov je skutočnosť, že nedokážali účinne reagovať po tom, ako Iránci zostrelili americký dron v júni 2019, ostreľovali cez svoju zástupnú armádu z Husíov saudské rafinérie a najväčším problémom Američanov je skutočnosť, že otvorene zradili Kurdov.
Arabské krajiny si hľadajú nového partnera a tohto partnera si našli v Rusku. Rusi pragmaticky udržujú kontakty so všetkými regionálnymi hráčmi a Moskva boduje aj tým, že na rozdiel dodržiava medzinárodné právo a predkladá dohody, ktoré sú výhodné pre obe strany. Ruské delegácie sú čoraz vítanejšie pri každom rokovacom stole na Blízkom východe.
Ruská politika na Blízkom východe je úspešná a funguje dobre. Rusi sa výrazne podpísali na likvidácii Islamského štátu a zabránili preliatiu teroristov cez Afganistan do Strednej Ázie, na Kaukaz a do južného Ruska. Rozširovanie kooperatívnych vzťahov a spolupráce s blízkovýchodnými krajinami čiastočne prelomilo americké obliehanie Ruska a vážne narušilo americkú politiku sankcií. Rusko dokázalo napriek americkému tlaku podpísať nové bilaterálne hospodárske, vojenské či vedecké zmluvy s Tureckom, Saudskou Arábiou či Egyptom, napriek tomu, že Američania si takýto vývoj situácie neželali. To je takisto dôkazom skutočnosti, že americký vplyv na Blízkom východe upadá.
Podľa amerických expertov však Rusi nie sú stále plnohodnotným súperom pre USA. Dôvodom podľa nich je skutočnosť, že Rusko nie je tak hospodársky silné ako USA a Čína, v roku 2018 bol ruský HDP približne 1,63 bilióna USD, čo predstavuje 11. miesto na svete. Toto utešovanie Američanov však nemusí byť reálne, pretože 1,63 bilióna USD v ruskom ponímaní je podstatne viac ako v americkom ponímaní, pretože americké výdavky sú v porovnaní s ruskými ozajstne obrovské.
Rusi dokážu aj v porovnaní s USA s takto nízkym HDP dôstojne a úspešne konkurovať im vo vojenskej, hospodárskej či politickej oblasti. Vo vojenskej oblasti predstavuje ročný vojenský rozpočet Ruska menej ako 1/10 amerického rozpočtu. Napriek tomu by Rusi dokázali spoločne s Číňanmi ako jediní uštedriť Američanom fatálny výprask. Američania sú si toho vedomí a preto sa do otvoreného konfliktu s Ruskom a Čínou veľmi nehrnú.
Rusi zvyšujú svoj vplyv na Blízkom východe postupne. Nemajú veľké oči a ich kroky sú opatrné a premyslené. V súčasnosti sú na Blízkom východe v štádiu akumulácie svojej sily, ktorá v najbližšej dobre pravdepodobne naruší dlhodobú štruktúru tohto regiónu v neprospech Američanov.