Rusko prevzalo kontrolu nad najväčším ropným poľom v Iraku

Bratislava 30. novembra 2023 (HSP/Oilprice/Foto:Twitter)

Ide o pole Eridu, ktoré má zásoby 7 až 15 miliárd barelov ropy. Eridu je súčasťou takzvaného Bloku 10 v juhovýchodnom Iraku, ktorý zo 60 % vlastnila spoločnosť Lukoil a zo 40 % japonská spoločnosť Inpex. Japonci teraz svoj podiel predávajú a dohoda bola schválená ešte v marci

To všetko “otvára Lukoilu cestu k získaniu plnej kontroly nad celým územím bohatým na ropu”, tvrdí finančný analytik Simon Watkins na špecializovanom portáli Oilrice.com.

Rusi však nekonajú sami, podotýka hneď autor. Rusko chce spolu so svojím hlavným geopolitickým spojencom, Čínou, kontrolovať najväčšie iracké náleziská objavené v posledných dvoch desaťročiach, ktorých denná ťažba sa predpokladá na úrovni 250 000 – 350 000 barelov denne.

“Je to v súlade s cieľom Moskvy a Pekingu udržať Západ mimo energetických obchodov v Iraku, aby sa Bagdad priblížil k novej iránsko-saudskej osi a zároveň ukončil hegemóniu Západu na Blízkom východe. Bude to rozhodujúca kapitola v konečnom úpadku Západu,” napísal analytik.

Podľa neho Washington o plánoch Rusov a Číňanov vedel už dávno. Vedel, ale nemohol s tým nič urobiť, či už kvôli “irackým manipuláciám”, alebo kvôli degradácii americkej politiky. Tvrdí, že až v okamihu prezretia predstavitelia americkej administratívy pripustili, že niektorí ich zahraniční partneri sa budú chcieť poistiť užšou spoluprácou s Ruskom a Čínou, “najmä v bezpečnostnej a vojenskej sfére”.

Toto hodnotenie, pokračuje Watkins, charakterizuje nielen Irak, ale aj ďalšie blízkovýchodné krajiny, predovšetkým Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty. Tak či onak, Washington nevytvoril Moskve a Pekingu žiadne prekážky na realizáciu ich plánov na úplné vytlačenie amerického vplyvu z regiónu, lamentuje autor.

Nechajme pána Watkinsa lamentovať nad intrigami Ruska (kde Rosnefť prevzala kontrolu nad irackým Kurdistanom) a Číny (ktorá po vzore susedného Iránu robí z Iraku svojho strategického partnera, buduje továrne, letiská, železnice a všetku pomocnú ropnú infraštruktúru a pripája ho na Novú hodvábnu cestu) – a radšej si všimnime, o čom sa svedomitý analytik nezmienil ani slovom.

Totiž snaha USA destabilizovať Blízky východ vyostrením palestínsko-izraelského konfliktu nadobúda viditeľnejšiu podobu, ak ju považujeme predovšetkým za pokus o narušenie rusko-čínskej hry v regióne. Dlhú, vynaliezavú a dôkladnú hru, ktorá Spojené štáty odsudzuje na strategickú porážku.

Súdiac podľa úspechu ruských a čínskych producentov ropy v Iraku a úprimného rozčúlenia premýšľavého analytika, akým je Simon Watkins, sa Amerika má čoho obávať.

Prečítajte si tiež:

• Rusku dochádza ropa: USA opäť uverili snu
• Takmer všetka ruská ropa sa predáva za cenu vyššiu ako G7 ustanovila cenový strop