BRICS naberá na sile, píše Tom O’Connor pre Newsweek a cituje ruského veľvyslanca v Spojených štátoch Antonova. Podľa neho blok nemá za cieľ znepriateliť si kolektívny Západ, ale usiluje sa o vybudovanie spravodlivejšieho právneho poriadku bez hegemonistického západného diktátu.

Rusko plánuje vytvoriť “nový svetový poriadok” a o miesto v ňom sa uchádza čoraz viac mocností.

Rusko má v úmysle využiť svoje vedúce postavenie v bloku, ktorý zahŕňa niektoré z najmocnejších krajín sveta, na pretvorenie medzinárodného poriadku a zbaviť ho dominancie Západu.

Do BRICS nedávno vstúpili nové vplyvné krajiny a ďalšie mocnosti sa chcú stať členmi vznikajúceho bloku. Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch pre Newsweek uviedol, že ambiciózny pokus BRICS prekonať rozdiely v geopolitických názoroch a prechod k spoločnému programu už prebieha – napriek jedinečným výzvam, ktorým Moskva čelí, zdôrazňuje Tom O’Connor.

“Rok 2024 je pre zahraničnú politiku Ruskej federácie prelomový,” povedal pre Newsweek ruský veľvyslanec Anatolij Antonov. “Napriek vytrvalým pokusom viacerých štátov izolovať našu krajinu alebo aspoň vytvoriť dojem, že kľúčové zahraničné štáty sa Moskve uzatvárajú, je faktická situácia úplne iná.”

“Smerovanie medzinárodného spoločenstva ku skutočnej multipolarite naberá na sile,” dodal Antonov. “A Rusko nie je len svedkom týchto trendov, ale aktívnym účastníkom tohto veľmi potrebného procesu.”

Rozširovanie pôsobnosti a členstva

Skupina BRICS vznikla pred 15 rokmi ako zoskupenie BRIC, ktoré tvoria Brazília, Rusko, India a Čína, pričom Južná Afrika sa k nej pripojila v roku 2010. BRICS sa pôvodne zameriaval najmä na hospodárske otázky, ale čoraz viac nadobúda črty dôležitého geopolitického subjektu.

Tento rok, keď Rusko prevzalo pravidelné rotujúce predsedníctvo bloku pod heslom “Posilnenie multilateralizmu pre spravodlivý globálny rozvoj a bezpečnosť”, BRICS privítal päť nových členov – Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty – po minuloročnom historickom samite v Johannesburgu. Do skupiny mala vstúpiť aj Argentína, ale po prezidentských voľbách, ktoré viedli k veľkým politickým zmenám v krajine, sa odmietla pripojiť.

V čase, keď sa Rusko pripravuje na usporiadanie ďalšieho samitu BRICS v Kazani v októbri tohto roku, sa o členstvo alebo partnerstvo v tomto bloku usiluje aj čoraz viac krajín – podľa Antonova takmer tri desiatky. Podľa vysokopostaveného ruského diplomata je teraz cieľom Moskvy “posilniť a upevniť úlohu a váhu BRICS ako centra príťažlivosti pre krajiny, ktoré sa usilujú o nezávislý zahraničnopolitický kurz”.

“Pre tých, ktorí nechcú žiť pod cudzím diktátom a usilujú sa o priateľské vzťahy so zvyškom sveta, o obchodovanie a vzájomné vzťahy ako rovný s rovným,” povedal Antonov.

A dodal: “Pre tých, pre ktorých základné princípy skupiny – suverénna rovnosť, vzájomné a koordinované zohľadňovanie záujmov, snaha o vytvorenie spravodlivého modelu globálnych trhov a hľadanie spoločných odpovedí na moderné výzvy – nie sú prázdnym zvukom.”

Boj proti americkému doláru

Toto úsilie má mnoho foriem – napríklad spoločné politické, obchodné a akademické iniciatívy, ilustruje Tom O’Connor. Azda najvýznamnejšou je však snaha BRICS znížiť vplyv amerického dolára v globálnom obchode a vytvoriť nové mechanizmy na podporu rozvoja krajín, ktoré hľadajú alternatívy k západným inštitúciám, ako sú Medzinárodný menový fond a Svetová banka.

Medzi najdôležitejšie nástroje v tomto smere patrí Nová rozvojová banka BRICS so sídlom v Šanghaji, na čele ktorej v súčasnosti stojí bývalá brazílska prezidentka Dilma Rousseffová. Prostredníctvom tejto multilaterálnej finančnej inštitúcie a úsilia o podporu obchodu medzi členmi v ich národných menách sa BRICS snaží riešiť problémy, ako sú vysoké transakčné náklady, spojené s dominanciou amerického dolára.

“Dokonca aj politicky angažovaní odborníci uznávajú faktickú monopolizáciu existujúcej finančnej a hospodárskej infraštruktúry,” povedal Antonov. “Táto situácia nijako neprispieva ku globálnej finančnej stabilite. A čo je najdôležitejšie, podkopáva dôveryhodnosť, generuje nové krízy a bráni skutočnej dekolonizácii globálnej ekonomiky.”

“Takáto situácia, keď sa niekoľko krajín považuje za oprávnených diktovať svoju vôľu ostatným, vyhrážať sa odrezaním od prístupu ku globálnym ekonomickým procesom, konfiškovať ich aktíva a ničiť blahobyt bežných občanov, je zásadne škodlivá a nebezpečná a nezodpovedá súčasným trendom,” dodal. “Drvivá väčšina štátov si uvedomila škodlivosť takýchto prístupov.”

V tejto súvislosti Antonov uviedol, že Rusko a jeho partneri “sú naďalej plne pripravení spojiť svoje zdroje na vývoj nových finančných nástrojov, nezávisle od politických trendov vo Washingtone, Bruseli alebo Londýne, kde sú orgány pripravené nerešpektovať ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov a postuláty medzinárodného práva, s cieľom potrestať nedostatočne lojálnych partnerov”.

“Je neprijateľné, aby dlhové bremeno rozvojových krajín alebo skôr ich schopnosť dostať sa z dlhovej pasce, v ktorej sa ocitli na celé desaťročia, záviselo od “milosti” amerických a európskych centrálnych bánk,” povedal.

Newsweek sa obrátil na americké ministerstvo zahraničných vecí so žiadosťou o komentár.

Vyplnenie medzier

Rusku by takýto prístup určite prospel, vzhľadom na rastúci počet sankcií, ktoré naň Západ za posledné dva roky – odkedy spustilo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine – uvalil, píše Tom O’Connor. Tieto kroky sú tiež organickou súčasťou širšej stratégie Kremľa na posilnenie väzieb s rozvojovými krajinami najmä v Afrike, kde sa Spojené štáty snažia presadzovať svoj vlastný vplyv.

Moskva však nie je jediná, ktorá sa snaží o nezávislé obchodné dohody v podmienkach rastúcich hospodárskych obmedzení. Okrem amerických rivalov Číny a Iránu, čoraz viac krajín, vrátane Indie a Saudskej Arábie, vyjadrilo obavy z vplyvu sankcií, predovšetkým tých, ktoré uvalili Spojené štáty na svetové hospodárstvo.

Úsilie BRICS sa však stretlo aj s určitou skepsou. Spojené štáty si ako najväčšia svetová rezervná mena zachovávajú značnú výhodu oproti popredným rivalom, ako sú euro, jen, libra šterlingov a jüan. A hoci členské krajiny BRICS môžu mať spoločné ciele, ich geopolitické názory a záujmy sa radikálne líšia.

Globálne konflikty preverili aj širšiu sféru BRICS

Zatiaľ čo členské krajiny vo svojich oficiálnych stanoviskách ku konfliktu na Ukrajine zostali zväčša neutrálne, nad posledným samitom BRICS v Južnej Afrike sa vznášali spory okolo zatykača, vydaného Medzinárodným trestným súdom, na ruského prezidenta Vladimira Putina za údajné vojnové zločiny. V dôsledku toho sa Putin rozhodol zúčastniť na tomto podujatí virtuálne.

Táto skupina tiež vlani v novembri zvolala mimoriadny samit, na ktorom sa diskutovalo o vojne medzi Izraelom a Hamasom v pásme Gazy. Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa ako predseda odsúdil útoky na civilistov na oboch stranách, ale žiadne spoločné vyhlásenie nebolo vydané.

Antonov sa zasa domnieva, že pochybnosti o schopnosti bloku splniť svoje priekopnícke poslanie sú prehnané – podľa jeho slov “ak je vôľa, spôsob sa nájde”.

“Samotný fakt, že viacerí americkí novinári spochybňujú schopnosť Číny a Indie, Saudskej Arábie a Iránu spolupracovať, len potvrdzuje jedinečný charakter a silu BRICS,” povedal Antonov. “Pri zosmiešňovaní “samoodstúpenia” Argentíny nevenujú pozornosť skutočnosti, že zo strany ostatných členov organizácie nezaznela žiadna kritika alebo hrozby na adresu Buenos Aires, ale len potvrdenie pripravenosti spolupracovať v akejkoľvek vhodnej forme.”

“A to je kľúčová myšlienka nového svetového poriadku,” dodal, “hľadanie odpovedí na výzvy na kolektívnom základe, bez vnucovania cudzích hodnôt a vplyvov.

Nový typ prístupu

Hoci sa výzva BRICS voči existujúcemu poriadku stáva s príchodom nových iniciatív a členských štátov čoraz odvážnejšou, tí, ktorí pôsobia ako vlajkové lode bloku, už dlho tvrdia, že jeho úlohou nie je konfrontácia s USA alebo inými krajinami, píše ďalej Tom O’Connor.

Antonov tiež zdôraznil, že priority BRICS “v žiadnom prípade neznamenajú, že členské štáty vidia hodnotu tohto formátu v tom, že sa postavia proti kolektívnemu Západu”.

“Podstata BRICS nie je v konfrontácii, ale v presadzovaní pozitívneho a zjednocujúceho programu,” povedal Antonov. “Nikto nevyvíja nátlak na ten či onen štát, aby vstúpil do skupiny. Každý sa riadi vlastnými plánmi a zámermi.”

Tieto plány sa naplno prejavia, keď Rusko zorganizuje viac ako 200 podujatí pred samitom v Kazani, ktorý sa zameria na politiku a bezpečnosť, hospodárstvo a financie ako aj na kultúrny a humanitárny dialóg. Antonov v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že ruské predsedníctvo “prispeje k dosiahnutiu praktických výsledkov” vo všetkých týchto oblastiach a “dodá ďalší impulz spolupráci v rámci BRICS”.

“To zasa posilní hlas štátov, orientovaných na obhajobu skutočných národných záujmov a voľbu vlastnej cesty rozvoja,” povedal Antonov. “V Rusku sa stretnú predstavitelia rôznych kultúr a civilizácií, krajín s rôznymi ekonomickými a politickými systémami.”

“Diskusie sa však nebudú sústreďovať na nezhody, ale na hľadanie spoločného základu na princípoch konsenzu a vzájomného zohľadňovania postojov,” dodal. “Nie je práve toto podstatou skutočnej multipolarity?” uzatvára v svojom článku pre Newsweek Tom O’Connor.