Rusko obohralo Západ tam, kde na to nie je zvyknutý

Zatiaľ čo západný mediálny mainstream postupne triezvie v hodnotení bojov na Ukrajine, najbystrejší predstavitelia odbornej komunity v Spojených štátoch a Európe sa konečne obťažovali pozrieť sa ešte hlbšie a začali posudzovať ekonomické základy toho, čo sa deje. A tie sú také, že by každého zdravo uvažujúceho človeka na oboch stranách Atlantiku zamrazilo, píše Irina Alksnisová pre Ria Novosti

31. 08. 2023 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na archívnej snímke americký prezident Joe Biden (vpravo) a ruský prezident Vladimir Putin

Moskva/Washington 30. augusta 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Patrick Semansky)

▶ ❚❚ ↻

V posledných dňoch kyjevské ministerstvo financií potešilo hneď dvoma pôsobivými faktami. Po prvé: k 31. júlu predstavoval verejný dlh krajiny 132,92 miliardy dolárov. Na porovnanie: v čase rozpadu ZSSR bola celková výška dlhu 96,6 miliardy dolárov. Druhý fakt: štátny rozpočet Ukrajiny je v súčasnosti viac ako z polovice financovaný zo zahraničia. Minister financií Sergej Marčenko uviedol, že tento rok Kyjev minie viac ako 43 miliárd dolárov len na zabezpečenie AFU a vedenie bojových operácií. Podľa neho je to však “viac, ako sa vyberie na daniach”.

Samozrejme, väčšina prostriedkov sa Ukrajine poskytuje ako pôžičky, niektoré z nich za pomerne mäkkých podmienok, zatiaľ čo napríklad MMF tradične poskytuje peniaze za otvorene zväzujúcich požiadaviek.

V Rusku sa táto skutočnosť zvyčajne interpretuje v duchu, že Západ nakoniec z Kyjeva vyžmýka každý cent, ktorý investuje, a to aj s drakonickými úrokmi. Skutočnosť je však oveľa zložitejšia, pretože je potrebné mať z čoho žmýkať a z čoho vytĺkať – a s tým sú vážne problémy.

Poľský ekonomický inštitút zhrnul oficiálne ukrajinské štatistiky: z krajiny odišlo 20 % obyvateľstva, nezamestnanosť presiahla 25 %, 50 % energetickej infraštruktúry bolo zničených, 40 % podnikov obmedzilo výrobu, obrábané plochy sa znížili o 30 %, inflácia je 27 % a rozpočtový deficit v roku 2022 bol 17,5 % (tento rok bude oveľa vyšší). Štát prežíva výlučne z externých injekcií, čo, ako už bolo uvedené, oficiálne potvrdil minister financií krajiny. Vo všeobecnosti podľa odhadov Poliakov bude trvať najmenej štvrťstoročie, kým sa ukrajinská ekonomika obnoví – s pomocou Západu.

Samozrejme, ani Európa, ani Spojené štáty nemajú najmenší záujem alebo chuť to urobiť. Naopak, celá ich stratégia je založená na postuláte nevyhnutnosti víťazstva nad Ruskom, ktoré nakoniec zaplatí za všetko – úplne za všetko. Nie je náhoda, že téma “Moskva musí zaplatiť za obnovu Ukrajiny” pravidelne zaznieva na veľmi vysokých úrovniach vrátane OSN.

Problémom Západu je, že realita sa nechce prispôsobiť jeho želaniam. Víťazstvo nad Ruskom – na bojisku aj v ekonomickej oblasti – je čoraz iluzórnejšie, ale každodennou realitou je zdevastovaná Ukrajina, ktorá si vyžaduje neustále a pôsobivé financovanie. Pred dvadsiatimi, desiatimi, ba aj piatimi rokmi by sa dalo mávnuť rukou a povedať, že Washington má v rukách hlavný tlačiarenský stroj sveta a všetky tie desiatky a dokonca stovky miliárd dolárov sú preň bezvýznamné maličkosti. Teraz je situácia v americkej aj európskej ekonomike taká, že tieto sumy, ako aj celá vojna proti Rusku, začínajú bolieť – a čím ďalej, tým citlivejšie to bude.

Situáciu zhoršujú nasledujúce skutočnosti: Moskve sa podarilo zvrátiť situáciu tak, že Ukrajina stratila leví podiel svojej schopnosti zarábať aj z toho, čo jej ešte zostalo. Ako sa vyjadrila nemecká publikácia FOCUS, Moskva vzala “ukrajinskú ekonomiku do dusiaceho objatia”. Možno si spomenúť na prieťahy v obchode s obilím. Tá priniesla miliardy dolárov Kyjevu a globálnym korporáciám, ktoré barbarsky využívajú ukrajinskú čiernu zem. A teraz stratu peňazí z tohto zdroja pre štátny rozpočet bude musieť Západ tak či onak kompenzovať.

A s tým by nebol problém: dali by desať či dvadsaťkrát viac, keby sa podarilo dosiahnuť zamýšľaný cieľ – víťazstvo nad Ruskom. Výsledok by vykompenzoval všetky náklady. Lenže plány nevyšli a Západ si to začal uvedomovať.

To znamená, že je potrebné zmeniť stratégiu – a pokrok v tejto oblasti je už badateľný. Čím ďalej, tým zreteľnejší je posun od “porazme Moskvu rukami Ukrajincov” k “urobme z Ukrajiny nezahojiteľnú ranu pre Rusko”.

Lenže tu Západ stojí pred otázkou účelnosti. Jedna vec je naliať do Ukrajiny desiatky miliárd s cieľom rýchleho vojenského víťazstva a úplne iná vec je Kyjev trvalo a veľmi draho údržiavať, pričom táto údržba bude takme úplne hradiť náklady Kyjeva a nakoniece nadobudne formu “urobili sme Moskve malú nepríjemnosť – dajte nám viac peňazí”. A tiež nie je možné ponechať Ukrajinu napospas osudu, pretože ju okamžite “zoberie do rúk” Rusko a vo všeobecnosti to bude pre Západ znamenať najťažšiu geopolitickú porážku.

Po Euromajdane si ruskí analytici často mysleli, že Kyjev bez väzieb a spolupráce s Ruskom sa pre Spojené štáty a Európu stane kufrom bez rúčky. Udalosti ukázali, že to bol chybný odhad. V roku 1991 sa Ukrajina vydala na samostatnú plavbu ako natoľko rozvinutá a bohatá krajina, že ani roky bezuzdného rabovania pre ňu nemali fatálne následky. V rokoch 2014 až 2022 sa tento proces mnohonásobne zrýchlil a rozšíril, ale krajina sa stále udržiavala sama, navyše Západ tam výborne zarábal a odčerpával všetko, čo sa dalo.

A teraz sa situácia konečne dostala do tej dlho predpovedanej fázy kufra bez rúčky: Američania a Európania sú nútení financovať Ukrajinu, a to vo veľmi veľkom rozsahu, pretože ak zastavia financovanie, kolaps je tam nevyhnutný, ale ani sa jej nemôžu vzdať, pretože v stávke je príliš veľa. Naviac prehlbujúca sa hospodárska kríza na samotnom Západe a rastúci globálny proces dedolarizácie robia túto atrakkciu mimoriadne vzrušujúcou.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Americké tajné služby si nie sú isté, či dočasná venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová vyhovie požiadavke, aby formálne prerušila vzťahy s nepriateľskými krajinami Spojených štátov, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené so správami spravodajských služieb. Tie okrem toho zistili, že venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová by v súčasnosti údajne nedokázala úspešne viesť svoju krajinu, sčasti preto, že nemá silné väzby na tamojšie bezpečnostné zložky alebo ropný priemysel.