Môj profil 
Predplatné
Špecialisti Bank of America Merrill Lynch upozorňujú, že prudký rast cien ropy možno znamenať aj následný prudký pád. Americkí analytici poukazujú na analógiu s udalosťami pred desiatkou rokov.
Na zvýšenie ceny „čierneho zlata“ vplýva rad faktorov: nebezpečenstvo nových sankcií proti ropnému sektoru Iránu a taktiež rozhodnutie OPEC+ nezvyšovať jeho ťažbu. Ak sa Donaldovi Trumpovi podarí zo všetkých strán „obložiť“ sankciami Islamskú republiku, naozaj to vyvolá deficit ponuky a vážny skok cien ropy. Môžu doskočiť až k 120 dolárom za barel. Samozrejme, že v takomto raste sú hneď založené aj predpoklady následného pádu: Po prvé, očividné je tu aj celkové spomalenie rastu svetového hospodárstva. Po druhé, kvôli finančnej politike USA investori prudko opúšťajú rozvíjajúce sa trhy.
Zákonitým výsledkom bude, že rozvojové štáty si jednoducho nebudú môcť dovoliť nákup ropy v doterajších objemoch za kardinálne vysoké ceny. Ponuka teda prevýši dopyt a cena barelu znova klesne. Ekonómovia označujú hranicu 120 USD za barel ako kritickú.
Čo musí Rusko robiť dnes, keď opätovne bude mať superpríjmy, vediac pritom, že ide o dočasný jav?
Mnohí experti poukazujú na to, že neočakávané petrodoláre treba investovať do vlastného hospodárstva s cieľom jeho štrukturálnych zmien a diverzifikácie. Nebolo by zlé urobiť to tak, aby obyvateľstvo prijalo na seba časť peňažného dažďa.
Lenže finančné sily majú inú predstavu o tejto otázke. Napríklad guvernérka centrálnej banky Elvíra Nabiullinová navrhuje sústrediť sa na bankový sektor, predpokladajúc, že k 1,5 percentnému rastu ruskému hospodárstvu nepomôže ani cena ropy 100 USD za barel.
Na investovanie petrodolárov do ruského hospodárstva sa neponáhľa ani ministerstvo ekonomického rozvoja. V súlade s vymysleným pravidlom „najlepšieho finančného ministra sveta“ Alexeja Kudrina, superpríjmy z predaja „čierneho zlata“ sa uskladnia vo fonde národného blaha. Ministerstvo navrhuje nasmerovať ich do „Vnešekonombanky“ a minister hospodárskeho rozvoja Oreškin – na zahraničné projekty, o čom sme už hovorili.
Čo sa týka zvýšenia úrovne života obyvateľstva, tak motívy ruských úradov nerobiť to, zastáva ekonóm Nikita Kričevskij: Pozdvihnúť príjmy obyvateľstva sa z týchto peňazí, žiaľ, nedá. Pretože dnes superpríjmy sú a zajtra ich nebude. Ak štátna pomoc obyvateľom bude znížená po poklese superpríjmov, tak obyvateľstvo začne protestovať, pričom tvrdo.
A vôbec, požiť si lepšie netreba ani skúšať, ešte by sme si na to zvykli. Takže je tu niečo čo nechápeme a len vo vláde tomu rozumejú?
Možno, no namiesto toho, aby sme rozvíjali vlastný národný priemysel a zvyšovali životnú úroveň obyvateľstva a teda aj dopyt, treba pošetriť sadielko na blížiaci sa čierny deň, aby potom bolo možné v ťažkej chvíli opäť podporiť kapitánov kapitálotvornej vrstvy?
Podľa topcor.ru, srspol.sk
.JPG)
