Bratislava 16. septembra 2019 (HSP/Foto:PRFSR)

Vo vestibule Národnej rady SR bola v piatok otvorená výstava pripomínajúca históriu holokaustu a oslobodenia koncentračných táborov sovietskou armádou. Ukázalo sa, pre koho je boj proti fašizmu a holokaustu skutočný, a pre koho iba politickým heslom

Výstavu s názvom Holokaust – vyhladzovanie – oslobodenie – záchrana pripravilo moskovské vedecko-osvetové centrum holokaustu a bola prezentovaná vo viacerých krajinách sveta. Vo vestibule Národnej rady SR ju otvorili predseda NR SR a predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko, veľvyslanec Ruskej federácie v SR Alexej Fedotov a riaditeľ moskovského centra holokaustu Iľja Altman.

„Vždy keď je príležitosť, treba si tieto hrôzy, ktoré zažili ľudia v koncentračných táboroch, pripomínať. Možno o to viac, že žijeme v dobe, keď sú znovu ľudia oveľa viac bezcitnejší, cynickejší, možno aj vďaka novým technológiám, keď si už nerozdávame kvety fyzicky, keď sa už fyzicky nestretneme, nepobozkáme, ale stačí nám poslať vizualizáciu v telefóne,“ povedal na úvod svojho príhovoru Danko.

A zdôraznil: „Pre mňa je dnes veľmi dôležité, aby každý, kto vojde dnes do Národnej rady SR, videl symboliku vzťahu Rusov a Židov, aby videl, ako sa tento vzťah vyvíjal, ako toto obdobie, v ktorom sa bezprecedentne ubližovalo, vraždilo, ako ho my normálni súčasníci odsudzujeme, a najmä v kontexte toho, čo som povedal, aké dôležité je hovoriť to najmä mladým ľuďom.“

Danko nezabudol pripomenúť: „Ako predseda Národnej rady budem sa snažiť vždy poukazovať na to, že šialenci, ktorí dnes prestali nosiť fašistické uniformy, nepatria do Národnej rady SR. Verím, že časom to pochopia aj ľudia, ktorí k nim inklinujú, a že urobia jasný protest v najbližších parlamentných voľbách, aby som sa na rokovaniach iných parlamentov nehanbil za to, čo dnes v NR SR máme.“

Veľvyslanec Ruskej federácie Alexej Fedotov uviedol, že si v Moskve vážia Dankovu účasť na oslavách 74. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne a tiež zdôraznil potrebu pripomínať si historické fakty a zverstvá fašistov. „Táto výstava a spomienky na obete fašizmu nadobúdajú zvláštny význam v súvislosti so silnejúcou hrozbou súčasného neonacistického revanšistického antisemitského hnutia, cieľom ktorého je prepísať históriu druhej svetovej vojny, prirovnať porazených k víťazom. Vidíme, že takéto protiľudské ideológie ovplyvňujú politiku niektorých krajín a žiaľ, pre príklady netreba chodiť ďaleko. Svoju nacistickú minulosť a jej zločiny prezentujú ako úspechy, organizujú pochody veteránov SS, všemožne prispievajú k vnímaniu nacistov ako hrdinov, vyzývajú na kruté trestanie ľudí s odlišným názorom, podnikajú bezprecedentné pokusy o falšovanie histórie,“ povedal Fedotov.

Dotkol sa aj aktuálneho škandálu v Českej republike, kde je snaha odstrániť sochu maršála Koneva a nahradiť ju iným pamätníkom oslobodenia od nacizmu: „V niektorých štátoch prebieha systematický boj proti pomníkom sovietskych osloboditeľov. Čo ešte môže byť amorálnejšie a bezzásadovejšie? Práve preto je dnes obzvlášť dôležité pochopiť zdroj zločineckej nacistickej ideológie, ktorá spôsobila genocídu celých národov, vrátane Slovanov, Židov, Rómov a mechanizmy transformácie tejto ideológie do štátnej politiky.“

Po veľvyslancovi Fedotovovi vystúpil riaditeľ moskovského centra holokaustu Iľja Altman, ktorý prítomným bližšie priblížil problematiku, ktorú výstava spracováva, a príbeh jej vzniku. Po otvorení výstavy sme mu položili niekoľko otázok.

Hlavné správy: Aké prejavy súčasného fašizmu sú podľa vás najnebezpečnejšie?

Altman: „Z môjho pohľadu sú to tí, ktorí popierajú holokaust. Na ruskom internete je okolo dvadsať stránok, na ktorých je informácia, že holokaust sa nestal, neexistovali plynové komory ani tá politika. Oni operujú akoby pseudohistorickými faktmi, ktoré mládež nepozná. Preto považujem odmietanie holokaustu nielen za jednu z foriem antisemitizmu, ale aj za druh neonacizmu. Ak sa týmto ľuďom podarí presadiť názor, že nebola genocída Židov, neboli koncentračné tábory, v ďalšej fáze budú presadzovať tézy, že nacionálnesocialistická politika nemala takú čiernu podobu, ako ju zažili súčasníci. A žiaľ, tomu sa venuje omnoho menšia pozornosť vo vzdelávacích programoch a projektoch v Európe, ako napríklad odporu proti antisemitizmu.

Hlavné správy: Kde to má podľa vás korene? V ZSSR predsa vo vojne proti nemeckým fašistom zahynulo veľa miliónov ľudí a mládež teraz tieto veci nevie? Zbláznili sa? Ako je to možné?

Altman: „Za to nemôže mládež. Tieto veci sú adresované mládeži. Originálnych prác v ruštine nie je mnoho, ale existuje veľa prekladov literatúry s takouto ideológiou. Prekladajú a publikujú sa veci, ktoré píšu popierači na Západe. Na Západe ich za to súdia a prenasledujú, ale u nás sa to všetko voľne publikuje.

Hlavné správy: Myslíte, že sa to deje ako súčasť snáh zničiť Ruskú federáciu?

Altman: „Nie, tu nejde o Ruskú federáciu, to je medzinárodný proces. Je nebezpečný pre každú krajinu. Sedemnásť štátov má prijatú takú legislatívu, že popieranie holokaustu môže byť potrestané väzením. Ja nie som za to, aby sa za to zatváralo do väzenia, som za to, aby sa to riešilo cez vzdelávanie v školách. Je tu však ten problém, že ak my v škole na hodine, v učebnici či na výstave hovoríme o holokauste, oni prídu domov, otvoria si internet a tam si čítajú, že holokaust je mýtus. To je reálne nebezpečenstvo. A ľudia, ktorí tento mýtus šíria, sú v mnohom spriaznení s neonacistickou ideológiou. Preto nachádzajú prívržencov v Rusku, to sú ľudia, ktorí síce vedia, že nacizmus bol v niektorých veciach extrémny, ale myslia si, že je to tá ideológia ,silnej ruky‘, ktorá je pre Rusko potrebná.“

Hlavné správy: Spomínali ste, že v sedemnástich krajinách sveta je popieranie holokaustu trestné. Ako je to v dnešnom Rusku?

Altman: „Máme zákon, ktorý hovorí, že je trestné spochybňovať závery Norimberského tribunálu. Jedným z podstatných bodov, ktoré riešil tento tribunál, boli zločiny nacistov proti Židom. Pred rokom bol pokus potrestať jedného človeka z titulu ustanovení tohto zákona, ale porota ho tesnou väčšinou dvoch hlasov oslobodila. Aj to hovorí o tom, že verejnosť v Rusku, tak ako aj v mnohých iných krajinách, nedostatočne pozná históriu holokaustu a nebezpečnosť jeho popierania. Korene tohto nájdeme ešte v sovietskej politike, ktorej sloganom bolo, že sovietski ľudia boli obeťami nacizmu a konkrétne o politike nacizmu proti Židom, o ktorej hovorí aj naša výstava, nebola reč. Je známe, že napríklad veľké problémy boli s básňami Jevtušenka o Babinom Jare. Na miestach holokaustu, ktoré my tu ukazujeme, sme veľmi dlho nemohli postaviť pamätník, pretože boli výhrady, že tam predsa nezabíjali iba Židov, tak prečo tam chcete postaviť pamätník Židom. Popierači týmto radi operujú, hrajúc na city ľudí, tvrdiac, že Židia hovoria iba o tragédiách svojich ľudí. Lenže my hovoríme o politike nacizmu. Pochopiť politiku nacistov, to čo robili so Židmi v každej krajine, vrátane Slovenska, čo bolo princípom ich politiky.“

Toľko vyjadrenia Iľju Altmana, riaditeľa moskovského centra holokaustu. Dodajme v tejto súvislosti ešte niekoľko faktov, ktoré je dobré spomenúť. Červená armáda oslobodila podstatnú časť nacistických koncentračných táborov, teda mala podstatnú zásluhu na záchrane ľudí väznených v koncentračných táboroch a na ukončení prevádzky týchto zariadení. Ruská federácia usporiadala výstavu v NR SR pod patronátom predsedu NR SR Andreja Danka, teda „s posvätením“ na najvyššej štátnej úrovni. Napriek tomu výstavu takmer úplne odignorovali predstavitelia opozičných strán, vrátane tých, ktoré sa pasujú do roly najväčších bojovníkov proti fašizmu.

Na otvorení výstavy sa nezúčastnili ľudia ako Šebej, Osuský, Dostál, Mešťan, Dubačová, Čaputová, Kiska a pod. Politici, ktorí zdôrazňujú demokratické a humanistické hodnoty a v tomto kontexte nezabudnú nikdy zvýrazňovať historickú závažnosť holokaustu a dôležitosť boja proti fašizmu, dali týmto najavo, že je pre nich militantný antirusizmus vyšším princípom než všetky tie krásne reči o boji proti fašizmu. Ale ktovie, možno by prišli, keby výstavu o záchrane Európy pred holokaustom zorganizovali nejaké demokratickejšie krajiny, ktoré proti nemu skutočne hrdinsky bojujú, napríklad USA alebo Nemecko.

Ivan Lehotský