Ruská invázia? Vôbec nie! Kto v skutočnosti skupuje Gruzínsko?

Tbilisi 28. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Seyran Baroyan)

Počas gruzínskych nepokojov prebiehala medzi protestujúcimi búrlivá diskusia o tom, že Rusi skúpili takmer všetky nehnuteľnosti v tejto krajine. Bývalý námestník ministra obrany USA, Michael Carpenter, dokonca hovoril o novej forme ruskej okupácie. Sputnik Gruzínsko preveril či Rusi skutočne zaplavili Tbilisi, alebo ide o zavádzajúce informácie

Niektoré štvrte v hlavnom meste Adžarskej autonómnej republiky, ktorým je Batumi, sa viac podobajú Ankare než Moskve…

Kto býva v gruzínskych novostavbách?

“Sú veľmi čistotní, dobrí… Majiteľ bytu z posledného poschodia mi ku každému sviatku dáva darčeky… mám ich (pozn. majiteľov) štyri, všetci sú dobrí… Hovoria iba turecky, ale tiež som sa skoro naučila turečtinu,” uviedla gruzínska pomocníčka v domácnosti Ciala.

Jej starý dom bol kedysi zbúraný a sedem rodín dostalo byty v novej mnohoposchodovej budove. Polovicu bytov ale kúpili Turci.

Štatistické dáta o počte bytov, ktoré v Batumi v posledných rokoch kúpili Turci, neexistujú. Ale turecké rodiny bývajú prakticky vo všetkých novostavbách, staré mesto ich zaujíma menej. Tu si kupujú nehnuteľnosti skôr pre biznis.

Aktívni tureckí podnikatelia

Kutaiskej ulici v Batumi sa už dávno hovorí turecká štvrť. Turecký jazyk je tu počuť viac než gruzínsky, v jednej z priľahlých ulíc stojí aj mešita.

Podľa Omara Faruk, ktorý tu pracuje ako privolávač v reštaurácii svojho priateľa, je biznis v Batumi jednoduchší a lacnejší ako v Turecku.

“Prevádzkovanie biznisu je tu ľahšie, pretože v Gruzínsku nemajú veľa z toho, čo už dávno majú v Turecku. Tam je dnes prakticky všetko, obchody, továrne, hotely, reštaurácie. Kdežto v Batumi sa ekonomika a infraštruktúra ešte len rozvíja, preto je výhodné presťahovať sa sem a založiť biznis. Máme čím návštevníkov prekvapiť,” horlivo uisťuje Faruk.

Navyše sú v Gruzínsku nižšie dane a lacná pracovná sila.

O čom svedčia dejiny?

Do dvadsiatych rokov minulého storočia Adžarsko ako región Gruzínska jednoducho neexistoval. Údolie rieky Adžarisckali, a tiež južné a východné územia sa volali Moslimská Gruzínia. Časti moslimských území v Gruzínsku, Batumská oblasť a Achalčikinský okres, patrili od roku 1878 Ruskej ríši, ďalšie boli súčasťou Osmanskej ríše. Adžárská autonómia bola zriadená v dôsledku Karsskej zmluvy, ktorá od Turkov vyžadovala zabezpečenie samosprávy gruzínskych moslimov.

Sovietska vláda zachovala tento systém. Všetky reči o likvidácii autonómie boli prísne zastavené. Za sovietskych čias bola v roku 1989 otvorená hranica s Tureckom. Bol povolený voľný obchod. Zo Sovietskeho zväzu dovážali do Turecka detské hračky, optické a fotografické prístroje, hodinky a zlato. Z Turecka zase potraviny, oblečenie, zvlášť kožené bundy. Toto “okno” z Turecka do Batumi sa čoskoro stalo možnosťou rýchleho obohatenia, keď sa obchod s ľuďmi a drogami pripojil k tradičnej turistickej a obchodnej výmene. Vznikli tiež nevestince, ktoré kontrolovali Turci.

Ako to bolo s politikou?

Na jar 1991 bol urobený prvý pokus o turecký politický zásah do záležitostí Adžarska. Dôvodom bolo vymenovanie Aslana Abašidzeho na post predsedu Najvyššej rady Adžarsko. Komunisti a moslimské duchovenstvo zorganizovali nepokoje v Batumi. Nebolo totiž žiadne tajomstvo, že za moslimským duchovenstvom stoja turecké tajné služby.

Postupná invázia tureckého biznisu do Adžarska bola prirodzená. Tureckí podnikatelia poskytovali svojim obchodným partnerom v tomto regióne veľké úvery. Turci sa tak aktívne zúčastnili vytvorenia miestnej podnikateľskej elity, ktorá potom rozšírila svoj vplyv na celé Gruzínsko.

Turci nezabudli ani na “dušu”, desiatky mladých ľudí získali vzdelanie v tureckých náboženských školách. V horskej Adžárii posilnil islam, stalo sa to v mnohom vďaka tureckým náboženským kádrom.

Do roku 2004 v Adžárii však veľa Turkov nebolo. Vláda to zámerne obmedzovala, takže turecký biznis nemal podmienky pre rozvoj.

Revolučný startup

K prelomu došlo po ružovej revolúcii a vyhnaní z Adžarska Aslana Abasgiga. Turecký biznis ako prvý pochopil, aké nové možnosti existujú v Gruzínsku, a predovšetkým v Adžárii. Experti hovoria, že za vlády Saakašviliho získal gruzínske občianstvo obrovský počet Turkov.

Prvým veľkým tureckým projektom bola výstavba hotela siete Sheraton v roku 2006. Batumské herne tiež boli pre turecké spoločnosti výhodnou investíciou. V roku 2007 postavila turecká spoločnosť TAV v Gruzínsku dve letiská, v Tbilisi a v Batumi.

Turecký stavebný biznis si veľmi skoro podmanil batumský trh nehnuteľností. Absencia prísnych pravidiel a možnosť bodovej zástavby umožnili premeniť niektoré mestské štvrte v kamennú džungľu.

Turci v podstate neinvestovali do priemyselnej výroby. Môžeme pripomenúť iba asi 25 konfekčných tovární v rôznych adžarských okresoch.

Jediným veľkým odvetvím v Adžárii, do ktorého investovali Turci v poslednej dobe, bola energetika, a síce výstavba vodných elektrární.

Podľa údajov adžarského ministerstva ekonomiky predstavovali turecké investície v roku 2016 135,6 milióna dolárov. V posledných štyroch rokoch obsadilo Turecko druhé miesto vo výške investícií v Adžárii. O prvé miesto sa podelili Nórsko a India, čo súvisí s výstavbou vodnej elektrárne v okrese Šuačevo a Culo. Výstavba má byť ukončená v roku 2019.

Problémy a varovania

Pred niekoľkými rokmi v Gruzínsku vyvolalo veľký rozruch vyhlásenie prezidenta Erdogana, ktorý uviedol spolu s mestami Solún, Aleppo a Mosul, ktoré Osmani majú vždy vo svojich srdciach, tiež Batumi.

Turecký veľvyslanec v Tbilisi bol nútený vysvetliť, že Gruzínci “nesprávne pochopili” slová tureckého prezidenta.

“Turecko je jediným susedom Gruzínska, ktorý nemá voči nemu územné nároky,” povedal veľvyslanec Levent Gümrukču. “Batumi je Gruzínsko a Rize Turecko, tak to bude vždy.”

Lenže, bolo to ako v starej anekdote: lyžice sa našli, ale nepríjemný pocit zostal.

Otázka tureckého nebezpečenstva je vôbec dosť populárna v istých kruhoch gruzínskej verejnosti. Túto tému využíva parlamentná strana Aliancia patriotov, aby získala viac voličov, nacionalisti z Gruzínskeho marše a celá rada menších politických strán a hnutí. Je pozoruhodné, že práve Aliancia patriotov má v Adžárii väčšiu podporu ako v ostatnom Gruzínsku.

Niekto môže povedať, že politici a experti zveličujú rozsah tureckej expanzie v Adžárii. Lenže zveličenie neznamená, že to neexistuje. Turecko má všetko pre rýchle posilnenie svojho vplyvu v tomto regióne, od ekonomických agentov po agentov vplyvu. Fakt, že Turecko neprejavuje z rôznych príčin politickú aktívnosť v tomto regióne, nemá veľký význam, Turecko je jednoducho zatiaľ neaktívne z politického hľadiska.