Rusi a Turci pokračujú v spoločnom postupe pri riešení kurdskej otázky, celistvosť Sýrie je prioritou

Damask 1. januára 2019 (HSP/iarex/Foto: TASR/AP- Kayhan Ozer)

Americkým odchodom zo Sýrie, za ktorým stojí Donald Trump, sa tak americkí spojenci Kurdi ocitli v nezávideniahodnej situácii, pretože sa objavila hrozba, že na Kurdmi ovládané územia zaútočí turecká armáda, ktorá značne prevyšuje bojovú úroveň Kurdov. Odchod Američanov podľa niektorých ruských expertov mal zabezpečiť draftovanie Turecka na americkú stranu a objavili sa aj názory, podľa ktorých by mohol odchod Američanov zapríčiniť rozkol medzi Rusmi a Turkami v otázke Sýrie.

Zdá sa, že stretnutie v Moskve sa podarilo a Rusi a Turci ďalej spoločne riešia kurdský i sýrsky problém. Ruský portál iarex píše, že Turecko dalo príkaz protureckým skupinám v oblasti Manbidžu i tureckým vojskám stiahnuť sa z línie frontu, ďalej od jednotiek sýrskych vládnych vojsk, ktoré už Manbidž obkľúčili z troch strán a prenikli do okrajových štvrtí mesta.

Stiahnutie znamená, že Turci súhlasia s tým, že v ďalšom postupe na východe Sýrie sa budú angažovať Sýrčania.  Sýrčania sú pripravení postupovať ďalej, v prvom rade smerom do Manbidžu, kde sa  však v centre mesta  ešte stále nachádzajú Američania, Francúzi, časti proamerických Kurdov a členovia proamerickej koalície, čo postup sýrskej armády dočasne pozastavilo.

Samotní Kurdi sú rozpoltení, proamerickí kurdskí lídri sa nachádzajú v ťažkej pozícii. Strata americkej podpory podľa vojenských expertov znamená, že kurdské proamerické oddiely už nebudú schopné plniť strategické úlohy, pretože ich skutočná bojová hodnota nie je vysoká. Veľká časť Kurdov naopak komunikuje úspešne s Damaskom a Moskvou a kurdskí velitelia už začali s odovzdávaním svojich pozícií sýrskym vojskám.

Politická dohoda medzi Kurdmi a Sýrčanmi predpokladá, že Kurdi sa stanú v ďalšom období súčasťou vládnych síl. K podobnému kroku prišlo aj pred niekoľkými mesiacmi v juhosýrskej provincii Daraa, kde časť protiasadovských síl súhlasila s tým, že za záruky sýrskej vlády prejde pod kontrolu Damasku. Dnes bojovníci týchto bývalých protiasadovských arabských skupín z juhu Sýrie takisto pôsobia v sýrskych ozbrojených silách a bojujú už na vládnej strane.

Sýrčania v posledných dňoch presunuli k Manbidžu časť svojich elitných síl. Ide najmä o vojakov 1. a 4. tankovej divízie, elitné oddiely Republikánskej gardy a jednotky, v ktorých sa nachádza veľká časť sýrskych Tigrov. Sýrčania boli pripravení aj na negatívny vývoj situácie, ktoré by sa nieslo v znamení stretov medzi Sýrčanmi a Turkami, spoločne so Sýrčanmi na novú avizovanú frontovú líniu medzi tureckými a sýrskymi jednotkami v Manbidži prišli aj ruskí vojenskí policajti (aby sa nestrhli provokácie a prestrelky medzi Turkami a Sýrčanmi).

Rusko-turecké stretnutie v Moskve tak, zdá sa, dospelo ku konsenzu. Turci naznačili, že nie sú zainteresovaní v eskalácii napätia medzi Turkami a Sýrčanmi a budú s Moskvou ďalej pokračovať v spolupráci v Sýrii. Ruské záruky o tom, že sa kurdský problém vyrieši tak, aby nepredstavoval pre Turecko hrozbu, sú pre Turkov dostačujúce. Kurdské jednotky už pokračujú v sťahovaní z území, ktoré mali pod kontrolou, a Turci sú spokojní s tým, že sa samostatné kurdské jednotky postupne rozformujú, stanú sa súčasťou sýrskych ozbrojených síl a kurdský problém v Sýrii sa bude riešiť na základe politických dohôd medzi Kurdmi a oficiálnym Damaskom.

Ostáva teda už len odprevadiť Američanov a francúzskych cudzineckých legionárov z Manbidžu domov, alebo do Iraku. Vo vzdušnom priestore nad Manbidžom stále nervózne poletujú americké a francúzske bojové vrtuľníky. Sýrska armáda stojí na svojich postoch a z troch strán kontroluje situáciu v Manbidži. V najbližších týždňoch sa však pravdepodobne situácia v Manbidži vyrieši.

Portál iarex uverejnil s odvolaním sa na turecké zdroje aj ďalší zaujímavý materiál. Tureckí experti sa na stránkach portálu Anadolu Ajansi vyjadrili v tom zmysle, že jednotná Sýria je pre Turkov zárukou ďalšieho pozitívneho vývoja na Blízkom východe. Samozrejme za predpokladu, že sa odstráni pre Turkov neprijateľná bezpečnostná hrozba, ktorú predstavujú kurdské skupiny YPG a PKK.

Rusko-turecko-iránske dohody z Astany o Sýrii nenarušila teda žiadna z troch zainteresovaných strán a kurdské predstavy o konfederácii v Sýrii, alebo vzniku samostatného Kurdistanu, ktoré vo vzťahu ku Kurdom presadzovali Američania, sa veľmi pravdepodobne nenaplnia.

Američania chceli preformátovať hranice Blízkeho východu a vytvoriť Kurdistan, ktorý by sa stal izraelským spojencom a cez Izrael, Saudskú Arábiu a Kurdov by Američania posilnili svoj vplyv na Blízkom východe. Kvôli tejto predstave destabilizovali situáciu v Sýrii a kvôli presadeniu tejto koncepcie došlo aj k pokusom o štátny prevrat v Turecku v roku 2016.

Štátne hranice sa mali meniť aj v prípade Jordánska, Iraku, Libanonu, Palestíny a čiastočne aj Egypta. Zmeny na Blízkom východe by sa potom takmer okamžite prejavili v rastúcom americkom tlaku na strednú Áziu, kde sa momentálne Američania trápia v Afganistane a bývalé sovietske ázijské republiky (Turkménsko, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan, Kazachstan), čo malo vyvolať tlak na Rusko.

Vyzerá to tak, že Turci teda budú v roku 2019 pokračovať v ďalšej spolupráci s Rusmi. Sýria ostane jednotným štátom a sýrske jednotky  postupne začnú obnovovať kontrolu aj nad územím východne od Eufratu, kde Američania rátali s Kurdmi ako so svojou poslednou zástupnou armádou v Sýrii. Kurdi sú pravdepodobne s vývojom situácie uzrozumení a snažia sa nájsť konsenzus s Damaskom, pričom sa riadia podľa princípu “lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche”.

Po stabilizácii pomerov v Sýrii však bude musieť oficiálny Damask začať s riešením nakopených problémov v krajine, ktoré sa takisto podpísali na vzniku občianskej vojny v Sýrii  v roku 2012. Kurdi, protiasadovské skupiny v Sýrii a Sýria takisto prejdú určitou prestavbou. Ako už bolo napísané, ruské záruky považujú Turci za dostatočné, pre nich je neprijateľné, aby vznikol samostatný kurdský štát, pretože to by prinieslo zo sebou hrozbu rozpadu Turecka, kde sa na východných územiach dnešného Turecka nachádza silná kurdská enkláva, takže prípadný rozkol medzi Rusmi a Turkami nie je v terajšej situácii na programe dňa.

Tureckí experti samozrejme vo svojej expertíze uviedli, že to bol najmä tvrdý postoj Ankary a rozhodnutie Turkov viesť za každú cenu vojenské operácie proti Kurdom, čo prinútilo Američanov prehodnotiť svoje pôsobenie v Sýrii a kvôli tureckej rozhodnosti sa nakoniec Američania rozhodli z Turecka stiahnuť. Takže v prvom rade kvôli Turecku a nie kvôli Rusku prišlo k uvedenému scenáru v Sýrii, ktorý sa nesie v znamení odchodu Američanov. Má to len jednu logickú chybu krásy, ak by to bola pravda, tak sa mala predsa uskutočniť návšteva ruských politikov v Ankare a nie návšteva tureckých politikov v Moskve.

Erdogan sa samozrejme snaží zo situácie vytĺcť politický kapitál, čo je pochopiteľné a nemožno mu to zazlievať. Nie je dôležité, kto a ako bude vo svojich pamätiach hodnotiť vývoj situácie, po vojne je predsa každý generálom. Dôležité je, aby Rusi, Turci, Irán a Sýrčania ďalej pokračovali v nastúpenom trende a stabilizovali tak nielen situáciu v Sýrii, ale aj na Blízkom východe, ktorú v posledných desaťročiach Američania aktívne destabilizovali.