Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora Bratislavy? Budete kandidovať ako nezávislý kandidát alebo s podporou politických strán?

Motivovala ma požiadavka ľudí a to, že sa Bratislava stala mestom, ktoré je tu len pre malú skupinu ľudí. Akoby nebola mestom pre človeka, ktorý nie je mladý, zdravý, nadpriemerne finančne zaistený a nepatrila rodinám s deťmi, vodičom áut, seniorom či ľuďom s iným názorom.

V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislava? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v nej aktuálne vnímate?

Sú tu oblasti, v ktorých sa súčasnému primátorovi Matúšovi Vallovi nielen podarilo situáciu zlepšiť, ale aj ju skvelo odprezentovať na sociálnych sieťach. Ale, bohužiaľ, strategicky dôležité projekty, ktoré majú potenciál mesto skutočne posunúť, ako je Karloveská radiála, električka do Petržalky, nielen dobabral, ale ešte znehodnotil prácu svojich predchodcov. Veď napríklad na projekte a na získanie prostriedkov na výstavbu električky do Petržalky pracovali minimálne dvaja jeho predchodcovia. A on celú ich prácu, rovnako ako európske peniaze na tento projekt, prešustroval.

Akým problémom Bratislava čelí? Aké výzvy ju čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

Mestu hrozí, že príde o desiatky miliónov eur z európskych fondov. Ak sa tak stane a potvrdí sa, že Matúš Vallo takýmto spôsobom prešustroval naše peniaze, budeme čeliť nepríjemným problémom. Budeme musieť urobiť veľké štrukturálne zmeny v rozpočte a nastaviť veľmi úspornú politiku.

Aké sú priority vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislave zmeniť, prípadne na čo chcete nadviazať?

Prioritou budú zmeny v parkovacej politike, MHD a podpora v energetickej kríze. Mesto musí byť pripravené pomôcť. Chcem zriadiť bratislavský sociálny fond, ktorý pomôže ohrozeným seniorom a rodinám s deťmi v čase energetickej krízy. Rovnako chcem obnoviť Bratislavskú mestskú kartu so zľavami pre Bratislavčanov s cieľom pomôcť miestnym obchodníkom a živnostníkom a zároveň pomôcť Bratislavčanom nakupovať lacnejšie. Primátor musí byt nielen skúsený komunálny politik, ale aj schopný manažér.

Kandidujete ako jednotlivec, alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Kandidujem ako jednotlivec s podporou politických strán.

Okrem Rudolfa Kusého sa o post primátora Bratislavy uchádza aj Miroslav Heredoš (Národná koalícia/Nezávislí kandidáti), Martin Jakubec (ĽSNS), Martin Mlýnek (OKS, OĽANO, NOVA, Zmena zdola), Peter Poláček (Hnutie Občan Národ Spravodlivosť), Andrej Trnovec (Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku), Matúš Vallo (Team Bratislava, PS, SaS) a Miroslav Vetrík (Život – národná strana).

Matúš Vallo: Bratislava je sebavedomé mesto,má kvalitu aj morálny kompas

Bratislava je v súčasnosti podľa Matúša Valla silné a sebavedomé mesto, ktoré má svoju kvalitu aj morálny kompas. Hovorí, že sa môže s hrdosťou pozrieť za seba na uplynulé štyri roky a na to, čo sa v hlavnom meste podarilo. Rozhovor s Vallom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na primátora mesta Bratislava

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora Bratislavy? Budete kandidovať ako nezávislý kandidát alebo s podporou politických strán?

Baví nás meniť Bratislavu a vidieť, že takmer každý deň vieme urobiť niečo, čo ľuďom v Bratislave zlepšuje život. Od najväčších vecí až po drobnosti, na ktoré sa zvyklo zabúdať. V práci pre Bratislavu chcem pokračovať aj naďalej. Vieme sa s tímom s hrdosťou pozrieť za seba na uplynulé štyri roky a na to, čo sa nám v meste podarilo. Kandidujem s podporou našej mestskej strany Team Bratislava a v koalícii so stranami PS a SaS. Ukázali sme už spolu, že vieme spolupracovať, a postavili sme do súboja hodnôt kvalitných a čestných kandidátov. Naša programová a hodnotová blízkosť je zárukou, že z nastúpenej cesty neuhneme a ani prekážky nás nerozhádžu na všetky strany. Naša štvorročná práca je zárukou, že mestu rozumieme, máme ho radi a sme pripravení ho ďalej rozvíjať.

V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislava? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v nej aktuálne vnímate?

Bratislava je dnes silné a sebavedomé mesto, ktoré má svoju kvalitu aj morálny kompas. V priebehu pár posledných týždňov sa v Bratislave stali dve veľké tragédie, ktoré museli otriasť všetkými citlivými ľuďmi. Pri jednej zabíjala bezohľadnosť, pri druhej nenávisť. Bezprostredné reakcie obyvateľov nášho mesta na obidve tragédie ukázali, že majú srdce na správnom mieste. Prejavili obrovskú mieru empatie, súdržnosti a solidarity. Ukázali, že Bratislava je mestom so srdcom. Aj toto je vec, ktorú si na Bratislavčanoch mimoriadne cením, a budem aj ďalej robiť všetko pre to, aby sme hodnoty nášho mesta ochránili a ďalej rozvíjali. Som rád, že sa nám za uplynulé štyri roky podarilo odstrihnúť od mesta a mestských podnikov rôzne záujmové skupiny napojené na politické strany, ktoré mesto používali iba na presadenie svojich záujmov. Táto doba je preč a verím, že sa do nášho mesta už nikdy nevráti.

Akým problémom Bratislava čelí? Aké výzvy ju čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

Bratislava rovnako ako všetky mestá a obce na Slovensku čelili a stále čelia radu kríz – od pandemickej až po energetickú, ktorá môže otriasť sociálnou situáciou mnohých našich občanov. Mesto sa ku krízam postavilo aktívne, starostlivo a pomohla nám ich úspešne prekonať aj súdržnosť a solidarita Bratislavčanov. Rovnako aktívne sa pripravujeme aj na dosahy energetickej krízy a na pomoc ľuďom, ktorí sa môžu ocitnúť v riziku chudoby či straty bývania. Hoci najdôležitejšie nástroje, ako sú rôzne dávky a príspevky, má v rukách predovšetkým štát, obyvatelia Bratislavy sa môžu spoľahnúť, že mesto ich v problémoch nenechá. Veľkou prioritou je včasné dokončenie električky do Petržalky a príprava ďalších veľkých dopravných projektov, na ktoré už máme alokované finančné zdroje EÚ – rekonštrukcia a predĺženie ružinovskej električkovej radiály alebo nové trolejbusové trate. Kvalitná a rýchla MHD je základom, ktorý zjednoduší a zrýchli pohyb ľudí po meste.

Aké sú priority vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislave zmeniť, prípadne na čo chcete nadviazať?

Zameriavame sa na systematické zvyšovanie kvality života v našom meste. V oblastiach verejného priestoru, mobility, životného prostredia či nájomného bývania. Som hrdý na fyzickú zmenu mnohých verejných priestorov v Bratislave, ktorá robí z Bratislavy nielen príjemnejšie, ale aj krajšie mesto. Priestory rekonštruujeme alebo pretvárame s omnoho väčším dôrazom na kvalitu, ako to bývalo zvykom v minulosti, a budeme v tom ďalej pokračovať. Zrealizujeme a projektovo pripravíme viaceré projekty obnovy lokalít, najmä zóny Zochova, Kamzíka, Mudrochovej, Dulovho námestia, Bratislavských viníc alebo jazera Rohlík. Veľkou vecou bude dokončenie rekonštrukcie kúpeľov Grössling a spustenie projektu prekrytia Staromestskej ulice – Plató Staromestská, ktoré prepojí časť Starého Mesta s podhradím. Chceme, aby sa Bratislava stala čo najbezpečnejším miestom pre deti, pretože keď sa v meste cítia bezpečne deti, cítime sa bezpečne všetci. Naplno preto rozbehneme projekt Mesto detí, ktorý pripravujeme už dva roky. Spustíme aj nový program obnovy bratislavských vnútroblokov, na čo sa veľmi tešíme. Jednou z priorít bude, rovnako ako posledné štyri roky, starostlivosť o zeleň a výsadba novej zelene.

Kandidujete ako jednotlivec alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Na magistrát som prišiel s plánom a tímom, a silnou podporou Bratislavčanov vo voľbách. Náš tím odvádza skvelú prácu, i keď nie vždy sa všetko podarí okamžite, verím, že dôveru sme nesklamali. S týmto tímom sa uchádzam o dôveru opäť. Kľúčom nášho úspechu je spolupráca, a preto potrebujeme silné zastúpenie v mestskom zastupiteľstve. Preto kto bude voliť mňa, mal by voliť aj našich kandidátov do zastupiteľstiev, pretože iba v spolupráci s nimi budú pokračovať pozitívne zmeny a mesto sa nevráti do starých koľají.

Juraj Droba: Za päť rokov sme dokázali, že kraje majú zmysel

Za päť rokov sme dokázali, že kraje majú zmysel, hovorí Juraj Droba. Bratislavský kraj pod jeho vedením odovzdal obyvateľom desiatky konkrétnych projektov. Vyzdvihuje vybojované eurofondy či najväčšie vakcinačné centrum na Slovensku. Rád by dokončil rozbehnuté projekty. Rozhovor s Jurajom Drobom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK)

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na predsedu BSK? Budete kandidovať ako nezávislý kandidát alebo s podporou politických strán?

Keď som v roku 2017 kandidoval na predsedu BSK tvrdil som, že trestuhodne mrháme príležitosťami. Že Bratislavský kraj ide pod svoje možnosti. Nemožno sa preto čudovať, že sa našli aj takí, ktorí chceli samosprávne kraje zrušiť ako zbytočné. Za päť rokov sme dokázali, že kraje majú zmysel. Obyvateľom kraja sme odovzdali desiatky konkrétnych projektov.

Mojou hlavnou motiváciu opätovne sa uchádzať o pozíciu župana je dokončiť rozbehnuté projekty. A ešte je tu jeden dôležitý faktor. Máme dôveru primátorov a starostov. Poznáme a vnímame ich problémy a prinášame riešenia vrátane financovania.

Kandidujem za SaS v koalícii s Teamom Bratislava a Progresívnym Slovenskom, podporuje ma aj OKS a NOVA.

V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislavský kraj? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v ňom aktuálne vnímate?

Bratislavský kraj je výborné miesto na život. Nachádza sa blízko Viedne, Prahy či Budapešti. Byť uprostred Európy nám dáva veľa príležitostí na obchod, cestovný ruch i na spoluprácu na cezhraničných projektoch.

Máme krásnu prírodu. Karpaty, lužné lesy, rieky a jazerá, hory a nížiny, unikátnu faunu a flóru. Kraj je pretkaný cyklistickými, vodáckymi a turistickými trasami. A máme tiež zásoby kvalitnej pitnej vody. To nie je v dnešnej dobe samozrejmosť. Máme kvalitnú gastronómiu a vinárstvo. Za našou husacinou cestujú turisti až z Japonska. Máme desiatky hradov, zámkov a kaštieľov. Historické stavby, vinárske domy, synagógy a kostoly. Náš kraj má tú výhodu, že za rímskymi či keltskými pamiatkami nemusíte cestovať ďaleko. A v neposlednom rade sme centrom hospodárstva a máme dobré pracovné príležitosti.

Bratislavský kraj je sídlom medzinárodných inštitúcií a tvorí takmer 30 percent HDP Slovenska. Sme centrom vedy a výskumu. Všetky tieto faktory lákajú ľudí prísť sem pracovať a bývať.

Od posledného sčítania obyvateľov sme narástli, nie natalitou, ale migráciou z iných regiónov, o 120.000 ľudí. To spôsobuje nesmierny nápor na verejnú infraštruktúru – dopravu, kvalitu ovzdušia, klímu, zastavanosť, nedostatok kapacít v školách a škôlkach či v zariadeniach sociálnych služieb.

Akým problémom Bratislavský kraj čelí? Aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

Napriek tomu, že Bratislavský kraj je štatisticky v prvej dvadsiatke najbohatších regiónov Európy, v skutočnosti máme veľké štrukturálne problémy. Naše cesty sú najvyťaženejšie na celom Slovensku. Intenzita dopravy na úzkych cestách druhej a tretej triedy je porovnateľná s intenzitou na diaľnici D1 v Prešovskom kraji. Obyvateľov miest a obcí trápi tranzitná doprava a s tým sú spojené aj emisie, hluk a prach. Chýba nám 9000 miest na základných školách a 2500 miest v škôlkach. Obyvateľstvo starne a cítime akútny nedostatok lekárov. Trpí aj životné prostredie. Stále približne 25 percent obcí v kraji nemá kanalizáciu.

Treba otvorene povedať, že tieto veľké štrukturálne problémy nie sú schopné z vlastných zdrojov zafinancovať ani obce, ani mestá a dokonca ani samosprávny kraj. Preto sme sa rozhodli zabojovať o externé zdroje v Bruseli. Teším sa, že sme presvedčili.

Aké sú priority vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislavskom kraji zmeniť, prípadne na čo chcete nadviazať?

V oblasti dopravy je úplnou prioritou zvýšenie podielu verejnej dopravy. Dnes ňou jazdí 23 percent ľudí, chceme toto číslo zvýšiť na 50 percent. To chceme dosiahnuť zvýšením atraktivity verejnej dopravy, výstavbou nových električkových tratí, skapacitnením železničných tratí a výstavbou prestupných terminálov a záchytných parkovísk. Za posledných päť rokov pribudlo v spolupráci s mestami, obcami a štátom šesť záchytných parkovísk a prestupných terminálov. V tom budeme pokračovať.

Chcem, aby sme dodržali aj rozbehnuté tempo komplexných rekonštrukcií ciest. V období 2021 – 2022 je súčet hotových, rozbehnutých a zazmluvnených úsekov ciest spolu 106 kilometrov. Budeme pokračovať vo výstavbe obchvatu regiónu Malokarpatska. Prvá etapa projektu od diaľničnej križovatky Triblavina po Chorvátsky Grob je hotová, na ďalšiu etapu po Grinavu máme dokumentáciu pre územné rozhodnutie.

V oblasti životného prostredia sa chceme zamerať na opatrenia na zmierňovanie dosahov zmeny klímy. Kraj je vlastníkom 450 objektov, ktoré musíme zmodernizovať tak, aby sme znížili ich energetickú náročnosť a využívali obnoviteľné zdroje energie. Dôležitou témou je zadržiavanie vody v území, či už formou zelených striech, retenčných nádrží alebo priepustných povrchov.

Nezabúdame ani na školstvo. Za päť rokov sme zmodernizovali učebne, zlepšili podmienky pre pedagógov, revitalizovali športoviská. V tom budeme pokračovať. Postavíme školské areály, či už kampus športu v Petržalke, zdravia na Boroch alebo energetiky v Bernolákove. Zrekonštruujeme ďalšie centrá odbornej prípravy a vzdelávania. Pokračovať budeme v modernizácii vybavenia učební. Pre učiteľov poskytneme nájomné byty. Prišli sme s novým konceptom tzv. smart škôl, ktoré majú byť zelené, otvorené, digitálne, inkluzívne a partnerské. Toto všetko budeme financovať najmä z eurofondov.

Dokončíme rekonštrukciu kultúrnych pamiatok, ako sú synagóga v Senci, divadlo Aréna v Petržalke, Bratislavské bábkové divadlo a kaštieľ v Čunove. Máme pripravené projektové dokumentácie na revitalizáciu vzácnych prírodných pamiatok, ako sú parky v Stupave a Malinove. Zachránime aj synagógu vo Svätom Jure.

Budeme riešiť problémy v zdravotníctve a sociálnych veciach. Pokračovať budeme v deinštitucionalizácii sociálnych služieb, vďaka ktorej klientov v anonymných veľkokapacitných zariadeniach presunieme do centier miest, kde ich včleníme do komunity.

Podporíme zriaďovanie nových ambulancií a motivujeme lekárov, aby neodchádzali do zahraničia. Máme pripravené projekty nájomných bytov pre zamestnancov v zdravotníctve a sociálnych službách.

Kandidujete ako jednotlivec alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Kandidujem v koalícii so súčasným primátorom Bratislavy Matúšom Vallom, respektíve jeho Teamom Bratislava a PS. Podporujú ma aj strany OKS a NOVA. Je to logickým vyústením štvorročnej, dobre fungujúcej spolupráce. Spolu s nami kandidujú desiatky kvalitných ľudí na pozície primátorov, starostov i poslancov zastupiteľstiev. A v neposlednom rade je tu štíhly, ale zato efektívny tím na kraji.

 Peter Poláček: Prioritou je výstavba nadzemnej siete rýchlodráhy Slavín

Bratislava má podľa Petra Poláčeka veľký potenciál stať sa nielen novým európskym centrom, ale aj novým centrom duchovnej moci. Jeho prioritami sú výstavba nadzemnej siete rýchlodráhy Slavín, zmena dane z nehnuteľnosti a vyriešenie problému skládky vo Vrakuni a toxickej skládky na Žabom majeri. Za najväčšiu výzvu považuje dôstojné financovanie mesta. Rozhovor s Petrom Poláčekom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na primátora mesta Bratislava.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora Bratislavy? Budete kandidovať ako nezávislý kandidát alebo s podporou politických strán?

Kandidovať som sa rozhodol z dôvodu, že som chcel dať ľudu mesta Bratislava skutočnú možnosť voľby. Mojim záujmom je pretvoriť Bratislavu na dôstojné miesto pre život a nové európske centrum. Na primátora Bratislavy kandidujem s podporou hnutia Občan Národ Spravodlivosť.

V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislava? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v nej aktuálne vnímate?

Mesto Bratislava sa dusí v každodenných zápchach, náročnom parkovaní a veľmi nepohodlnej MHD. Súčasne je ťažko podvyživené nedofinancovaním. Napriek skutočnosti, že ľud mesta spolu s tými, čo do neho prichádzajú za prácou, vytvára dostatočné finančné zdroje na jeho rozvoj, tak od roku 1989 bolo postavených iba niekoľko nových zastávok električky. Vo Varšave boli pritom postavené dve trasy metra. Čo však v Bratislave oceňujem, sú ľudia, ktorí aj napriek opísanému stavu dokážu byť stále vytrvalými a hrdými Bratislavčanmi. Veľký rešpekt vo mne vzbudzuje aj objav, ktorý som nedávno urobil na hradnom kopci. Mesto Bratislava bolo kedysi, tak ako mesto Nitra, Konštantinopol a Rím, postavené na siedmich pahorkoch. Bratislava má veľký potenciál stať sa nielen novým európskym centrom, ale aj novým centrom duchovnej moci.

Akým problémom Bratislava čelí? Aké výzvy ju čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

K problémom, ktoré som opísal, dopĺňam ešte dva – problém nespravodlivého nastavenia dane z nehnuteľnosti a neriešený problém ohrozenia zdroja pitnej vody skládkou chemického odpadu vo Vrakuni a toxickou skládkou na Žabom majeri. Najväčšia výzva, ktorú som sa podujal vyriešiť, je zabezpečiť dôstojné financovanie mesta.

Aké sú priority vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislave zmeniť, prípadne na čo chcete nadviazať?

Moje priority sú tri. Prvou je výstavba nadzemnej siete rýchlodráhy Slavín. Prinesie rýchlu a bezhlučnú dopravu, pracovné a podnikateľské príležitosti, desiatky kilometrov celoročne krytých cyklotrás, čistejší vzduch, technologický rozvoj a inovácie, rozvoj stavebníctva, elektromobility a informačných technológií. Definitívne odstráni problém s parkovaním a zápchami. Dávam do pozornosti, že slovensko-rakúska expertná skupina pripravuje k tejto téme odbornú konferenciu. Počas prípravy a výstavby rýchlodráhy Slavín budú dočasné riešenia problému dopravy také, aby minimalizovali zaťaženie ľudí na čo najnižšiu možnú úroveň. Záchytné parkoviská budú zadarmo, parkovanie jedného auta na domácnosť hocikde v meste taktiež zadarmo. Zmení sa trasovanie spojov MHD, 15-minútový lístok bude stáť 20 centov, 30-minútový lístok 30 centov a 60-minútový 50 centov. Osoby nad 60 rokov, invalidní dôchodcovia a mamičky s deťmi budú cestovať bezplatne. Umožní to nový spôsob financovania mesta. Druhou prioritou je zmena dane z nehnuteľnosti. Najvyššie dane budú platiť nadnárodné korporácie, cirkvi, neziskové organizácie a špekulanti. Dôchodcovia daň platiť nebudú. Mladí ľudia, rodiny a domáci podnikatelia budú za sebou využívanú nehnuteľnosť platiť najnižšiu sadzbu dane. Treťou je vyriešenie problému skládky chemického odpadu vo Vrakuni a toxického odpadu na Žabom majeri. Princípy riešenia problému sú dva. Prvým je znižovanie koncentrácie znečistenia spodnej vody jej prečerpávaním a čistením. Druhým je odstránenie zdroja znečistenia.

Kandidujete ako jednotlivec, alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Prácu staviam na dôkladnej analýze problému, ktorý idem riešiť. Ako krízový manažér som schopný takúto analýzu vykonať mimoriadne rýchlo, v prípade časovej tiesne sám. Mojim bežným postupom je však stav, v ktorom sa v každej riešenej problematike obklopujem najlepšími špecialistami.

Miroslav Vetrík: Bratislava má potenciál, ktorý by sa mohol využiť lepšie

Bratislava má podľa Miroslava Vetríka obrovský potenciál, ktorý by sa mohol využiť lepšie. Znížil by počet zamestnancov magistrátu, zrušil by nočného primátora i metropolitný inštitút. Vytvoril by mestský stavebný podnik či Mestskú sporiteľňu, znížil by daň z nehnuteľnosti. Pre Bratislavčanov navrhuje benefity. Rozhovor s Miroslavom Vetríkom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na primátora mesta Bratislava.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora Bratislavy? Budete kandidovať ako nezávislý kandidát alebo s podporou politických strán?

Mnohí poznajú moje úsilie občianskeho aktivistu. Dvadsať rokov organizujem v Bratislave Korunovačné slávnosti, so zámerom posilniť vzťah Bratislavčanov k nášmu hlavnému mestu a podporiť cestovný ruch. Rozhodol som sa kandidovať, pretože vidím obrovský potenciál, ktorý Bratislava má a ktorý by sa mohol lepšie využiť na to, aby sa tu ľuďom vytvorili lepšie podmienky pre dôstojný život. Kandidujem za politickú stranu Život – Národná strana, ktorú som pred tromi rokmi spoluzakladal.

V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislava? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v nej aktuálne vnímate?

Bratislava za posledných vyše 100 rokov prežila obrovský posun. Z provinčného okrajového uhorského mestečka sa stala metropolou Slovenska, stala sa hlavným mestom Slovenskej republiky a to je najväčšie pozitívum. Slovenský národ dosiahol štátnosť ako najvyššiu formu emancipácie a mesto Bratislava sa malo stať jeho výkladnou skriňou, centrom hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a politického života na Slovensku. Druhým veľkým pozitívnym fenoménom je, že počet ľudí v Bratislave sa niekoľkokrát znásobil. Kým na začiatku 20. storočia mala Bratislava okolo 70.000 obyvateľov, dnes ich má okolo 450.000 a keď vezmeme do úvahy, koľko ľudí tu býva a chodí do práce, tak sa priblížime k číslu 800.000 ľudí, ktorí sa denne v Bratislave nachádzajú. Najväčšie bohatstvo sa nachádza v ľuďoch. Čiže Bratislava má obrovský potenciál, ktorý sa však nedostatočne využíva. A to je jej najväčšie negatívum. Je Bratislava skutočne výkladnou skriňou Slovenska? Sú Slováci hrdí na svoje hlavné mesto? Vzťah k Bratislave je najlepšie vidieť počas vianočných sviatkov, kedy sa najviac ukazuje, kto má Bratislavu ako svoj domov. Mottom mojej kampane je Spravodlivosť pre Bratislavu, pretože som presvedčený, že najprv je potrebné vyriešiť základné nastavenie súžitia ľudí, ktorí tu žijú a pracujú, a ľudí, ktorí podielovými daňami financujú fungovanie mesta, pretože tu majú aj trvalý pobyt. Všetci ľudia si zasluhujú úctu, ale spravodlivosť si žiada, aby Bratislavčania, ktorí tu žijú, pracujú a platia podielové dane, pociťovali benefit skutočných občanov Bratislavy. Čo si možno pod týmto predstaviť? Všetky služby mesta pre Bratislavčanov za polovicu – v 50 percentnej zľave. Vstupy do mestského múzea, do galérie, plavární, vrátane MHD – za polovicu – ako prejav úcty a vďaky občanom nášho hlavného mesta za to, že tu žijú, bývajú, pracujú a majú tu svoj trvalý pobyt.

Akým problémom Bratislava čelí? Aké výzvy ju čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

Európa a Slovensko sa rúti do hospodárskej krízy. Ceny plynu a elektriny sú vysoké. Mnohé fabriky prestávajú vyrábať a ľudia budú bez práce. Nik z kandidátov na primátora na tieto skutočnosti nereaguje, avšak ľudia budú potrebovať pomoc. V týchto súvislostiach nebudem podporovať žiadny tzv. našizmus, keďže treba znižovať výdavky na všetkých úrovniach mesta.

Aké sú priority vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislave zmeniť, prípadne na čo chcete nadviazať?

Úsporná politika a zodpovedné nakladanie s verejnými financiami. Znížim počet zamestnancov magistrátu, aby ich bolo toľko, koľko treba. Zruším tzv. nočného primátora, znížim počet ľudí na oddelení marketingu a zruším aj zbytočný metropolitný inštitút. Znížim daň z nehnuteľností na pôvodnú úroveň, čo znamená 50 percent dolu. Znížim plat primátora na najnižšiu mieru, ako ukladá zákon, a rovnako aj zamestnancom magistrátu, keďže ich mzdový príjem je odvodený z platu primátora. Spravodlivá parkovacia politika – zvýhodňovanie Bratislavčanov. Zavediem jednotnú, ročnú parkovaciu kartu v sume 50 eur. To Bratislavčanom umožní bezplatne parkovať v ktorejkoľvek mestskej časti. Vytvorím mestský stavebný podnik, ktorý dokončí električku do Petržalky. Bude opravovať aj cesty a chodníky, a nie ako teraz, tesne pred voľbami. Do dvoch rokov dokončím aj mestské kúpele Grössling a vytvorím ďalšie centrá pre relaxáciu a regeneráciu zdravia. Mestský stavebný podnik bude zaangažovaný aj do výstavby cenovo dostupného bývania. To zníži rozpočet mesta v časti príspevok reštituentom na bývanie. Budúci mestský stavebný podnik sa zapojí aj do výstavby podzemných zberných kontajnerov, čo zvýši čistotu Bratislavy. Vytvorím Mestskú sporiteľňu a obnovím mestskú platobnú kartu. Nadviažem aj na zabudnutú minulosť, keď Mestská sporiteľňa pomáhala preklenúť neľahké obdobie v živote generácií niekdajších Bratislavčanov. Rozbehnem úsilie o novú železničnú stanicu. Nech sa doterajšia odpudzujúca brána do nášho hlavného mesta zmení na stavbu, ktorá spĺňa kritériá 21. storočia. Vynasnažím sa o nový kultúrny dom ako náhradu za zbúrané PKO. Podnietim vytvorenie slovenského panteónu so sochami najvýznamnejších osobností slovenského národa.

Kandidujete ako jednotlivec, alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Za sebou mám 18 ročníkov Korunovačných slávností a mnohé ďalšie aktivity. Vždy som spolupracoval s odborníkmi. Ani tento volebný program sa nedá realizovať bez spolupráce. Mojou veľkou výhodou je, že mám okolo seba veľa charakterných ľudí, ktorí nehľadia na svoje osobné záujmy, ale ide im predovšetkým o spoločné dobro. Sú to odborníci z oblasti stavebníctva, financií, kultúry, bankovníctva, cestovného ruchu, diplomacie, slovenských dejín, morálnej teológie. Zmena k lepšiemu sa dá uskutočniť jedine s morálne charakternými ľuďmi.

Milan Lopašovský: Bratislavský kraj čelí výzvam vo všetkých oblastiach

Bratislavský kraj čelí podľa Milana Lopašovského výzvam vo všetkých oblastiach, od dopravy cez zdravotníctvo a sociálne služby až po ochranu zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove. Prioritou sú pre neho, na základe podnetov od občanov, zdravotníctvo a sociálne služby. Rozhovor s Milanom Lopašovským je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na predsedu BSK? Budete kandidovať ako nezávislý kandidát alebo s podporou politických strán?

Strana Moderného Slovenska (SMS) sa snaží zlepšiť život občanov najmä v oblasti zdravotníctva a životného prostredia. Sústredíme sa na súkromných podnikateľov a živnostníkov. Ako podpredseda strany SMS kandidujem v Bratislavskom kraji. Chceme zabezpečiť dôstojný a bezpečný život v regióne pre dôchodcov i naše deti. Chceme zdravý Bratislavský kraj.

V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislavský kraj? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v ňom aktuálne vnímate?

Hoci Bratislavský kraj má najvyššie príjmy, takmer nemá prostriedky z fondov EÚ. Napriek tomu slúži všetkým občanom Slovenskej republiky. Zdravotnícke zariadenia sú toho príkladom. Ani existujúce nemocnice nestačia a polikliniky sú samostatná téma.

Preplnené cesty, nejasná parkovacia politika a nedoriešená integrovaná doprava neprispievajú ku komfortnému životu v regióne.

Akým problémom Bratislavský kraj čelí? Aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

Bratislavský kraj čelí výzvam vo všetkých oblastiach od dopravy, ako nedokončené diaľnice či Hlavná stanica, cez zdravotníctvo a sociálne služby až po ochranu zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove. Musíme sa starať o poľnohospodársku pôdu a jej kvalitu a ohľaduplne riešiť rozvíjajúcu sa výstavbu. Máme riešenie s novými prírodnými hnojivami na báze prirodzených organizmov.

Aké sú priority vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislavskom kraji zmeniť, prípadne na čo chcete nadviazať?

Práve zdravotníctvo a sociálne služby sú našou prioritou na základe podnetov od občanov. Musíme zabezpečiť dôstojné podmienky pre pacientov i zdravotníkov, minimalizovať čakacie doby a dostavať nemocnicu Rázsochy.

Pre zdravý región musíme vytvoriť detské ihriská, športoviská a sprístupniť ich zadarmo pre deti. Bezpečnosť a prevencia sa musia zvýšiť v mestách i obciach. Pomôžeme zariadeniam v správe BSK i podnikateľom v nastávajúcej energetickej neistote.

Kandidujete ako jednotlivec alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Jedine tím spolupracovníkov môže obsiahnuť širokú oblasť BSK. Dobrý predseda kraja musí byť dobrým vyjednávačom, byť hlasom ľudu a najmä “prikryť” aj v ťažkých časoch. BSK bude zdravý.

Magdaléna Sulanová: Bratislavský kraj minimálne päť rokov stagnuje

Bratislavský kraj podľa Magdalény Sulanovej posledných desať rokov, avšak minimálne päť rokov, stagnuje, respektíve nereaguje na vývoj spoločnosti a potreby občanov. Problémy preto podľa nej narastajú. Rozhovor so Sulanovou je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na predsedu BSK? Budete kandidovať ako nezávislý kandidát alebo s podporou politických strán?

Moje rozhodnutie bolo motivované ponukou alternatívy tým občanom, ktorí absolútne znechutení politikou súčasnej liberálnej garnitúry boli rozhodnutí nezúčastniť sa na októbrových voľbách, lebo, ako sa vyjadrili, nemajú koho voliť. Moja ponuka je zmena na poste vedenia BSK, ktorej hlavným cieľom je, aby ústretovosť vo vzťahu k občanovi, teda presadzovanie ich záujmov a riešenie ich problémov v rámci kompetencií BSK, vystriedala sebecký liberalizmus zameraný na finančný zisk. Kandidujem s podporou jednej politickej strany, na kandidátke ktorej som kandidovala ako nezávislá aj v parlamentných voľbách v roku 2020 a stala som sa poslankyňou Národnej rady SR.

V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislavský kraj? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v ňom aktuálne vnímate?

Bratislavský kraj posledných desať rokov, avšak minimálne päť rokov, stagnuje, respektíve nereaguje na vývoj spoločnosti a potreby občanov. Preto problémy narastajú. Za pozitívum považujem jedine ten fakt, že okrem krízy s prímestskou autobusovou dopravou, ktorá nastala po uzavretí zmluvy s novým prevádzkovateľom začiatkom tohto roka a trvala niekoľko týždňov, lebo nový prevádzkovateľ nebol schopný dodržať zmluvné podmienky a zabezpečiť dopravu pre občanov tak, ako sa zaviazal, nevyskytli sa ďalšie podobné také veľké problémy. Za negatívny jav považujem okrem spomenutej nezvládnutej prímestskej autobusovej dopravy aj nedostatočné riešenie problémov v oblasti dopravy. V dôsledku enormného nárastu počtu vozidiel na cestách v BSK za posledných päť rokov sa zintenzívňuje neprejazdnosť ciest, predovšetkým v rannej a večernej dopravnej špičke, hlavne pri vjazde do a výjazde z Bratislavy občanov z okolia Bratislavy, ktorí v Bratislave pracujú. Občania sa dožadujú riešenia vzniknutej situácie, ktorá je už neúnosná a kritická. Je nevyhnutné posilniť a rozšíriť koľajovú dopravu v Bratislave aj do jej okrajových častí. Som toho názoru, že BSK v spolupráci s magistrátom a mestskými časťami Bratislavy mal mať už dávno vybudované záchytné parkoviská, respektíve terminály pre vozidlá týchto občanov (Zlaté piesky, Dúbravka, Podunajské Biskupice), odkiaľ by mohli pokračovať smerom na svoje pracovisko mestskou dopravou, teda klásť dôraz na kombinovanú dopravu. V oblasti dopravy je ďalším, už od začiatku vzniku Bratislavského kraja pretrvávajúcim notorickým problémom technický stav vozoviek ciest, ktoré patria do vlastníctva BSK a starostlivosť o tieto cesty je preto v kompetencii BSK. Aj keď BSK zainvestoval do opráv týchto ciest, pre nekvalitne realizované práce pri opravách a rekonštrukciách za krátky čas technický stav týchto ciest je opäť nevyhovujúci. Je to otázka použitia kvalitných materiálov a dodržania technologických postupov. Druhou kritickou oblasťou kompetencií BSK je oblasť zdravotníctva a s ňou súvisiaca oblasť sociálnej starostlivosti. Zdravotné strediská sú poddimenzované už nielen pokiaľ ide o lekárov špecialistov, ale kritická situácia je už aj z dôvodu nedostatku obvodných lekárov, ktorí pomaly odchádzajú do dôchodku a nemá ich kto nahradiť. V ambulanciách máme lekárov seniorov. Absolventi lekárskych fakúlt nemajú záujem o lekársku prax v ambulanciách a odchádzajú pracovať do zahraničia.

Akým problémom Bratislavský kraj čelí? Aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

Najpálčivejšie problémy som naznačila už v predchádzajúcej odpovedi, aj keď zďaleka to nie sú jediné problémy. Treba ešte spomenúť aj akútny nedostatok kvalifikovaných učiteľov v produktívnom veku, ktorých v Bratislavskom kraji chýba približne 2000. Avšak najväčšou výzvou bude zvládať riešiť problémy v čase energetickej krízy, aby v zime nebolo nutné zatvoriť školy pre nedostatok tepla z dôvodu vysokých cien plynu a elektriny. Aby sa z tohto dôvodu zvládla prevádzka nemocníc, sociálnych zariadení a v konečnom dôsledku aj kultúrnych zariadení. Domnievam sa, že nastávajúce štyri roky budú mimoriadne náročné pre fungovanie samosprávneho kraja a budú veľkou výzvou.

Aké sú priority vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislavskom kraji zmeniť, prípadne na čo chcete nadviazať?

Priority môjho programu sú zdravotníctvo, školstvo, doprava a sociálna starostlivosť. V týchto oblastiach je potrebné zanalyzovať stav, pokračovať v dobrých opatreniach, kde boli pozitívne výsledky, určite sú aj také, a zaviesť opatrenia na zastavenie, prípadne zvrátenie negatívneho trendu. Toto sú oblasti, kde je nevyhnutné zlepšenie, a preto sa chcem týmto oblastiam venovať.

Kandidujete ako jednotlivec alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Kandidujem za spolupráce volebného tímu a dôvodom je synergický efekt. Pretože ako jednotlivec, vzhľadom na moje povinnosti poslankyne NR SR, by bolo pre mňa časovo náročné zvládnuť aj predvolebnú kampaň.

Ján Mažgút: Moja kandidatúra je navnímaná situácia celého kraja

V prelomovom období “energetického covidu” musí byť podľa Jána Mažgúta nový predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) iniciátorom hľadania alternatívnych foriem financovania. Voľby vníma ako príležitosť triezvo prezentovať riešenia na zvládnutie očakávaných následkov krízy. Rozhovor s Jánom Mažgútom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na predsedu BSK.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na predsedu BSK? Budete kandidovať ako nezávislý kandidát alebo s podporou politických strán?

Moja kandidatúra nie je len moje subjektívne rozhodnutie, ale z mojej strany je to aj navnímaná situácia celého kraja na základe rozhovorov s jeho obyvateľmi a ich osobných skúseností. Totálnym zlyhaním a amatérskym prístupom neschopných vládnych politikov, ktorí majú svojich nominantov aj na čele samospráv, sa Slovensko dostalo do tmy, na čo najviac doplácajú ľudia. Práve preto sú voľby príležitosť triezvo prezentovať riešenia na zvládnutie očakávaných následkov krízy, s čo najmenej bolestným dosahom na obyvateľov. Som koaličným kandidátom strán Smer – SD a SNS. Vážim si, že mojej kandidatúre vyjadrili podporu aj iné politické subjekty.

V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislavský kraj? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v ňom aktuálne vnímate?

Vysoká mobilita pracovnej sily odhalila fatálne zlyhanie kraja pri zmene dopravcu. Prepojenie prímestskej autobusovej, koľajovej a mestskej dopravy je najpálčivejším problémom nášho kraja. Plochy už vyše 30 rokov určené na budovanie záchytných parkovísk, boli postupne rozpredané pre účely developerských projektov. Dnes sa v bezpečí nenachádzajú ani samopestovatelia a majitelia studní, dostali sme sa do situácie, kde hazardujeme s kontamináciou podzemných vôd celého Žitného ostrova. Zdravotníctvo na tom nie je o nič lepšie. Je “donebavolajúce”, aby v kraji, v ktorom sídli hlavné mesto, bola len jedna plne funkčná detská pohotovosť aj napriek tomu, že kraj má možnosti aj kompetencie na zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti. Ako pozitívum vnímam, že náš kraj ponúka plno možností spoločenského, kultúrneho a športového vyžitia a je zároveň krajom s vysokou mierou pracovných príležitostí. Podľa mňa však súčasné vedenie nedokáže naplno využiť jeho potenciál.

Akým problémom Bratislavský kraj čelí? Aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

V prvom rade si treba uvedomiť, že Bratislavský kraj nie je len Bratislava. Podľa ekonómov Bratislavský samosprávny kraj možno bude najdlhšie odolávať následkom krízy, ale aj tak na nás doľahne. Zamestnávatelia už avizujú, že uvažujú o prepúšťaní či dokonca zastavení prevádzky. Dnes sme v bode, kedy kraj musí zobrať situáciu do svojich rúk a naozaj začať suplovať rolu štátu v zmysle delegovaných kompetencií. V tomto prelomovom období “energetického covidu” musí byť nový predseda BSK iniciátorom hľadania alternatívnych foriem financovania. Napríklad realizovať vybudovanie regionálnych rozvojových centier so zdieľanými službami, so zreteľom na nízku energetickú náročnosť. Moderná spoločnosť by sa mala sústrediť aj na budovanie komunitných záhrad a mikrofariem, napríklad na strechách verejných budov a voľných verejných plochách.

Aké sú priority vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislavskom kraji zmeniť, prípadne na čo chcete nadviazať?

Časť z mojich priorít som pomenoval už vyššie. Nezabúdajme, že zdravý kraj, to sú zdraví občania. To sa však nedá dosiahnuť, ak k tomu vedenie kraja bude pristupovať rovnako flagrantne, ako k možnosti odkúpiť polikliniku Tehelná. V tomto konkrétnom prípade hovoríme o spádovej nemocnici pre viac ako 20.000 ľudí. Naopak, súčasné vedenie kraja malo unikátnu možnosť rozšíriť portfólio svojich zdravotníckych zariadení, keďže aktuálne má v správe len jednu jedinú polikliniku. Čo však očakávať od predsedu BSK strany SaS, ktorého stranícky šéf v pozícii ministra hospodárstva odpredáva podiely štátu v podnikoch SAD? Vzhľadom k problémom, ktoré priniesol nový dopravca – Arriva, by malo byť v eminentnom záujme, ak už nie štátu, tak určite kraja, aby bolo poskytovanie autobusovej dopravy pod jeho kontrolou. Rovnako nezodpovedne sa vedenie nášho kraja postavilo aj k odpredaju budovy bývalej strednej odbornej školy, ktorú predalo za žalostne nízku cenu. Pozemok pred školou prenajali za jedno euro na rok a zmluva je na 25 rokov. Takto nám miznú kapacity, ktoré mohli byť využité napríklad na poskytovanie sociálnych služieb. Zároveň chcem započať formu spolupráce na úrovni samosprávnych krajov, miest, obcí a najmä štátu, ktorá tu roky nefungovala.

Kandidujete ako jednotlivec alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Som človek pokorný a nemyslím si, že som zjedol všetku múdrosť sveta. Nie som však obklopený poradcami zo zahraničných agentúr. Som kandidát so svojím odborným tímom a ľuďmi, ktorí majú mnohoročné skúsenosti či už z oblasti zdravotníctva, financií, hospodárstva, kultúry. Som presvedčený, že spolu s našimi kandidátmi na poslancov vytvoríme tím, ktorý sa vám bude môcť pozrieť do očí aj po štyroch rokoch.

Dušan Velič: Bratislavský kraj veľký progres nezaznamenal

Bratislavský kraj podľa Dušana Veliča v uplynulých rokoch veľký progres nezaznamenal. Veľkým problémom je podľa neho doprava, za pozitívum pokladá potenciál cestovného ruchu. Prichádza s víziou zeleného, zdravého, vzdelaného a prepojeného kraja. Rozhovor s Dušanom Veličom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na predsedu BSK? Budete kandidovať ako nezávislý kandidát alebo s podporou politických strán?

Vidím potenciál, ktorý Bratislavský kraj má a, žiaľ, ostáva nevyužitý. Už druhý rok pôsobím ako štátny tajomník pre regionálny rozvoj a detailne poznám procesy na Bratislavskom kraji. Ľudia na kraji sú šikovní, ale každá ryba má hlavu a táto neprináša vízie, ale iba “údržbové” riešenia. Môj tím má ale riešenia rozvojové.

Kandidujem s podporou politických strán Za ľudí, KDH, Sme rodina a Maďarské fórum.

V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislavský kraj? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v ňom aktuálne vnímate?

Potrebujeme nutne zintenzívniť prácu na kvalite služieb, ktoré kraj poskytuje svojím občanom. Bratislavský kraj a jeho občania patria medzi ekonomicky najvýkonnejších v rámci EÚ, a preto si zaslúžia aj služby na európskej úrovni. Veľkým problémom je doprava, za pozitívum pokladám potenciál cestovného ruchu.

Akým problémom Bratislavský kraj čelí? Aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

V uplynulých rokoch kraj nezaznamenal veľký progres a stále v podstate riešime len údržbové záležitosti a nie rozvoj. Môjmu programu dominujú štyri oblasti. Chceme kraj zelený, zdravý, vzdelaný a prepojený, teda životné prostredie, zdravotníctvo a sociálne služby, školstvo a doprava.

Ako pozitívum vnímam zlepšenie stavu stredného odborného školstva. Za hlavné negatívum považujem stav, v akom sa nachádza dopravná infraštruktúra a doprava v rámci kraja.

Aké sú priority vášho programu, akým oblastiam sa chcete prioritne štyri roky venovať? Čo chcete v Bratislavskom kraji zmeniť, prípadne na čo chcete nadviazať?

Doprava v Bratislavskom kraji je jedným z najväčších problémov, s ktorými sa chcem vysporiadať. Ľudia čakajú v autách v zápchach alebo na zastávkach a denne strácajú drahocenný čas. Chýba nám skutočne integrovaná verejná doprava. Mojím prvým krokom bude zriadenie centrálneho dispečingu, ktorý bude riadiť mestskú hromadnú dopravu, regionálnu autobusovú dopravu a regionálnu vlakovú dopravu, ktorú chceme dostať pod správu kraja.

Kraj kvári aj nedostatok nevyhnutných profesií. V tomto období potrebujeme ponúknuť benefity pre kraj nepostrádateľným povolaniam, lebo ich potrebujeme udržať, aby neodchádzali pracovať do zahraničia a ostali v našom kraji. Preto prichádzame s projektom služobných bytov a kartou benefitov, ktorú sme nazvali V. I. P., čo pre nás znamená Verejne Impaktové Povolania. Teda povolania, ktoré majú najvyšší vplyv na kvalitu služieb v našom kraji, a tými sú pre nás učitelia, zdravotníci a zamestnanci sociálnych služieb.

V oblasti zdravotníctva začneme jednoduchou elektronizáciou zdravotných služieb pre občanov. Potrebujeme zvýšiť kapacity pediatrov a všeobecných lekárov a stabilizovať stavy zdravotných sestier. Kraj má v kompetencii stredoškolské vzdelávanie sestier, ktorým poskytneme profesné štipendiá, aby pokračovali v práci v krajských zariadeniach.

Bratislavský kraj starne, a tak, ako hľadáme miesto v škôlkach pre naše deti, podobnú situáciu zažívame aj pri našich senioroch. Potrebujeme systematicky zvyšovať kapacity sociálnych zariadení, zlepšiť kvalitu ich zázemia, rovnako pre klientov, ako pre zamestnancov.

Vybudujeme Znalostný klaster, platformu, ktorá prepojí rodičov so školami a zamestnávateľmi. Potrebujeme zabezpečiť, aby naše deti mali perspektívu dobrého zamestnania aj v Bratislavskom kraji a nemuseli odchádzať do zahraničia.

Našou odpoveďou na klimatickú krízu bude novozriadené Centrum pre adaptáciu na klimatickú krízu a energetické zmeny. Toto centrum bude občanom, ale aj firmám, malým a stredným podnikom a živnostníkom, poskytovať poradenstvo v danej oblasti.

Problémom, ktorý ma ako chemika a bývalého environmentálneho aktivistu veľmi trápi, je ustrnutie riešenia problému vrakunskej skládky. Súčasný predseda BSK sa svojimi poslednými aktivitami v rámci tohto problému snažil na problém upútať pozornosť. Ale tváriť sa ako aktivista z pozície predsedu kraja, kde z podstaty svojho mandátu má reálny prístup na Ministerstvo životného prostredia SR, mi príde nanajvýš zvláštne. Zahrávame sa tu s hroziacou katastrofou, kde môžeme prísť o pitnú vodu na Žitnom ostrove. Vyhovárať sa na kompetencie je v tomto prípade naozaj len výhovorka a vrakunská skládka je ukážkovým príkladom, že predseda kraja musí byť proaktívny.

Kandidujete ako jednotlivec alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Mám okolo seba tím odborníkov v rámci štyroch pracovných skupín, ktoré korešpondujú so štyrmi oblasťami, ktoré dominujú môjmu programu – doprava, zdravotníctvo a sociálne služby, školstvo a životné prostredie, plus ekonomický a právny tím. Vo všetkých štyroch oblastiach sa nesnažíme vymýšľať koleso, ale prichádzame s riešeniami, ktoré fungujú a osvedčili sa v zahraničí. Naším cieľom je fungujúci kraj a služby na kvalitnej úrovni, ktoré si občania kraja zaslúžia.