Bratislava 28. februára 2019 (HSP/Foto:Screenshot RTVS)

Na otázky o Európskej únii a NATO v ďalšej časti rozhovorov verejnoprávnej RTVS s prezidentskými kandidátmi odpovedali Štefan Harabin, Béla Bugár a Juraj Zábojník

Harabin: EÚ nemá byť nadštátna organizácia

Štefan Harabin v úvode rozhovoru povedal, že je za zachovanie existencie Európskej únie, no tá sa však podľa neho musí prinavrátiť pôvodným cieľom. „To je hospodárska spolupráca maximálne rozšírená o ochranu spoločných hraníc.“

Dodal, že je rozhodne proti tomu, aby sa Slovensko integrovalo do „tvrdého jadra“, pretože to podľa neho znamená „zánik štátu“.

Uviedol, že chce byť dôstojným reprezentantom Slovenska v Rade Európy a nepripustí, aby zástupcovia EÚ porušovali únijné právo a nariadenia v rozpore s právom a ústavou jednotlivých krajín. Vysvetlil, že napríklad diskutovaná smernica o zbraniach a strelive ide nad rámec spomínaných noriem.

„Pokiaľ ide o NATO, budem presadzovať mierovú politiku,“ uviedol.

Pri navyšovaní prostriedkov na obranu podľa želania USA musíme podľa Harabina vychádzať z reálnej situácie a z reálnych kapacitných možností Slovenska.

„Potrebujeme peniaze v prvom rade na zdravotníctvo, školstvo, kultúru, vzdelanie… No nemôžeme zanedbať ani obranné povinnosti.“

Harabin vyslovil názor, že nárast popularity euroskeptizmu súvisí s tým, že ide vôľu občanov. „V demokratickej spoločnosti nemôžete nehľadieť na vôľu občanov.“ Ľudia podľa neho odmietajú diktatúru príkazov a zákazov z Bruselu.

„To, že Veľká Británia odchádza, je len výsledok nadradenosti doterajšej únijnej politiky a niektorých jej štatutárov. Európska únia nemá byť nadštátna organizácia,“ podotkol.

„Je to organizácia s medzinárodnou právnou subjektivitou, na ktorú sme preniesli časť právomocí a keď nebude slúžiť našim potrebám, silným národným štátom, my môžeme kedykoľvek tieto právomoci zobrať späť.“

Príčinou nízkej účasti vo voľbách do EP je podľa neho politika samotnej únie. „Nemôže tu ísť o diktatúru dovoleného názoru. Ľudia vidia, že tí naši reprezentanti sú akosi ďaleko od potrieb bežných občanov a vidia v tom len benefity v podobe ich platov.  Preto treba vyzvať ľudí, aby zvoli reprezentantov, ktorí budú dôstojne neprezentovať naše záujmy.“

Pri diskusii o možnom ďalšom rozširovaní Európskej únie Harabin hovoril o možnosti pričlenenia Macedónska.

V oblasti ekonomiky upozornil na jednostranné nastavenie slovenského hospodárstva na jedno odvetvie priemyslu, čo môže v budúcnosti zvýšiť riziko vplyvov prípadnej krízy. Ekonómovia by podľa neho už teraz mali pripravovať zodpovednú reakciu na takúto situáciu.

Bugár: Trvám na splnení záväzkov v NATO

„Jednoznačne som presvedčený, že keby sme neboli v týchto zoskupeniach, tak by sme mohli mať podobný osud ako trebárs Ukrajina. Viete, oni sa rozhodli nebyť ani v EÚ a nebyť ani s Rusmi. Poznáme výsledok. Výsledok je, že stratili časť územia. Takže áno, na jednej strane to znamená, že niečo nás to stojí, na druhej strane sme v zoskupení, kde máme rovnaké hodnoty a zabezpečenú bezpečnosť,“ hovoril Béla Bugár o plusoch slovenského členstva v NATO a EÚ.

Dodal, že vstupom do NATO krajina súhlasila s určitým podmienkami a záväzkami.

„To sú tie 2 % HDP. Aj súčasná vládna koalícia sa snaží o tom, aby sme to splnili. Dôležité je, že patríme do tejto skupiny. Podieľame sa spoločne na bezpečnosti, ale samozrejme musíme mať aj s čím to zabezpečiť. Trval by som, aby sme záväzky splnili.“

Euroskeptici sú podľa Bugára populisti, ktorí „postupujú vždy rýchlejšie ako demokrati“.

„EÚ sa teraz musí vysporiadať s brexitom. Musí tiež hľadať oblasti, kde bude spolupracovať oveľa užšie a Slovenská republika musí byť v tomto užšom zoskupení,“ tvrdí Béla Bugár.

To, že na Slovensku bola v minulých eurovoľbách najnižšia účasť spomedzi všetkých krajín vníma v kontexte toho, že „ľudia nechápu, že my sme EÚ“. „Aj my sme členmi, aj my využíva jednotlivé prednosti, ale zároveň odovzdávame niečo z nášho, nemám na mysli finančnú kasu, ale vôbec.“

Brexit podľa neho spôsobili „nezodpovední populistickí politici, ktorí keď odsúhlasili v referende brexit, tak potom rýchlo zmizli“.

„Vedia, že nechcú ostať v EÚ, vedia, že nechcú odísť, fakticky vedúci predstavitelia vo Veľkej Británii nevedia povedať, akým spôsobom by chceli spolupracovať . To zapríčinili populisti a na tých si treba dávať pozor aj teraz.“

Podla Bugára Británii je treba ukázať, že ak niekto odchádza z EÚ nemôže mať rovnaké vzťahy, ako keď je členom únie. „Ekonomická spolupráca, aj keď trochu obmedzenejšia, musí byť naďalej,“ dodal Bugár.

Pri rozšírení EÚ hovorí, že je potrebné splniť určité podmienky. „Ja si myslím, že napríklad Turecko nespĺňa tieto podmienky. Ale napríklad Ukrajina, keď bude povedzme rýchlejšie otvárať jednotlivé kapitoly a spĺňať podmienky, som presvedčený, že sa môže stať členským štátom EÚ.“

Zábojník: EÚ nesplnila mnoho sľubov

Kandidát Juraj Zábojník k EÚ a NATO uviedol, že členstvo v týchto organizáciách je pre Slovensko zárukou bezpečnosti a prosperity. „Mám však výhrady k tomu, akou cestou sa vyberá únia. Mám výhrady k lídrom a treba tieto veci dať do poriadku.“

„Nebudeme sa len podriaďovať nejakým legislatívnym zmenám alebo príkazom, nariadeniam z Bruselu. Takto si nepredstavujem členstvo. My máme nejakú históriu, tradície a národnú identitu.“

Ako prípadný najvyšší veliteľ ozbrojených síl by súhlasil s navýšením rozpočtu podľa záväzkov NATO, „pokiaľ to ekonomika dovolí, pokiaľ to dovolí životná úroveň našich občanov, nemám proti tomu nič“.

Pri ďalšom smerovaní EÚ Zábojník hovorí, že ľudia už stratili dôveru v politikov a postupne strácajú dôveru v EÚ.

Byrokracia najmä pre podnikateľov a živnostníkov je podľa neho neúnosná. „To, že vznikajú zoskupenia proti Európskej únii, to je to čo hovorím, že lídri by sa mali zamyslieť akou cestou ideme.“

Brexit to podľa neho potvrdzuje a Briti si vraj zvolili uprednostnenie svojich hodnôt pred postavením v európskych štruktúrach.

Debaty o EÚ sú podľa Zábojníka „ako diskusia slepého s hluchým“. „Diskusia je nezrozumiteľná pre rádových občanov a tým pádom si povedia, že EÚ s takýmito nariadeniami a záväzkami nemôže fungovať. Preto idú svojou cesto a ignorujú voľby. Keď vznikala EÚ mnoho sa ľuďom sľubovalo a myslím si, že mnoho z tých sľubov sa ani neplnilo.“

Podľa Zábojníka v súčasnej podobe ani nemá význam rozširovanie EÚ. „Malo by to fungovať na báze nejakej konfederácie a zachovania s toho, čo je pre občanov každého štátu najdôležitejšie.“ Dodal, že nikdy sa nestretne s vôľou občanov, ak sa v EÚ budú nariaďovať veci podľa šablóny.

Pri ekonomickej diskusii Zábojník odsúdil „nenásytnosť, materializmus, honbu za majetkami“. „Ak hovoríme, že 26 najviac bohatých ľudí má viac majetku ako pomaly celá Zem, tak to je niečo príšerné. Vždy bude nenásytnosť dominovať a to je chyba.“