Podľa francúzskeho neurológa a autora Michela Desmurgeta zatiaľ čo západné deti si ničia svoj život a akademický potenciál používaním sociálnych médií a takmer neobmedzeným časom stráveným pri obrazovke, Čína aktívne obmedzuje TikTok a ďalšie platformy sociálnych médií, aby tak prospela rozvoju svojich detí.

“Už teraz môžete vidieť výrazný rozdiel medzi krajinami OECD a ázijskými krajinami. Keď sa Čína v roku 2009 pripojila k programu Pisa, ktorý testuje schopnosti detí, bol to pre Západ skutočný elektrický šok,” povedal v rozhovore pre jeden z najvýznamnejších nemeckých denníkov Die Welt. “Dokonca aj Barack Obama hovoril o sputnikovom efekte, pričom narážal na traumu, ktorú Američania zažili, keď Rusi poslali do vesmíru prvú družicu skôr ako oni. Práve to potom viedlo Spojené štáty k vytvoreniu NASA a spusteniu masívnych vesmírnych programov.”

Desmurget uviedol, že dôkazy ukazujú, že deti na Západe trpia dramatickým zhoršením intelektu v dôsledku nadmerného používania sociálnych médií a času stráveného pri obrazovke, ale čiastočne aj v dôsledku často škodlivých sociálnych noriem.

“Vplyv na jazykové schopnosti je ohromujúci. A sú tu aj priame dôsledky, napríklad na schopnosť sústrediť sa, keďže tieto siete predstavujú permanentnú senzorickú záťaž. Zároveň sú to gigantické platformy, ktoré vytvárajú sociálne normy a vyvíjajú na mladých ľudí strašný tlak.

Platformy sa s takýmito mechanizmami hrajú a využívajú ich na to, aby nás kontrolovali. Okrem toho nás siete nútia, aby sme sa nechali rozptyľovať; sú to najčistejšie stroje na štruktúrovanie rozptýlenia v našom mozgu. A potom si pochvaľujú, že dnešná mládež reaguje rýchlejšie a silnejšie na udalosti okolo seba, pričom si neuvedomujú, že to znamená koniec skutočnej pozornosti.”

Desmurget uviedol, že čínska kontrola platforiem sociálnych médií, ako je TikTok, priamo prospieva ich deťom a tento vývoj môže mať obrovské dôsledky pre budúcnosť vrátane geopolitických dôsledkov v dôsledku oslabenia ekonomickej a intelektuálnej kapacity Západu.

“Sociálne médiá sú do veľkej miery zodpovedné za tento stav (rozdiel vo výsledkoch testov Pisa) v čase, keď Čína prísne kontroluje ich používanie. Čínska vláda obmedzuje používanie TikToku, ktorý tam funguje pod názvom Douyin, na 40 minút denne a drasticky sa znížil aj čas na videohry pre tínedžerov.”

“Na druhej strane naše európske deti sedia pred obrazovkami sedem až osem hodín denne. Verzia TikTok, ktorú poznáme tu na Západe, nemá žiadne obmedzenia, ani čo sa týka obsahu, ani času používania.”

Povedal tiež, že jedným z hrozivejších prvkov situácie týkajúcej sa detí a sociálnych médií na Západe je množstvo tvrdení, že čas strávený pri obrazovke a sociálne médiá sú pre deti vlastne zdravé.

“Neustále sa nám prezentujú pozitívne aspekty týchto sietí, ale v porovnaní so škodami, ktoré spôsobujú, sú len malou kvapkou vody v oceáne. Napríklad tabak má pozitívny účinok na chudnutie, ale nikto nie je taký hlúpy, aby ho odporúčal,” povedal.

Číňania otvorene hovoria aj o tom, že ich snahy o obmedzenie času stráveného pri obrazovkách sú vyvíjané na ochranu detí.

“Čínskeho úradníka sa pýtali, prečo obmedzujú čas strávený pri videohrách a sociálnych sieťach – hrozí, že zanedbajú technologický sektor. Jednoducho povedal: “Deti sú budúcnosťou nášho národa,” povedal francúzsky neurológ.

Hoci by sa Čína mohla obviňovať z marketingu TIKTOK-u pre deti a dospievajúcich, v skutočnosti boli sociálne médiá závislosťou ešte predtým, ako sa TikTok dostal na trh v USA a iných západných krajinách. Západné vlády napríklad v minulosti nikdy neobmedzovali používanie videohier, Facebooku, Instagramu alebo smartfónov a ani nerobili veľa pre propagáciu nebezpečenstiev nadmerného času stráveného pri obrazovke.

Na otázku, či by Západ mal nasledovať čínsky príklad a zaviesť obmedzenia pre aplikácie ako TikTok, Desmurget odpovedal: “Neviem, či by Francúzsko malo tiež zaviesť takéto opatrenia, v skutočnosti som nikdy nebol za donucovacie opatrenia. Najskôr by sme však mali skoncovať s takouto lobistickou bubnovou paľbou, s masívnymi dezinformáciami o týchto otázkach, ktorými sú ľudia neustále zaplavovaní a ktoré sa ich snažia presvedčiť, že deti sú vďaka videohrám a sociálnym sieťam oveľa inteligentnejšie a že dosahujú lepšie kognitívne výkony, a to napriek tomu, že všetky štúdie dokazujú opak.”

Hlavnou oblasťou Desmurgetovho výskumu je vplyv digitálnych médií na kognitívne procesy. Je autorom knihy “Screen Damage: The Dangers of Digital Media for Children”, knihy, ktorá vyšla minulý rok a ktorá dokumentuje nebezpečenstvá, ktorým čelia deti v dôsledku nadmerného času stráveného pri obrazovke. V opise knihy Desmurget načrtáva problém, ktorému čelia deti na Západe:

“Všetky formy rekreačnej digitálnej spotreby – či už na smartfónoch, tabletoch, herných konzolách alebo televízoroch – sa u mladších generácií prudko zvýšili. Od dvoch rokov strávia deti na Západe viac ako 2,5 hodiny denne pri obrazovke; kým dosiahnu 13 rokov, je to viac ako sedem hodín denne. Ak to spočítame za prvých 18 rokov života, zodpovedá to takmer 30 školským rokom alebo 15 rokom zamestnania na plný úväzok.”