Požadoval totiž, aby znížili produkciu ropy a začali plniť záväzky prijaté na základe poslednej dohody OPEC +. Ak Abuja a Luanda neznížia produkciu, Saudovia si vyhradzujú právo dumpingu a ich vytlačenie z ázijského trhu, kam väčšinou prichádza nigérijská a angolská ropa.

Jarné dohody OPEC + znamenali, že od 1. mája produkujúce krajiny znížia ťažbu ropy, a to by uvoľnilo presýtené trhy a zvýšilo ceny energie. Záchranný plán stanovil, že v prvom období (máj – jún) bude celková produkcia znížená o 9,7 milióna barelov denne, v druhom (júl – december) o 7,7 milióna a v prvej polovici roka 2021 bude stačiť na udržanie primeraných cien zníženie o 5,7 milióna.

V samotnej dohode sú zaujímavé dva momenty.

• Po prvé: iniciátorom uzavretia dohody v rámci OPEC + bol práve Rijád, ktorý sa už v zime vydal na chodník cenovej vojny s Moskvou a stanovil jej podobné ultimáta.
• Po druhé: aprílová dohoda je dobrovoľná pre všetkých signatárov. To znamená, že ju môžu plniť, alebo nie.

Je potrebné povedať, že Nigéria a Angola, ktoré patria do základnej štruktúry OPEC, už od počiatku sabotovali plnenie dohody, aj keď zďaleka neboli najzarputilejšími sabotérmi. Podľa májových výsledkov sa ukázalo, že plán znižovania výroby nie je dodržiavaný: napríklad Irak a Gabon ho splnili menej ako na polovicu, Kazachstan, Nigéria a Angola – z dvoch tretín. A zatiaľ čo prví vyššie uvedení 18. júna na zasadnutí ministerského monitorovacieho výboru už informovali o svojich plánoch na kompenzáciu chýbajúcich objemov, tak zástupcovia čierneho kontinentu pokračujú v usilovnej ťažbe, čo neumožňuje znižovať ceny na úroveň aspoň minimálneho zisku.

Treba dodať, že Nigéria už v apríli, na pozadí krachu päťdesiatich tankerových dodávok, začala aktívny dumping a ponúka svoje druhy Bonny Light a Qua Iboe za cenu v priemere o tri doláre nižšiu ako Brent, a jej súčasné vyhýbanie sa záväzkom vyvoláva v Saudskej Arábii pochopiteľné podráždenie – nízke ceny spôsobujú rozpočtu veľmi bolestivú škodu.

Tento rok začal pre Saudov veľmi sľubne. V decembri – v januári bol podiel štátneho gigantu Saudi Aramco predaný za rekordných 29 miliárd dolárov a cena ropy predstavovala približne sedemdesiat dolárov za barel. Rozpočet kráľovstva je založený na cene za barel 80 USD, to znamená, že januárové čísla na trhu už viedli k stratám, ale nie tak katastrofickým ako pri súčasnej cene 40 USD. Je úplne logické, že Saudská Arábia, kde príjmy z ropy a zemného plynu predstavujú polovicu HDP a 70% exportných ziskov, má najväčší záujem na obnovení trhu. Podľa hodnotenia agentúry Fitch vzrastie saudský rozpočtový deficit do konca roka na 15% a prekoná hranicu sto miliárd dolárov.

Hlavným problémom pri prekonávaní súčasnej situácie je okrem vedome patovej ultimátovej diplomacie to, že Nigéria a Angola čelia rovnakým problémom. Majú na výber: buď vedome priškrtiť svojej ekonomiky, alebo nasledovať príklad Ruska a ísť so Saudmi do boja.

Obmedzenosť výberu sa prejaví, ak poznáte základné čísla: Nigéria je v ťažbe ropy ôsmou krajinou na svete a prvá v Afrike a denne sa tam ťažia dva milióny barelov. Vývoz uhľovodíkov predstavuje viac ako 90% vývozného zisku.

Na päty jej šliape Angola, ktorá po troch desaťročiach krvavých občianskych sporov dokázala prejsť k systematickému rozvoju, ktorý je založený na tej istej rope z povodia Konga. Angolský ropný trh, ktorý produkuje asi jeden a pol milióna barelov denne, je pevne obsadený ExxonMobil, Total, Chevron a British Petroleum a tieto spoločnosti zrejme nebudú potešené poklesom výroby. Podzemné bohatstvo tu tvorí 37% hrubého domáceho produktu, 75% vládnych príjmov a (podobne ako v Nigérii) 90% príjmov z vývozu. Ale napriek tomu počas posledných štyroch rokov angolská ekonomika vykazuje negatívny rast.

Niet divu, že sa títo dvaja členovia OPEC snažia zostať nad vodou tým, že ponúkajú svoj jediný investičný produkt – zdroj energie.

Spôsob, akým chcú Saudovia donútiť svojich kartelových kolegov obmedziť výrobu, si zasluhuje osobitnú pozornosť minimálne preto, že táto hra môže skončiť úplne iným spôsobom, ako si myslia autori ultimáta.

Saudská Arábia, ktorá produkuje dvakrát viac ropy než Angola a Nigéria dohromady, ich môže vytlačiť z trhov v ázijsko-tichomorskom regióne iba teoreticky. Pretože trh Číny a Indie je prvoradým a kľúčovým nielen pre Afričanov, ale aj pre samotných Saudov. Práve tridsaťpercentný pokles vývozu do ázijsko-tichomorského regiónu viedol k tomu, že rozpočet kráľovstva stratil iba v prvom štvrťroku 11 miliárd dolárov. Údaje za obdobie šiestich mesiacov zatiaľ nie sú k dispozícii, ale rozhodne nebudú o nič lepšie.

Zaplavovať ázijský trh ropou o pár dolárov lacnejšie ako konkurencia, to je cesta do prázdna. Pretože India kvôli veľkému nárastu ochorení môže opäť upadnúť do hlbokej karantény a Čína ako jediná ekonomika, ktorá prešla k oživeniu, si môže bezpečne vyberať z mnohých ďalších ponúk. Ropa sa vo svete ťaží nielen na Strednom východe; v Spojených štátoch sú teraz ropné sklady naplnené na rekordnú úroveň. 540 miliónov barelov ropy Brent a WTI čaká na kupujúceho a nie je pochýb o tom, že Američania ich s veľkým potešením predajú komukoľvek, len aby sa dostali z pasce nadprodukcie.

Jazyk ultimáta, pomocou ktorého sa niektoré krajiny pokúšajú komunikovať s medzinárodným spoločenstvom, je kontraproduktívny a už málokoho vyľaká. Avšak bez ohľadu na to, či Angola a Nigéria prijmú pravidlá ropnej hry alebo nie, napätie sa bude iba zvyšovať. Minimálne dovtedy, kým globálna pandémia neskončí a priemysel znovu nebude potrebovať milióny barelov a miliardy kubických metrov paliva.

Všetci sú priateľmi v pokojnom a bohatom období, ale v čase, keď je v stávke prežitie národnej ekonomiky, sa každý chráni, ako môže.