Bratislava 3. februára 2023 (HSP/Economist/Foto:Twitter/Reuters)

V decembri si Západ vzal na mušku príjmy z predaja ropy v Rusku, čím spustil najväčší balík energetických sankcií, aký bol kedy uvalený na jednu krajinu. Európa, ktorá bola veľkým odberateľom ruskej námornej ropy, zakázala jej dovoz. Zakázala tiež svojim dlhoročným dominantným prepravcom, veriteľom a poisťovniam uľahčovať predaj ruskej ropy iným kupujúcim – pokiaľ sa ropa nepredáva pod “cenovým stropom” 60 USD za barel, ktorý stanovili západné mocnosti

Po dvoch mesiacoch si veľa ľudí myslí, že tento limit je veľkým úspechom. Druhé kolo európskych sankcií na naftu a iné rafinované produkty má vstúpiť do platnosti 5. februára. Žiaľ, z našich správ vyplýva, že tento systém sa neujal, píše britský liberálny týždenník The Economist.

Decembrová politika zákazu a obmedzenia predaja neobmedzila predaj ruskej ropy. Po prestávke, keď európske firmy riešili, ako sa prispôsobiť novému cenovému limitu, sa dodávky obnovili – namiesto do Európy smerovali do Číny a Indie. Ruský vývoz nerafinovanej ropy bez cpc, kazašskej zmesi dodávanej z Ruska, predstavoval v priemere 3,7 mil. barelov denne počas štyroch týždňov do 29. januára. To je najvyššia úroveň od júna a viac ako v ktoromkoľvek štvortýždňovom období v roku 2021.

Obhajca cenového stropu by povedal, že je to dôkazom úspešnosti tohto systému. Zmyslom bolo predsa zabezpečiť, aby ruská ropa naďalej prúdila a udržiavala stabilitu na svetovom trhu, ale obmedziť jej cenu tak, aby sa zisky ruského prezidenta Vladimira Putina udržali pod kontrolou. Obmedzenie podľa nich dáva kupujúcim vyjednávaciu silu; dlhšie vývozné trasy tiež zvyšujú náklady na prepravu, ktoré musí Rusko odberateľom kompenzovať.

Ako dôkaz, že limit funguje, mnohí poukazujú aj na rozdiel v cene, ktorý západné agentúry uvádzajú medzi Brentom, globálnou referenčnou cenou, a ruskou ropou Urals. Ten sa objavil krátko po invázii na Ukrajinu, ale po embargu sa ešte o niečo zväčšil, a to na 32 USD za barel. Ruská ropa sa tak teraz obchoduje s diskontom 38 %. Janet Yellenová, americká ministerka financií a architektka cenového stropu, 10. januára uviedla, že tento program napreduje smerom k svojim cieľom.

Problém však spočíva v tom, že agentúry na vykazovanie cien neprispôsobili svoje metódy svetu, v ktorom sa ruská ropa už nepredáva cez kanály, ktoré môžu pozorovať. Zatiaľ čo európski rafinéri a obchodníci si zvykli vymieňať údaje so subjektmi sledujúcimi ceny, indickí tak nerobia. Agentúry sa tiež zvykli spoliehať na verejne dostupné ukazovatele pri odhadovaní prepravných nákladov medzi západnými ruskými prístavmi a európskymi ropnými terminálmi. Sadzby za prepravu ropy z Ruska do Ázie sa naopak stanovujú neverejne.

Výsledkom je, že zľavy, ktoré uvádzajú západní predstavitelia, sú nepresné – a často prehnané. Colné údaje z Indie a Číny ukazujú, že túto zimu zaplatili za ropu Urals viac, ako sa všeobecne predpokladá. Ďalším dôvodom, prečo je ťažké odhadnúť skutočné ceny, je to, že každý má záujem predstierať, že ceny sú nízke. Ruské ropné spoločnosti chcú minimalizovať svoje daňové náklady a indické rafinérie chcú zatlačiť na ostatných dodávateľov.

Ešte zarážajúcejšie je, do akej miery sa ruská exportná mašinéria stala menej závislou od západnej prepravnej a finančnej infraštruktúry, a preto sa vyhla sankciám. Ako sme informovali tento týždeň, tieňový obchod, ktorý využíva paralelný systém, prekvitá. Pred decembrom viac ako polovicu západnej ruskej ropy spracúvala európska prepravná alebo finančná spoločnosť. Odvtedy tento podiel klesol na 36 %.

Mohla by ďalšia várka sankcií na rafinovanú ropu spôsobiť väčšie škody? Na prvý pohľad sa zdá, že by mohli obmedziť ruský vývoz nafty a ďalších produktov v najbližšom období. Od 5. februára už Európa nebude nakupovať takéto palivá a využívanie jej lodných a poisťovacích spoločností bude podmienené dodržiavaním cenového stropu. Rusko si len tak ľahko nenájde kupcov, ktorí by nahradili stratu dopytu zo strany EÚ: Čína aj india majú vlastné rafinérie. A nahradiť európske tankery s rafinovanou ropou bude ťažké. Časť ruských rafinovaných produktov, ktoré tvoria tretinu príjmov krajiny z vývozu ropy, by tak mohla zostať nepredaná, čo by zvýšilo globálne ceny.

Tieto účinky však časom pravdepodobne vymiznú. Rusko, ktoré nebude schopné predávať rafinovanú ropu, pravdepodobne namiesto toho zvýši svoju kapacitu na vývoz väčšieho množstva ropy, čo ešte viac podporí tieňový obchod. Európania sa možno budú obracať na Čínu a Indiu, aby si zaobstarali naftu, ale tá sa bude čoraz viac vyrábať z ruskej ropy. Keď bude viac ruskej ropy prúdiť mimo kontroly Západu, blokády budú ešte menej účinné. Pre Západ z toho vyplýva ponaučenie, že sankcie nenahradia posielanie ďalších peňazí a zbraní Ukrajine. Vyhýbanie sa ruskej rope vojnu nevyhrá, uzatvára svoju analýzu The Economist.