Bratislava 19. novembra 2022 (HSP/Foto:Pixabay)

Sú to naše mamy i otcovia. Starí či prastarí rodičia. Celý život poctivo pracovali a odvádzali dane. Teraz v ruke obracajú každé euro. Mnohí z nich sa aj napriek minimálnemu dôchodku snažia čo to ušetriť a pomôcť tak svojim deťom, či vnúčatám. Ich životná  situácia sa však začína poriadne  komplikovať. Na začiatku roka 2022 bolo evidovaných až 306 000  seniorov pod hranicou chudoby

V priebehu roka sa k nim pridalo ďalších 187 000 a spolu vytvorili skupinu takmer pol milióna dôchodcov, ktorí sú priamo ohrození chudobou v dôsledku poberania  príliš nízkeho dôchodku v sume 424 eur. Seniorov preto čaká priam sizyfovská úloha – ako sa vysporiadať s ďalším rastom inflácie, cien potravín a služieb, elektriny či plynu, ale hlavne s pripravovanou cenou za teplo, ktorá sa podľa odhadov ÚRSO môže pohybovať v zvýšení o stovky percent. A práve tá ich spolu s prichádzajúcou zimou môže poriadne zvalcovať. Čiernym prognózam, ako to bude tento rok s ohrozenou skupinou dôchodcov nahráva aj fakt, že pomoc od štátu nie je skoro žiadna. A nebadať ani žiaden náznak, žeby sa tým niekto zo strany štátu chcel seriózne zaoberať.

„Chudoba valcuje tento rok starých a chorých. Na začiatku roku 2022 bolo pod hranicou chudoby 424 eur mesačne 27 % z celkového počtu 1,1 milióna seniorov, poberateľov starobných dôchodkov, teda viac ako 306.000 seniorov,” vysvetľuje Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA, a ako ďalej pokračuje: „V dôsledku nízkych starobných dôchodkov, nedostatočnej pomoci zo strany štátu a zdražovania padlo pod hranicu chudoby ďalších viac ako 187.000 poberateľov starobných dôchodkov. Počet seniorov pod hranicou chudoby tak hrozivo narástol až na 494.000.”

Halás zároveň upozorňuje na riziká spojené s budúcoročným štátnym rozpočtom, kde je dôležité počítať s touto chudobou, ktorá nebude dostatočne kompenzovaná ani pri zvyšovaní starobných dôchodkov o 11,8 % v januári 2023. Štát bude musieť seniorom v plnej miere kompenzovať nielen zdražovanie v tomto a budúcom roku, ale aj „ustrážiť” ceny energií či ceny liekov. Podľa Halása je veľmi dôležité a potrebné, čím skôr rozmraziť minimálne dôchodky.

V našej spoločnosti sa aj vďaka mnohým politikom začína vytvárať akýsi model role dôchodcu, ktorý je už nepotrebný, pretože je ekonomicky neaktívny a je pre spoločnosť akousi záťažou. Prispievajú tomu aj rôzne verejne dostupné výroky: “Ľudia nad 65 rokov sú väčšinou už v dôchodkovom veku, čiže nevytvárajú tú ekonomickú hodnotu pre chod štátu…” (Zemanová, SaS).

Napriek tomu, že politika na Slovensku doslova zvlčila a namiesto slušnej diskusie sa stáva semeniskom sociopatie, hejtu a zloby, s výrokmi o nepotrebných dôchodcoch pre chod štátu by sa dalo polemizovať.

Odísť na zaslúžený dôchodok má byť predsa odmena za to, že človek celý život poctivo pracoval a vytváral pre štát a spoločnosť určité hodnoty. Preto čisto ekonomický pohľad v tomto smere neobstojí. Ak by sme však chceli nazrieť na dôchodcovský status aj takouto optikou, v prvom rade by sme mali mať na zreteli, že slovenský senior je taktiež spotrebiteľ. A peniaze, ktoré mu štát vyplatí vo forme zaslúženého dôchodku sa predsa nevyparia do vzduchu, ale ich sám dôchodca niekde minie. Spotreba pomáha oživovať ekonomiku. Nehovoriac o tom, že sa seniori aj napriek nízkym dôchodkom snažia finančne pomáhať svojim deťom, čiže peniaze ako ekonomické obeživo neustále koluje v ekonomike a prispieva k vyššej spotrebe, keďže k nadmernému míňaniu peňazí  pristupujú najmä mladšie ročníky.

Ďalšou vecou, ktorú si je treba uvedomiť je, že pri nízkych dôchodkoch to štát preplatí dvakrát, keďže pri nekvalitnej strave, bývaní, šetrení s energiami, či živote v zlých hygienických podmienkach sa to prejaví na zhoršenom zdravotnom stave seniora, čo v konečnom dôsledku aj tak bude musieť zaplatiť štát zo zdravotného poistenia.

„Priestor na pomoc a nielen dôchodcom sa jednoducho musí nájsť, pretože sociálne problémy vyplývajúce z tohto problému môžu priniesť v budúcnosti ešte vyššie náklady. Napríklad, ak chudobní dnes budú uprednostňovať lacné, ale nezdravé potraviny, tak v budúcnosti zaplatíme omnoho viac za zdravotnú starostlivosť.” ozrejmuje Ján Košč, odborár a člen hnutia Pracujúca chudoba.

Staroba by mala mať kvalitu a štát by mal podmienky kvalitného života pre seniorov vytvárať a nie ich hatiť.  Hľadať príčiny, prečo a kto dopustil, že sa pol milióna dôchodcov ocitlo v biede a prečo štát na to dostatočne nereflektuje by  mohlo byť dobrou témou pre budúce voľby. Nateraz však odpoveď na viaceré nepochopiteľné veci, ktoré sa v našom štáte každodenne dejú, nájdeme v známom výroku expolitika SNS Jána Slotu.

NA SLOVENSKU JE TO TAK.

Mario Micenko