Riziko teroristických útokov je priamo úmerné počtu moslimov, tvrdí analytik

Bratisava 3. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Francois Mori)

V západnej Európe je už dlhodobo vysoké riziko teroristických útokov. Najviac sa to však prejavilo po minuloročnej migračnej vlne z moslimských krajín. Politická korektnosť však nedovoľuje západným politikom povedať nahlas pravdu, ktorou je fakt, že teroristické útoky sú priamo úmerné počtu moslimov v ich krajinách.

Politický analytik a vysokoškolský pedagóg Václav Janoušek však politickú korektnosť odhodil bokom a pre Parlamentnélisty.sk  sa rozhovoril o tom, čo naozaj zvyšuje riziko teroristických útokov.

Analytik hneď na prvú otázku o tom, ako sa dá zabrániť teroristickým útokom, odpovedá priamo:

“Existuje jediná účinná forma boja proti tomuto fenoménu – mať na svojom území čo najmenej moslimov. Riziko teroristických útokov je priamo úmerné počtu moslimov v danej krajine a počtu mešít v nej. Názorne to vidíme na krajinách, kde sú teraz teroristické útoky najčastejšie – vo Francúzsku, v Belgicku a v Nemecku. Bruselská štvrť Molenbeek, kde sa pripravujú teroristi na svoje útoky, je typickým príkladom islamskej no-go zóny, štátu v štáte, kde vládnu zákony šaría.”

Janoušek ďalej vysvetľuje, ako sa čo najviac brániť voči terorizmu, ak si už daná krajina moslimov na svoje územie pustila:

“Ak už takéto getá na svojom území dotyčná krajina má, je, samozrejme, odhaľovanie pripravovaných atentátov a boj proti nim podstatne ťažší, ak nie celkom vylúčený. Potom je potrebné nepretržite monitorovať korešpondenciu týchto ľudí, ich e-maily, telefónne hovory a pod. A, samozrejme, dianie v mešitách. Ale nedá sa ustrážiť úplne všetko, aj keď sa prekazí napríklad desať plánovaných atentátov, jedenásty už vyjde. Preto považujem za najlepší spôsob prevencie – nepúšťať príslušníkov tejto cudzej, invazívnej kultúry do krajiny.”

Politický analytik a vysokoškolský pedagóg taktiež skritizoval európskych politikov pre ich servilnosť:

“Európa, resp. európski politici, samozrejme, zlyhávajú na celej čiare. Európa absolútne nemá ani najmenšiu stratégiu, ako túto krízu riešiť. Nemajú ani stratégiu, ani taktiku, vždy len vydesene kvíkajú po nejakom útoku, ale zase nepodniknú žiadne účinné opatrenia. Naozaj sa musím smiať, ako sú po každom útoku „šokovaní“. Jedinou reakciou európskych predstaviteľov je nasvietiť nejakú budovu v národných farbách postihnutej krajiny a s predstieraným odhodlaním vyhlásiť, že sa nedáme zastrašiť. Je to smiešne a opovrhnutiahodné.”

Na otázku ohľadom farára zavraždeného moslimom odpovedal analytik takto:

“Ide o útok islamu na kresťanstvo, o vyhlásenie náboženskej vojny, vojny civilizácií, vojny svetov. Symbolika je úplne jednoznačná a nemožno ju nijako bagatelizovať alebo prekrútiť.”

Mnohí politici ako Angela Merkelová alebo Slovenský prezident Andrej Kiska stále tvrdia , že neexistuje žiaden súvis medzi teroristickými útokmi a migračnou krízou, napriek tomu, že mnoho z útokov bolo uskutočnených práve imigrantmi, ktorí sa dostali do Európy minulý rok. Janoušek má pre takýchto politikov jasné pomenovanie:

“Títo politici úplne vedome klamú. Zo všetkých štatistík vyplýva, že riziko teroristického útoku rastie priamo úmerne s počtom moslimov a počtom mešít v danej krajine. Najviac útokov je v samotných moslimských krajinách, napríklad v Iraku alebo v Pakistane, a z nemoslimských krajín je najviac útokov tam, kde žije veľa moslimov. Napríklad práve v Belgicku, vo Francúzsku a v Nemecku, z neeurópskych krajín je klasickým príkladom India. Teroristi sa, samozrejme, dostávajú do Európy spolu s ďalšími imigrantmi. Bolo by absurdné, keby Islamský štát alebo aj iné teroristické organizácie nevyužili šancu, ako dostať do Európy väčší počet neidentifikovaných a neidentifikovateľných bojovníkov. Tí, ktorí tvrdia, že teroristi medzi migrantmi nie sú, opäť buď vedome klamú, alebo preukazujú elementárny nedostatok logiky a realizmu.”

Václav Janoušek je taktiež proti obmedzeniu zbraní pre bežných ľudí rovnako ako Český prezident Miloš Zeman, ktorý podporuje vyzbrojenie obyvateľstva, aby sa v prípade teroristického útoku mohli brániť. Informovali sme o tom tu.

Európska únia však robí všetko pre to, aby sa ľudia brániť nemohli. Po každom teroristickom útoku EÚ uvažuje o sprísnení držby zbraní. A to aj napriek tomu, že teroristické útoky posledných dní neboli vykonané výlučne strelnými zbraňami ale napríklad aj kamiónom v Nice či mačetou v nemeckom vlaku.

Samuel Gdovin