Boj o energetický vplyv vo svete nesie riziká hlavne pre Európu

Bratislava 8. augusta 2024 (HSP/Foto:Pixabay)

Po hrozbách spojených s ukrajinským ostreľovaním Záporožskej jadrovej elektrárne a možnou kontamináciou veľkého územia jadrovým spadom sa objavili ďalšie bezpečnostné hrozby. Jednotky ukrajinských ozbrojených síl zaútočili na Kurskú oblasť. Ide o elitné jednotky, ktoré boli držané v zálohe a doteraz neboli nasadené. Táto udalosť je podľa väčšiny analytikov do veľkej miery spôsobená potrebou získať aspoň nejaké „víťazstvo“ na pozadí všetkých porážok, ktoré sa v poslednom čase udiali. Objavujú sa však aj varovania, spojené s možnými dôsledkami tohto útoku na energetickú a jadrovú bezpečnosť nielen Ruska ale aj Európy

Najzreteľnejším strategickým cieľom, ktorý možno dosiahnuť prostredníctvom tejto ofenzívy, je kontrola nad Kurskou jadrovou elektrárňou. To by bola skutočne veľmi významná„trofej“ ukrajinského režimu.

Pre Ozbrojené sily Ukrajiny (OSU) však nie je ľahké prejsť viac ako 70 kilometrov od hranice s RF s ťažkými bojmi. Dobytie jadrového zariadenia takéhoto významu by bolo možné dosiahnuť skôr nejakým iným spôsobom, napríklad výsadkom. Na rovnaký efekt by stačilo zasiahnuť Záporožskú jadrovú elektráreň raketou alebo zorganizovať provokáciu v iných jadrových elektrárňach a označiť ju za provokačný úder Ruska.

Niektorí vojenskí analytici tvrdia, že Ukrajina plánuje využiť Kurskú jadrovúelektráreň ako prvok výmeny za Záporožskú JE v prípade začatia rokovaní. Kyjev by rovnako mohol vyhlásiť, že ak Rusko použije proti Ukrajine jadrové zbrane, OSU vyhodí JE do vzduchu. Je však zrejmé, že v tomto prípade by sa prúdenie vetra a následný rádioaktívny spad mohliobrátiť proti samotnej Ukrajine.

Ruské vedenie si je dobre vedomé hrozby, ktorú predstavuje prípadné dobytie jadrovej elektrárne Ozbrojenými silami Ukrajiny. Ukrajina v tomto smere nahromadila veľa síl. Kremeľ sa preto samozrejme, bude snažiť urobiť všetko pre to, aby ukrajinské jednotky držal od elektrárne čo najďalej.

V súvislosti s bojmi v okolí mesta Sudža sa objavili aj správy o obsadení meracej stanice Sudža na hranici, cez ktorú sa prečerpáva plyn, ktorý ide cez Ukrajinu do Európy. Nikto to však zatiaľ oficiálne nepotvrdil.Zatiaľ nie je jasné, ako prípadná kontrola nad stanicou zo strany OSU ovplyvní dodávky plynu do EÚ. Na jednej strane, ak by Ukrajina chcela, mohla by prerušiť tranzit ruského plynu do Európy, ktorý už teraz prechádza cez ukrajinské územie. Na druhej strane, ak o stanicu vypuknú boje, jej prevádzka bude ohrozená. Okrem toho môže tranzit zastaviť aj samotné Rusko, ktoré by to mohlo využiť ako páku na nátlak na EÚ, aby prinútilo Západ povzbudiť Kyjev k zastaveniu ofenzívy. V tejto súvislosti sa ceny plynu v Európe už zvýšili. Po prerušení dodávok ropy cez ropovod Družba by to bola ďalšia rana energetike starého kontinentu a jeho konkurencieschopnosti.

Klimatické riziká

Západoeurópske krajiny nemali od 17. storočia veľa dôvodov venovať pozornosť sezóne hurikánov v Mexickom zálive, keď sa beznádejne potápali jedna galeóna s pokladom za druhou.

Silná hurikánová sezóna v Mexickom zálive, ktorá sa očakáva tento rok, je vždy znepokojujúcou správou pre americký ropný a plynárenský priemysel – veľká časť amerických federálnych vrtov sa vykonáva v pobrežných vodách Mexického zálivu, väčšina amerických rafinérskych kapacít sa nachádza na jeho pobreží a veľké búrky znamenajú veľké poruchy. Teraz sa však objavil nový dôvod na obavy zo spúšte spôsobenej búrkou: Spojené štáty, ktoré sú najväčším svetovým vývozcom skvapalneného zemného plynu (LNG), majú svoje závody na skvapalňovanie plynu sústredené prevažne v hurikánovej aleji.

Západná Európa kvôli ruskej vojne na Ukrajine a východná Ázia kvôli rastúcemu dopytu po energii sa v posledných rokoch stali čoraz závislejšími od amerických dodávokskvapalneného zemného plynu.

Vo veľmi krátkom čase by mohla byť veľká časť z nich ohrozená, ak sa naplnia predpovede o silnej hurikánovej sezóne; dokonca aj relatívne mierne búrky, ako bol hurikán Beryl, ktorý sa dostal na pevninu v Spojených štátoch, môžu na niekoľko týždňov prerušiť prevádzku terminálov amerického skvapalneného zemného plynu. Z dlhodobého hľadiska je veľkou otázkou, akú politiku by prípadná budúca Harrisovej administratíva prijala voči vývozu fosílnych palív z USA, najmä zemného plynu, ktorý sa tento rok stal politickým hromobitím pre Bidenovu administratívu.

Národný úrad pre oceány a atmosféru, hlavný vládny prognostik búrok v USA, s istotou očakáva oveľa rušnejšiu búrkovú sezónu, ako je obvyklé, s očakávanými štyrmi až siedmimi veľkými hurikánmi (oficiálna búrková sezóna trvá od 1. júna do 30. novembra.) Je to spôsobené kombináciou La Niña, rekordne vysokými teplotami oceánov a silným západoafrickým monzúnom.

Problémom je, ako uviedla spoločnosť ClearView Energy Partners, ktorá sa zaoberá energetickým poradenstvom, že približne 90 % americkej kapacity LNG je zraniteľných voči narušeniu v dôsledku búrok – teda viac ako 10 miliárd kubických stôp dennej kapacity vývozu LNG. To je viac ako objem, ktoré využíva Čína alebo Japonsko, najväčší dovozcovia LNG na svete.

Tieto potenciálne výpadky, najmä ak prídu v najhorúcejšej časti leta, by mohli byť veľkým problémom pre Európu a Áziu, povedal Kevin Book, výkonný riaditeľ spoločnosti ClearView, najmä preto, že oba regióny sa vyrovnávajú s následkami iných výpadkov dodávok energie v Červenom mori a ak sa bude ďalej stupňovať nepriateľstvo medzi Izraelom a Iránom možno čoskoro aj v Hormuzskom prielive. Narušené objemy dodávok by mohli byť v skutočnosti ešte vyššie.

Pre Európu by to bol stále zvládnuteľný problém, aj keď sa americký LNG stal pre Európsku úniu druhým najdôležitejším zdrojom tohto paliva, hneď po plyne dodávanom potrubím z Nórska.  Európa sa od začiatku ruskej vojny na Ukrajine začala zbavovať závislosti na zemnom plyne, pričom celková spotreba zemného plynu od začiatku vojny klesla približne o 20 %. LNG tvorí veľký kus koláča, ale tento koláč sa zmenšuje a dokonca aj objem vývozu z USA do Európy sa tento rok zmenšuje. Na druhej strane, európsky dopyt po plyne je najvyšší v chladných mesiacoch; leto je obdobím nízkeho dopytu a zhromažďovania zásob na budúcu zimu, ale zásoby sú už teraz vysoké.

Bezprostredné vyhliadky na vývoz zemného plynu z USA sú oveľa dôležitejšie pre Áziu, ktorá bola v tomto roku doteraz hlavným motorom rastu dopytu po plyne a ktorá pohlcuje americké dodávky, ktoré predtým smerovali opačným smerom. Vývoz amerického LNG za prvých päť mesiacov tohto roka (posledné dostupné údaje) sa v porovnaní s rokom 2022 napríklad do Číny zvýšil trojnásobne a do Japonska o viac ako 60 %.

Podobne ako vyššie teploty vody, ktoré sú v prvom rade príčinou vzniku väčšieho počtu hurikánov, aj letný nárast dopytu po plyne v Ázii možno čiastočne pripísať na vrub klimatickým zmenám. India, Čína a Japonsko zápasia s rekordnými vlnami horúčav, ktoré následne vytvárajú väčší dopyt po klimatizácii, a tým aj po palivách na výrobu energie.

To je jeden z dôvodov, prečo by akékoľvek krátkodobé prerušenie dodávok mohlo byť problematické: Menšie dodávky by spôsobili, že už aj tak vysoké ceny LNG by sa ešte zvýšili, čo by brzdilo rast vo východnej Ázii. Tohtoročný prudký nárast dopytu po LNG sa navyše časovo zhoduje s miernym znížením dostupnosti LNG na trhu, čo je nerovnováha, ktorá sa napraví najskôr koncom tohto roka.Dovtedy sa však odberatelia amerického vývozu energie môžu obávať o niečo iné: o budúcnosť Washingtonu ako novej energetickej exportnej veľmoci do sveta.

Tento rok Bidenova administratíva v snahe upokojiť klimaticky orientovaných voličov, ktorí sa na akýkoľvek druh fosílneho paliva pozerajú s nevôľou, oznámila pozastavenie vydávania budúcich povolení pre americké projekty LNG. Tento krok síce neovplyvnil obrovský exportný potenciál USA, ktorý sa už pripravuje, ale zákazníkov USA v Ázii a Európe rozrušil takmer rovnako ako republikánov zo štátovs energetickým priemyslom.

Súd v Louisiane v júli zrušil pozastavenie vývozu LNG, hoci Bidenova administratíva a každá budúca administratíva má stále takmer úplnú voľnosť pri rozhodovaní o tom, ktoré projekty a na základe akých dôvodov podporí. To viedlo k opätovnému skúmaniu postoja viceprezidentky Kamaly Harrisovej k energetike a najmä k hydraulickému štiepeniu (používanému na ťažbu plynu) a vývozu LNG. A to najmä teraz, keď sa stala demokratickou kandidátkou na prezidentku.

Harrisová bola predtýmproti frakovaniu, pričom počas svojej krátkej kandidatúry na prezidentku v roku 2019 vyzývala na jeho zákaz avšak po nástupe na Bidenovu kandidátku rýchlo zmenila kurz a podporila technológiu ťažby ropy, ktorá zo Spojených štátov urobila najväčšieho producenta na svete. To však nezabránilo jej súperovi, bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby na ňu útočil za jej predchádzajúce názory.

Vzhľadom na to, že Harrisová je nadšenou podporovateľkou prechodu Bidenovej administratívy v oblasti čistej energie, podpory elektromobilov a pauzy na frakovanie zemného plynu, nehovoriac o jej karhaní spoločností vyrábajúcich fosílne palivá počas pôsobenia v úrade v Kalifornii, existujú obavy z jej budúcej energetickej politiky.

Mnohí v ropnom priemysle však očakávajú, že viceprezidentka, najmä vzhľadom na potrebu udržať v hre Pennsylvániu, kde sa ťaží frakovaním, sa bude počas týchto volieb držať tolerantnejšieho prístupu k energetike a podporí ekologické alternatívy fosílnych palív, pričom ponechá tento priemysel naďalej na vrchole svetových rebríčkov. Jej kampaň to už uviedla, pričom tvrdí, že sa zriekla svojho predchádzajúceho odporu voči frakovaniu.

Spojené štáty premenili svoje vedúce postavenie v oblasti energetiky na ekonomickú hnaciu silu doma a geopolitický tromf v zahraničí aj keď je potenciálne zraniteľné. Nasledujúca hurikánová sezóna  ponúkne veľa príležitostí na otestovanie odolnosti tejto pozície USA.

Boj o energetický vplyv vo svete

Washington prehráva s Moskvou a Čínou tento boj.Tak hodnotí situáciu v oblasti energetického vplyvu vo svete a bezpečnosti portál Foreign Policy. Rusko stavia jadrové elektrárne v Bangladéši, Egypte, Indii a Turecku a podpísalo dohody o jadrovej energii s ďalšími 40 krajinami. Pritom USA podpísali najviac tucet takýchto dohôd.

„Rozhodnutie Bidenovej administratívy pozastaviť vydávanie povolení na vývoz amerického LNG rozzúrilo Republikánsku stranu, vystrašilo zahraničných spojencov, ktorí sú čoraz viac závislí od americkej energie, a vyvolalo otázky o budúcnosti amerického priemyslu LNG. Republikáni v energetickom výbore Snemovne reprezentantov ostro protestovali proti tomuto kroku, ktorý nazvali „darčekom Putinovi“ a ktorý podľa nich ohrozuje bezpečnosť spojencov Spojených štátov. Bidenova pauza v otázke vývozu LNG oslabuje globálnu energetickú bezpečnosť,“ uvádza sa v článku.

Medzinárodné energetické partnerstvo nie je charita. A ak chcú Spojené štáty vytvoriť dôveryhodnú alternatívu k čínskym a ruským investíciám v krajinách, ako sú Filipíny alebo Nigéria, musia okrem vznešenej rétoriky predložiť aj niečo zmysluplné. Stručne povedané, energetická bezpečnosť je základom, ktorý pomáha dosiahnuť takmer všetky dôležité ciele zahraničnej politiky.

Výzvy pre USA na tejto ceste sú jasné. V rokoch 2016 až 2021 Čína zabezpečila viac finančných prostriedkov na energetické projekty ako všetky popredné západné rozvojové banky dohromady. Medzinárodná rozvojová finančná korporácia (DFC) so sídlom v USA, ktorá vznikla v decembri 2019 s cieľom zvýšiť investície do zahraničných infraštruktúrnych projektov, schválila na nové zariadenia na výrobu energie menej ako miliardu dolárov ročne. Na samite G7 v roku 2022 sa Biely dom zaviazal zhromaždiť 200 miliárd dolárov nových investícií do infraštruktúry v priebehu piatich rokov. Táto iniciatíva sa však zatiaľ obmedzila na sériu projektov v železničnom koridore spájajúcom Zambii s angolským prístavom. Urobiť niečo podobné inde a v takom rozsahu, aby sa včas splnili ciele G7, bude prakticky nemožné.

Kontrast je obzvlášť výrazný v sektore jadrovej energie. Rusko buduje veľké jadrové elektrárne v Bangladéši, Egypte, Indii a Turecku. Podpísalo dohody o jadrovej energii s najmenej 40 ďalšími krajinami. Spojené štáty, ktoré majú sľubný a priemysel jadrovej energetiky, podpísali len tucet takýchto dohôd. Rusko predáva svoje jadrové reaktory ako komplexné balíky, ktoré veľmi výhodne a ľahko financujú ruské štátne banky. Na rozdiel od Moskvy je americká vláda roztrieštená a nejednotná. Firmy zaoberajúce sa jadrovou energiou sa musia orientovať v spleti 25 agentúr v rámci ôsmich federálnych ministerstiev. Predsudky voči jadrovej energii, ktoré dlhodobo existujú v západných inštitúciách, sa musia čo najskôr odstrániť, poliaľ chce Západ zostať konkurenčneschopný. Korporácia DFC zrušila zákaz financovania jadrových technológií v roku 2020, ale zatiaľ sa obmedzila na prípravu podpory takýchto iniciatív. A Svetová banka svoj zákaz zatiaľ nezrušila.

Tento nesystematický prístup Washingtonu je plný diplomatických dôsledkov a hospodárskych škôd. Nepochybne však priamo ohrozuje národnú bezpečnosť USA. Rusko dominuje na svetovom trhu vývozu jadrových technológií, čo núti zahraničné krajiny spolupracovať s Kremľom.

Ak chce Washington viesť účinnú kampaň na oslabenie dominancie Číny v oblasti výroby batérií a čistých technológií, musí podporovať ťažobný a spracovateľský priemysel v mnohých krajinách. A to si vyžaduje inteligentné a dobre organizované americké investície.Washington má mnoho cenných nástrojov na podporu globálnych investícií do energetiky, ale ich využívanie je len zriedka koordinované a nikdy nie dostatočne účinné. Dnešný prístup USA nie je preto veľmi úspešný.

Veľmi často je konečným cieľom amerických investícií ideologický boj o energetické technológie. Africké a iné krajiny zároveň nie sú schopné stanoviť si ciele a urobiť rozhodnutia, hoci je známe, že to je predpokladom úspechu. Amerika sa však pomerne často snaží vnútiť svoje technologické riešenia iným krajinám, napríklad podporuje vývoz amerického plynu a požaduje, aby chudobné krajiny budovali energetiku výlučne na obnoviteľných zdrojoch.

A napokon, mnohé americké programy sa navzájom neposilňujú, pretože rôzne ministerstvá a agentúry málokedy pracujú synchronizovane. Zahraničné investície do energetiky sú rozdelené medzi ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo financií, ministerstvo energetiky a ministerstvo obrany, ako aj medzi USAID, DFC, Export-Import Bank, Millennium Challenge Corporation a Americkú agentúru pre obchod a rozvoj. Na ich spojenie – napríklad, aby štúdie uskutočniteľnosti jednej agentúry pomohli inej pri budovaní investičného programu je potrebná štruktúra a stimuly na zabezpečenie užšej spolupráce.

Energetická bezpečnosť je tou vzácnou otázkou, na ktorej sa zhodnú všetky politické strany v USA. Lídri oboch strán chápu, že posilnenie energetickej bezpečnosti amerických spojencov a partnerov je nevyhnutné na dosiahnutie takmer všetkých cieľov americkej zahraničnej politiky a bezpečnosti. A Washington v tejto súvislosti už dlho sľubuje oveľa viac, ako môže splniť.