1.     Grécky dlh je už dnes nesplatiteľný

Zadlženosť Grécka je dnes na úrovni 180 percent, pričom Medzinárodný menový fond ako hranicu, kedy by Grécko bolo schopné splácať svoj dlh, stanovilo na 120 percent. Ďalších vyše 80 miliárd eur sa použije na splácanie starých dlhov, ale aj úrokov, čo verejný dlh zvýši nad 200 percent. Grékom to môže byť jedno, lebo vedia, že svoje dlhy tak či tak nemajú šancu splatiť. Mimochodom, po treťom balíčku bude každá slovenská domácnosť ručiť za Grékov sumou 1.000 eur.

2.     Gréci reformovať nebudú

To bolo zrejmé už pri prvom a druhom „záchrannom“ balíčku. Áno, niečo spravené bolo, avšak stovky dohodnutých opatrení splnených nebolo. Minulá vláda poslúchala, terajšia rebeluje a grécky premiér rovno vraví, že bol k opatreniam donútený a že s nimi nesúhlasí. Navyše, množstvo opatrení, napríklad vyššie dane, ekonomiku ešte viac utlmia a marazmus predlží.

3.     Nerieši sa najväčší problém Grécka

Euro je pre grécku ekonomiku príliš silné. Grécke produkty budú naďalej v zahraničí príliš drahé, lebo produktivita gréckej ekonomiky je nízka a naopak, zahraničné výrobky v Grécku neprimerane lacné. To nepomáha gréckej ekonomike zosilnieť, naopak. Silné euro ťahá grécku ekonomiku ku dnu.

4.     Grécka vláda postupuje krajne nedemokraticky

Alexis Tsipras pred voľbami v januári tohto roku sľúbil, že ukončí úsporné opatrenia, lebo ničia grécku ekonomiku. Na toto dostal mandát a preto bol zvolený za premiéra. O pár mesiacov neskôr sa Tsipras obrátil na gréckych voličov opäť a vyzval ich, aby v referende odmietli úsporné opatrenia navrhnuté zvyškom eurozóny, lebo potrebuje silnejší mandát. Grécki voliči úsporný program navrhnutý euroskupinou jasne odmietli (61 percent bolo proti) a týždeň na to Tsipras súhlasí s ešte tvrdšími opatreniami. Takto pošliapať demokratické mechanizmy je veru tuhá káva a zaujímavé je, že ani vo zvyšku eurozóny to nikomu nevadí.

5.     Eurozóna opäť porušuje vlastné pravidlá

Európski lídri si myslia, že pravidlá, ktoré si sami dali, pre nich neplatia. Článok 136 ods. 3 európskej ústavy jasne hovorí, že zachraňovať nejakú krajinu je možné vtedy, ak je ohrozená celá eurozóna. Presne to však nie je ten prípad, lebo takmer celý dlh Grécka je dnes verejný a z Grécka žiadna nákaza nehrozí. Článok 13 zmluvy o ESM zas hovorí, že krajina môže dostať peniaze len vtedy, ak je daný predpoklad, že ich splatí. Grécko je však platobne neschopné a svoj dlh nesplatí nikdy. Práve toto sústavné nedodržiavanie pravidiel môže jedného dňa viesť k rozpadu eurozóny,“ tvrdí Richard Sulík.

Prízvukuje, že tretí záchranný balík pre Grécko je ešte väčšou škodou na obzore. „Pre uvedených päť dôvodov nepomôže tretí záchranný balík Grécku, naopak, ešte viac mu poškodí a predĺži marazmus a beznádej v gréckej spoločnosti. Zároveň však bude stáť slovenských daňovníkov vyše 500 miliónov eur, najprv ako neodvolateľné a bezpodmienečné záruky a neskôr ako reálne peniaze. Preto musí vláda Roberta Fica tretí „záchranný“ balík odmietnuť.

Pre „osvieženie pamäti“ ponúka krátke zhrnutie „gréckeho blúdenia eurozónou: „Menová únia môže fungovať vtedy, ak jej členovia majú porovnateľné ekonomiky a držia sa pravidiel. Preto boli ako podmienka pre členstvo v eurozóne stanovené takzvané maastrichtské kritéria a zároveň bolo ako pravidlo dohodnuté ich dodržiavanie.

Grécko podmienky pre vstup do eurozóny nespĺňalo a do eurozóny sa dostalo podvodom, konkrétne tak, že Gréci (vláda, štatistický úrad a národná banka) zámerne uvádzali nepravdivé čísla s cieľom oklamať zvyšných zakladajúcich členov eurozóny. Tí zas, keby chceli, mohli a mali vedieť, že grécke čísla nesedia a zrejme to aj vedeli.

Ale dobre, keď sa už raz do eurozóny dostali, i keď podvodom, mohli v nej ostať, keby boli dodržiavali pravidlá fungovania. Lenže Gréci pravidlá nedržali, najmä nie pravidlo, že deficit (rozdiel medzi príjmami a výdavkami vlády) nesmie byť viac ako tri percentá hrubého domáceho produktu. Naopak, Gréci parazitovali na členstve v eurozóne a to tak, že sa mohli zadlžiť viac a zároveň za nižší úrok. To je mimochodom smrteľná kombinácia pre každú populistickú, čiže nezodpovednú vládu.

Gréci teda nespĺňali podmienky pre vstup do eurozóny a nedodržiavali pravidlá pre fungovanie v eurozóne, naopak, robili výrazne viac dlhov. Eurozóna ako aj celá Európska únia sa len mlčky prizerali a to sa o 10 rokov neskôr kruto vypomstilo, kedy boli Gréci tak zadlžení, že im súkromní investori neboli ochotní požičať. Na jar 2010 sa Grécko dostalo do platobnej neschopnosti.

Je večná škoda, že eurozóna nenašla vtedy odvahu na to, aby dodržala svoje vlastné pravidlá (článok 125 európskej ústavy) a Grékom povedala: „Milí Gréci, nespĺňali ste podmienky a do eurozóny ste sa dostali podvodom. To sme decentne prehliadli, no vy nedodržujete ani pravidlá ale my áno a teraz prosím v zmysle platných pravidiel opustite eurozónu“. Áno, zachraňovanie nemeckých a francúzskych bánk bol jeden z dôvodov chýbajúcej odvahy.

Naopak, zvyšok eurozóny kvôli podvodníkom z Grécka porušil svoje vlastné pravidlá a dokonca u nás na Slovensku kvôli gréckym podvodníkom položila Iveta Radičová svoju vlastnú vládu. A tak vznikol prvý záchranný balík a po ňom druhý. Možno si vtedy naozaj niektorí mysleli, že Gréci začnú zrazu reformovať, zodpovedne hospodáriť a splácať dlhy. Nič z toho sa nestalo. Naopak, takzvané „záchranné“ balíčky za päť rokov zdvojnásobili v Grécku nezamestnanosť, znížili HDP o štvrtinu a verejný dlh stúpol zo 120 na 180 percent a nebude nikdy splatený. Medzičasom sa z podvodníkov stali obete.

Medzičasom sú všetky peniaze minuté a situácia je výrazne horšia ako pred piatim rokmi. Investori sa Grécku vyhýbajú a svetla na konci tunela niet. Eurozóna si len draho kúpila čas, konkrétne päť rokov za 240 miliárd eur. Medzičasom aj poslednej naivke musí byť jasné, že (1) „zachraňovanie“ nikam nevedie, (2) Grécko svoj dlh nikdy nesplatí a (3) Grécko nemá šancu prežiť v eurozóne,“ prízvukuje Richard Sulík.

„Každý súdny človek by očakával, že politici, potom ako vyčerpali všetky ostatné možnosti, pristúpia k tým rozumným a že Grécko eurozónu opustí. Príležitostí na to dala nová grécka vláda dostatok. Lenže nie. Opäť raz chýba európskym lídrom odvaha a opäť raz sa ide kupovať čas, tentokrát budú stáť tri roky niečo cez 80 miliárd eur. S tým rozdielom, že dnes už nikto neverí, že Grécko zrazu začne reformovať, zodpovedne hospodáriť a splácať dlhy. Dnes už ani nikto netvrdí, že sa jedná o trvalé riešenie, naopak, ide len o preklenutie doby troch rokov. Potom, v roku 2018 budeme presne tam, kde dnes,“ prízvukuje.

Oznamuje, že je na svete aj príslušná petícia: „Vyzývame slovenskú verejnosť, aby odmietla tretí záchranný balík pre Grécko. To je cieľom petície, ktorú strana Sloboda a Solidarita spustila v utorok (21.7.) na portáli Changenet.sk. Domnieva sa, že Gréci nesúhlasia s reformami a úspornými opatreniami, ktoré mu ako záchranné koleso hádže zvyšok Európy. „Prečo by sme sa teda aj my mali podieľať na predlžovaní agónie a záchrane Grécka?“ pýta sa Richard Sulík.

Eugen Rusnák