Môj profil 
Predplatné
“Operatívne a podľa potreby sme v kontakte so zainteresovanými slovenskými ministerstvami a s americkou stranou,” uviedol pre TASR tlačový odbor ministerstva.
Rezort zároveň pripomenul, že hlavnou líniou Slovenskej republiky v rokovaniach s americkou stranou je od začiatku rokovaní zabezpečenie toho, aby dohoda, ak bude v budúcnosti uzatvorená, v plnom rozsahu rešpektovala suverenitu SR, jej ústavu a právny rámec.
“Stanoviská SR a USA sa postupne upresňujú, vymieňame si návrhy a komentáre s cieľom čo najviac sa priblížiť k nájdeniu textu ustanovení, vyhovujúcich obom stranám,” objasnilo ministerstvo.
Ak sa s americkými partnermi zhodnú na finálnej podobe, rezort zahraničia ju predloží štandardným spôsobom na posúdenie Vláde SR a Národnej rade SR, doplnilo.
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v marci vyhlásil, že rezort diplomacie bude pokračovať v rokovaniach o obrannej spolupráci s USA na úrovni rámcovej dohody. Cieľom rokovaní má byť potvrdenie, či Slovensko dokáže dohodnúť zmluvu, ktorá nebude narúšať suverenitu krajiny, nebude garantovať prítomnosť vojsk USA na území Slovenska a nebude ho nútiť realizovať projekty, ktoré na svojom území nechce.
Na aprílovej Koaličnej rade sa lídri dohodli, že minister obrany Peter Gajdoš (SNS) sa rokovaní nebude zúčastňovať. Ministerstvo obrany argumentovalo, že prijatie dohody by ohrozilo suverenitu Slovenska.
Rozhodnutie vtedy kritizoval vtedajší prezident SR Andrej Kiska, niektorí opoziční aj koaliční poslanci. Šéf parlamentu a SNS Andrej Danko následne vyhlásil, že nikto neodmietol financie z USA na opravu slovenských letísk, lebo žiadne ponúknuté neboli. Rezort obrany vysvetlil, že financie z USA na modernizáciu vojenských letísk neodmietol. Najprv je podľa neho potrebné dokončiť rokovania o predmetnej dohode.
Na úskalia zmluvy s USA upozornil Eduard Chmelár a následne aj strana SNS
Chmelár v marci zdôraznil, že to bola vláda a prezident, ktorí “balamutili” slovenskú spoločnosť o akejsi nezištnej “bratskej internacionálnej pomoci“ zo strany Spojených štátov.
“Tri týždne som sa pýtal za vás, odhalil som, čo nám chceli utajiť a dnes, keď sa do druhého kola prezidentských volieb dostali dvaja kandidáti, ktorí s uzavretím takejto zmluvy nebudú mať nijaký problém, začali púšťať perie,” uviedol v tom čase Chmelár.
Dodal, že dnes už aj tí najväčší proamerickí propagandisti začali konečne pripúšťať, že bilaterálna vojenská zmluva s USA (DCA) bude „pravdepodobne“ znamenať prítomnosť amerických vojakov na našich leteckých základniach.
“Ak ste sa dali nachytať na slová šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka (viac v článku) alebo veľvyslanca USA Adama Sterlinga (viac v článku), ktorí vás ubezpečovali, že tu nechcú budovať žiadne americké základne a že neplánujú žiadnu trvalú prítomnosť amerických vojakov, vaša chyba.”
“Od začiatku som na tento trik upozorňoval. Vymýšľali ho totiž na Oddelení strategickej komunikácie MZVEZ SR (ako sa najnovšie nazýva orwellovským newspeakom propaganda), na ktorom pracujú – čuduj sa svete – ľudia z proamerického think-tanku Globsec Policy Institute,” vysvetlil.
Zástupca tejto organizácie Michal Čubrík vo včerajšej diskusnej relácii RTVS Správy a komentáre (na Dvojke) priznal, že DCA upravuje, „akým spôsobom tu budú americkí vojaci pôsobiť, aký tu budú mať štatút, akej jurisdikcii budú podliehať a podobne“.
“Chlapci sa však zasa nedohodli, pretože kým Jaroslav Naď si pred niekoľkými dňami vymýšľal, že zmluvu vlastne iniciovalo Slovensko, Čubrík potvrdil, že zmluvu navrhli USA „ako podmienku realizácie projektov“. “Za túto úprimnosť ho chlebodarcovia nepochvália,” podotkol Chmelár.
Zamestnanec Globsec Policy Institute odporúčal ponuku Spojených štátov jednoznačne prijať a na záver divákov trochu postrašil, že „váhanie nie je dobrý signál“.
“Mám tomu rozumieť tak, že takúto dohodu s ďalekosiahlymi dôsledkami máme podpísať bez váhania? Vtipné uvažovanie ľudí, ktorí nás ubezpečujú, že rokujeme ako suverénna krajina, ktorá si vraj chce postrážiť svoju nezávislosť. Je to však smiech cez slzy, ako keď šúpete cibuľu a vrstvu po vrstve odhaľujete ďalšiu a ďalšiu lož,” dodal.
Chmelár tiež pripomína, že Lajčákovo ministerstvo nás najprv strašilo, že budeme “jedinou“ krajinou NATO, ktorá nebude mať takúto zmluvu. Keď som ich opravil, začali tvrdiť, že „takmer jedinou“. No a dnes môžeme konštatovať, že takéto podmienky ponúkli Spojené štáty v skutočnosti iba 12 krajinám NATO, teda menšine z nich, a teda ministerstvo podľa Chmelára opäť kompletne klamalo.
Ešte viac svetla do celej aféry podľa neho vniesol jeden z našich najväčších expertov na medzinárodné právo, profesor Stanislav Mráz z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ten jednoznačne potvrdil, že „ak sa tu (na našich leteckých základniach) začne budovať infraštruktúra pre americkú armádu, v takom prípade by mohlo ísť o stratu suverenity“.
“Zároveň v súvislosti s touto hrozbou vysvetlil, že „vojenská technika vždy podlieha právnemu poriadku štátu, ktorého výsostné znaky na sebe má“ a vyslovil názor, že by nebolo dobré, keby naše letiská na Sliači a v Kuchyni skončili ako Ramstein v Nemecku,” upozornil.
Letecká základňa Ramstein je totiž najväčšou základňou USAF mimo územia Spojených štátov, nachádza sa na nej približne 35 000 amerických vojakov, 150 jadrových hlavíc a čo je najdôležitejšie – nespadá do nemeckej jurisdikcie. “Profesor Mazák okrem toho upozornil, že tieto zmluvy ratifikuje hlava štátu. A vy možno už tušíte, prečo je pre Američanov také dôležité, kto bude prezidentom Slovenskej republiky…”, dodal Chmelár.
Čo vymyslia tentoraz?
.JPG)
.jpg)
