Môj profil 
Predplatné
Vražda poľských františkánov mala veľký ohlas v ich rodnom Poľsku a proces blahorečenia bol sledovaný s veľkým záujmom v celej krajine. Zatiaľ čo sa v Peru o 10 h. slávila svätá omša za blahorečenie, v rovnakej chvíli kardinál Stanislaw Dziwisz slávil svätú omšu vo františkánskom kostole v Krakove (o 16 h. v Poľsku). Hneď potom nasledovalo otvorenie kaplnky s relikviami a pamiatkami po blahorečených, ktoré darovali ich rodiny vrátane oblečenia nasiaknutého krvou.
Príbeh týchto nových mučeníkov bol nedávno sfilmovaný poľským režisérom Krzysztofom Tadejom pre poľskú televíziu TVP a preložený do troch jazykov (španielsky, anglicky a poľsky). DVD v španielčine bolo darované pápežovi Františkovi od režiséra a riaditeľa TVP počas generálnej audiencie v stredu 2. decembra. Prinášame vám s ním rozhovor.
Ako je možné, že sa mladí poľskí františkáni dostali do Peru, 11 tisíc kilometrov od svojej vlasti?
V roku 1988 sa františkáni rozhodli otvoriť misie v Peru medzi vysokými horami v dedine Pariacoto 1200 metrov nad morom. Traja poľskí kňazi dorazili do andskej obce a stretli sa so smutnou skutočnosťou: obyvatelia žijúci v extrémnej chudobe, bez elektrickej energie, vody a kostol v zanedbanom stave: nebola v ňom ani Najsvätejšia Sviatosť. Farnosť pokrývala obrovské územie 73 obcí, z ktorých boli niektoré vo výške až 4 tisíc metrov nad morom. Pre mladých kňazov, všetci mali okolo tridsať rokov, začala tvrdá misijná práca, ale tiež pomoc a služba obyvateľstvu. Čoskoro si získali srdcia miestnych obyvateľov. Žiaľ v oblasti pôsobila veľmi aktívne ozbrojená komunistická organizácia “Sendero luminoso”. Evanjelizácia a pomoc miestnym obyvateľom prekážala komunistom, ktorí sa snažili rozpútať revolúciu. Z toho dôvodu potrebovali nespokojné a nahnevané masy ľudí vrátane vlády. V 80. a 90. rokoch teroristi “Sendero luminoso” usmrtili alebo uniesli asi 70 tisíc ľudí: viedli skutočnú občiansku vojnu.
Čo sa stalo zavraždeným mníchom?
Večer 9. augusta “Senderisti” prišli do Pariacota a hľadali kňazov. V Pariacotu boli v tom čase iba dvaja otcovia, pretože tretí odcestoval do Poľska. Kňazi Zbigniew a Michał sa ukázali teroristom, okamžite boli naložení do nákladného auta a pred očami vystrašených farníkov ich odviedli preč z dediny. Do auta nastúpila tiež jedna statočná peruánska mníška, sestra Berta, ktorá sa stala svedkom obvinení proti rehoľníkom zo strany väzniteľov a mimoriadne absurdného “revolučného procesu”.
Z čoho boli obvinení?
Môže sa to zdať absurdné, ale boli obvinení z konania dobra, čo malo zastaviť hnev ľudu a spomaliť revolúciu. Boli obvinení z toho, že ich poslal Ján Pavol II a CIA, aby hlásali o Bohu, ale náboženstvo, ako povedali “Senderisti”, je ópium ľudstva. Krátko na to boli popravení v blízkosti malého cintorína v obci spolu so starostom Pariacota úderom do zátylku. Teroristi nechali odkaz na skrvavenom tele P. Strzałkowského: “Takto umierajú sluhovia imperializmu.”
Koľko svedectiev ste zhromaždili na tento film?
Stretol som sa veľa ľudí a zozbieral som veľa svedectiev. Predovšetkým od priameho svedka únosu mníchov, sestry Berty Hernandezovej, emeritného biskupa Chimbote, Msgr. Luisa Bambarena, ktorý pozval františkánov do svojej diecézy, obyvateľov Pariacota a od poľských misionárov, ktorí tam v súčasnej dobe pracujú. V Poľsku som zaznamenal rozhovory s rodinami mučeníkov, vrátane matky P. Zbigniewa, ktorá predtým nechcela dávať rozhovory. Pre rodinných príslušníkov františkánov bola smrť týchto mladých ľudí najdramatickejším okamihom ich života. Udalosť spôsobila, že si mnohí kládli otázku: “Prečo boli zabití ľudia, ktorí konali dobro?” Situáciu zdramatizovalo aj to, že páchatelia neboli nikdy identifikovaní a odsúdení za ich zločiny. Hovoril som s mnohými ľuďmi v Pariacoto a zistil som, že páchateľmi tohto zločinu sú žiaľ aj miestni obyvatelia.
Aké posolstvo prinesie tento film?
Porozprávať príbeh o bratoch, ktorí boli umučení teroristami. Chcel som, aby ľudia poznali príbeh mučeníkov našej doby. Ale chcel som tiež priviesť diváka k zamysleniu nad hodnotami, ktoré sú dôležité v našich životoch. Poľský biskup Chrapek povedal, že musíme žiť tak, aby nás naše dobré skutky prežili. Keď som cestoval do Pariacota, videl som tieto skutky dobra, ktoré zanechali blahoslavení mučeníci. Nepremrhali svoje životy, aj keď zomreli tak mladí.
rozhovor preložil Martin Šuly
.JPG)
.jpg)
