“Nemčina by mala byť kľúčom k prístupu k minimálnym istotám,” uviedol pred mesiacom rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz, podľa nemeckého magazínu Focus. Vicekancelár Heinz-Christian Strache už aj predtým hovoril o “veľkých nákladoch”, aby sa teda príspevky na deti znížili počnúc druhým dieťaťom.
Minimálna sociálna dávka na dieťa v Rakúsku je 863 eur, z čoho však 300 eur podlieha istým podmienkam a práve jednou z nich má byť preukázanie pokročilých jazykových znalostí nemčiny alebo plynulej angličtiny. Právni experti to považujú za zložité, pretože podľa právnych predpisov EÚ by žiadatelia o azyl mali mať nárok na rovnakú sociálnu pomoc ako majú domáci občania.
Indexácia prídavkov by po schválení mala platiť od januára budúceho roku. S návrhmi rakúskej vlády nesúhlasia členské krajiny EÚ a medzi nimi aj Slovensko.
Ako informuje denník Pravda, hovorca ministerstva práce Michal Stuška vraví, že rezort “nemá informáciu o zákone, že by kritérium ovládania nemčiny bolo prístupom k rodinným dávkam, ale téma indexácie rodinných prídavkov bude bodom programu predsedníctva Slovenska vo V4”. Je predpoklad, že k V4 sa pripoja aj iné členské štáty, ktoré už vyjadrili svoju nespokojnosť s plánovanými opatreniami rakúskej vlády, a je to Portugalsko, Španielsko, Rumunsko, Belgicko, Lotyšsko a Litva.
No ako ministerstvo pripomína, cudzia krajina môže len minimálne zasahovať do zákonov tej-ktorej krajiny a preverovať ich súlade s legislatívou EÚ môže jedine Európska komisia (EK).
Podľa ministerstva práce aj zahraničných vecí, ak by súlad rakúskych zákonov s legislatívou EÚ posudzoval Súdny dvor EÚ, vyhlási rakúske návrhy za neplatné, z hľadiska “rešpektovania princípu rovnakého zaobchádzania”.
Podľa odborníkov na medzinárodné a európske právo, rakúske kroky nie sú v súlade s právnym systémom EÚ. Nesúhlasí ani Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, vyjadrením jeho právnika Eduarda Csudaia.
Peter Varga z Katedry medzinárodného práva a európskeho práva Trnavskej univerzity však podotýka, že “znalosť nemčiny nie je objektívne spájať s poskytovaním sociálnych dávok, keďže jasne zvýhodňuje domáce obyvateľstvo, čo môže byť hodnotené ako diskriminácia na základe štátnej príslušnosti, ktorá je v práve EÚ zakázaná”.