Môj profil 
Predplatné
Konflikt Istanbulského dohovoru s ústavou aj zdravým rozumom
Istanbulský dohovor mi okrem poľského filmu Sexmisia pripomína počítačoví vírus. Preniká stiahnutím (ratifikáciou) navonok zaujímavého obsahu (riešiť domáce násilie na ženách – kto by ho odmietal?) do spoločnosti, pričom obsahuje skryté ideologické vírusy, ktoré postupne ako červy začnú ničiť tradičné usporiadanie spoločnosti a diktovať nové pravidlá ideologickej, feministickej a rodovej ideológie.
Nezabúdajme, že ideológie zväčša končievajú v autoritárskom alebo dokonca totalitnom režime. Ich nositelia totiž trpia utkvelou predstavou o tom, že len oni majú pravdu a túto „pravdu“ a dogmy „pokroku“ chcú celej spoločnosti nadiktovať. Často na večné časy… hoci dnes bojujú progresívne proti „stereotypom“.
Dogmy a -izmy
Článok III. dohovoru obsahuje hneď niekoľko ideologických dogiem a premís. Dohovor sa riadi predovšetkým gender ideológiou, ale sú tam aj axiómy iných ideológií, preto je z hľadiska nariaďovania záväzkov voči Slovenskej republike takýto dokument neprijateľný.
V Rade Európy neskrývajú svoju posadnutosť viacerými ideológiami, ktorými sa táto organizácia riadi. S takýmito ideologickými okuliarmi písali aj text dohovoru, čím opäť liberálni fanatici zneužili dobrú vec a zámer chrániť ženy pred domácim násilím na prepašovanie nových dogiem rodu a sexuálnych identít.
Liberálni propagandisti tohto „dohovoru“ zamlčiavajú skutkovú podstatu, že podľa tohto dohovoru sa jeho opatrenia nevzťahujú a priori len na ženy (matky, manželky, partnerky, exmanželky), ale aj na iné rodové a sexuálne identity a statusy! Ideologicky je v dokumente v Čl. III definovaný rod (ako súbor rolí a vzorov…), čo je aj súčasť širšej agendy LGBTI.
Trójsky kôň dohovoru
Zmluvné strany majú napr. zabezpečiť nediskrimináciu nielen žien, ale všetkých bez ohľadu na pohlavie, rod, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rodovú príslušnosť a – aj sexuálnu orientáciu, rodovú identitu… či postavenie migranta. Takže tu už máme aj ďalšie progresívne vymedzené statusy, vrátane objektu ideológie multikulturalizmu (migranti) a gender ideológie (paletu sexuálnych identít).
Poslankyňa Blahová a ďalší liberálni propagandisti ideologických dogiem zamlčiavajú, že Článok V. (Štátne záväzky a náležitá starostlivosť) diktuje zmluvným stranám ako sa majú riadiť, čo je v rozpore s našim prvým ústavným článkom, podľa ktorého sa nijaký orgán štátnej moci nesmie riadiť a podriaďovať ideológii.
Istanbulský dohovor prikazuje, aby (zmluvné ) „štátne orgány, štátni zamestnanci a úradníci, inštitúcie a iné orgány konajúce v mene štátu konali v súlade s týmto záväzkom“ (!), čiže aby sa podriadili ideologickým premisám a presadzovali ich do spoločnosti a praxe, čo je neprípustné.
Všetci poslanci, ktorí nielen Istanbulský, ale napr. aj marakéšsky dohovor obhajujú a presadzujú a dokonca by hlasovali „za“ takéto dohovory, ktorých obsah je ovplyvnený vyhranenými ideológiami, de fakto porušujú ústavu SR a preto by ich mal riešiť mandátovo-imunitný výbor NR SR a začať konanie na odňatie mandátu poslanca, napriek tomu, že slovenskej legislatíve chýba vykonávací predpis k ústavnému zákazu riadiť sa ideológiou alebo náboženstvom. Akýmikoľvek! Aj ideológiami, aj náboženstvami.
Čerti vystrkujú rožky
Článok 9 Istanbulského dohovoru dáva ochrannú ruku nad sorošovým impériom, pretože prikazuje zmluvným štátom „uznávať, podnecovať a podporovať na všetkých úrovniach (!) prácu relevantných (?) mimovládnych organizácii a občianskej spoločnosti!
Na prvom mieste medzi ženskými mimovládnymi organizáciami pracujúcimi v oblasti násilia páchaného na ženách (podporujúcich aj kampaň Step Up! a ratifikáciu Istanbulského dohovoru) tróni ideologicky vyhranené občianske združenie Možnosť voľby (Freedom of choise). Mimovládka sa sama definuje ako „feministická mimovládna organizácia“, ktorá od roku 2001 bojuje proti rodovým stereotypom. Takže všetci do pozoru pred feministickou mimovládkou, lebo by Istanbulský dohovor…
Cez zmeny k totalite?
Článok 12 (Všeobecné záväzky) už ani netají ideologickú nadstavbu, o čo v skutočnosti ide a čo stojí nad formálnym bojom proti domácemu násiliu. Štáty majú prijať „opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov“ s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené napr. „na stereotypných roliach žien a mužov“. Je azda takouto „stereotypnou rolou“ aj rola ženy-matky?
Lev Nikolajevič Tolstoj napísal, že muž má tisíc povinností, ak zanedbá sto, nič sa neudeje. Ale žena má len niekoľko povinností, ale keď zanedbá jednu z nich, začne sa rúcať svet. Nariadenie článku 12 nadraďuje liberalizmus nad tradičné hodnoty a vyzýva na boj proti konzervatívnym hodnotám.
Máme tu jasné ideologické ťaženie, ktoré sa podobne ako svet najhrozivejšie totality 20. storočia skrýva za propagandistické axiómy. Rovnako ako nacizmus sa skrýval za ochranu národa a podobne ako sa ukrývali boľševici za boj proti buržoázii a za sociálne práva, dnes progresívne liberálne ideológie (neomarxizmus, multikulturalizmus, genderizmus) sa skrývajú za boj za práva menšín, kultúr, sexuálnych identít či ako v Istanbulskom dohovore za práva žien a boj proti násiliu na nich.
Všimnime si, že viackrát sa opakuje vágna a všeobecná formulka, ktorá uvaľuje povinnosť na „všetky formy“ násilia. Tu už je len krok ochraňovať a zaväzovať štáty aj v oblasti inosexuálnych identít. A práve toto je odmietnutý trójsky kôň dohovoru.
Rovnaký scenár
V skutočnosti fanatikom rôznych -imov ide len o ukotvenie spoločnosti na ich ideologickú kotvu s rovnakým nástrojom propagandy – úsilím o „zmeny“. Tento scenár je až primitívne jednoduchý, ale zaberá aj v politických kampaniach (viď ostatné prezidentské voľby), nielen v aktivitám tretieho sektora.
Ideologickí fanatici nevedia diskutovať vecne, pretože sa opierajú o vieru v ideologické dogmy alebo mediálne šírené floskuly, preto na akúkoľvek kritiku reagujú obvineniami – opäť neracionálnymi.
Preto aj pri kritike a diskusii o kontroverznom obsahu v Istanbulskom dohovore nedokážu vecne argumentovať a oponovať, ale sa uchyľujú k útočným nálepkám o stereotypoch a konšpiračných teóriách či „bublinách“ ako to previedla aj súdružka saskárka Blahová v relácii TA3.
Agendou zaslepená poslankyňa nezbadala, že rozpor ospevovaného dohovoru je hneď v prvom článku Ústavy SR! Marakéšsky aj Istanbulský dohovor sú varovnými príkladmi zneužívania medzinárodnej spolupráce a organizácie i práva na presadzovanie toxických protikonzervatívnych ideológií do života a praxe štátov. Ide o trend cez medzinárodné organizácie zjednocovať štáty a zošnurovať národy a tradičné hodnoty do zvieracej kazajky nových nebezpečných totalitárnych ideológií.
