Bratislava 22. januára 2021 (HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)
Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Miroslav Radačovský vo štvrtok uviedol, že podal podnet na Európsku komisiu (EK) v spojitosti s následkami odkladu splátok úverov občanov počas koronakrízy. Radačovský kritizuje najmä to, že pri odklade môže dochádzať ku obmedzovaniu práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

JUDr. Miroslav Radačovský uviedol, že plniac si povinnosti europoslanca a člena Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) podal podnet na Európsku komisiu týkajúci sa následkov odkladu splátok. Táto možnosť na Slovensku platí od jari 2020.
„Na možný nesúlad konkrétnej právnej normy s platným právnym poriadkom SR a právom EÚ som opakovane, písomne upozorňoval čelných predstaviteľov našej vlády. Žiaľ, k ničomu to neviedlo. Poslanci NR dňa 7. apríla 2020 schválili zákon č. 67/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení novely č.75/2020 účinnej od 9. apríla 2020. Ten umožnil spotrebiteľom, ale aj malým a stredným podnikateľom, odložiť si splátky svojich úverov. Pri spotrebiteľských úveroch a hypotékach v bankách o 9 mesiacov a v nebankových a leasingových spoločnostiach maximálne o 6 mesiacov. Opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú od 12. marca 2020.“
Bývalý sudca Radačovský upozorňuje, že Slovenská republika deklaruje, že s veriteľmi vyrokovala pre svojich občanov výhodnú pomoc vo forme odkladu dohodnutých mesačných splátok. „Každý spotrebiteľ má právo na informácie a na ochranu svojich ekonomických záujmov. Pred podaním žiadosti o odklad splátok však veriteľ neposkytuje informácie o samotnom úvere.“
„Žiadateľovi ich oznámi až o dva mesiace po podaní žiadosti o odklad splátok. Na riadne rozhodnutie o tom, či vôbec pristúpi k samotnému odkladu splátok úveru teda žiadateľ nemá vopred dostatok informácií. Práve v tom spočíva nekalosť upravená zákonom. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.“
Spotrebiteľ pritom môže požiadať peňažný ústav o odklad splátok najviac jedenkrát, pričom obdobie pandémie nie je žiadnym spôsobom časovo ohraničené. Ohraničená je však dĺžka odkladu splátok o maximálne deväť mesiacov.
Radačovský poukázal aj na to, že podľa daného zákona je veriteľ povinný najneskôr v lehote do dvoch mesiacov od povolenia odkladu splátok informovať dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o dôsledkoch odkladu splátok, a to najmä o povinnosti zaplatiť úrok za obdobie odkladu splátok a o jeho výške, o postupe, ktorý sa uplatní po skončení odkladu splátok, a o tom, že vyzve spotrebiteľa na pokračovanie v splácaní úveru s informáciami, ako pokračovať v splácaní úveru.
Podľa zákona sa odkladajú splátky, ktoré majú splatnosť už po podaní žiadosti. Nie je rozhodujúce, či peňažný ústav, alebo nebanková inštitúcia odklad schvália až po splatnosti splátky. A spotrebiteľ tak prirodzene nie je o následkoch odkladu úveru a jeho podmienkach vopred informovaný.
Exsudca však upozornil, že platný právny poriadok, ako aj právo EÚ vyžaduje od dodávateľa služieb, aby spotrebiteľa vopred informoval o podmienkach spotrebiteľskej zmluvy, cene služby a podobne. „Touto právnou úpravou zákonodarca mohol spotrebiteľa, ako slabšiu stranu v spotrebiteľskom vzťahu zákonom vystaviť nekalým obchodným praktikám a konaniu veriteľa v priamom rozpore s právom EÚ o ochrane spotrebiteľa, garantovaným Smernicou 93/13 EHS. Postavenie spotrebiteľov sa tak v prípadnom súdnom konaní sťažilo, pretože sa budú musieť v prípadných súdnych sporoch domáhať prejudiciálneho konania o súlade ustanovení jednotlivých právnych predpisov splatným právnym poriadok a Smernicu 93/13 EHS.“
Odkladom splátok dochádza k zmene spotrebiteľskej zmluvy (ust. § 30d zák. č.67/2020 Z.z. ) a aj celková cena spotrebiteľského úveru vyjadrená ročnou percentuálnou mierou nákladov bude vyššia. Spotrebiteľ sa pred podaním žiadosti o tomto nedozvie.
Súčasne počas odkladu splátok sa zmluva naďalej úročí zmluvným úrokom, teda spotrebiteľ platí úroky aj za dobu odkladu a tieto mu nebudú odpustené. Nezaplatené úroky za obdobie odkladu splátok banka alebo nebankovka rozvrhne do zvyšných splátok úveru splatných po odklade.
Takéto znenie právneho predpisu je podľa Radačovského v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. a) zák. č. 40/1964 Zb., Z.z. Občianskeho zákonníka v znení posledných právnych predpisov neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorého vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Rovnako tak sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považujú podľa § 53 ods. 1 písm. v) Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Takéto zmluvné podmienky a rovnako tak i zákonné ustanovenia sú neprijateľné. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné.
Poslanec EP Radačovský píše, že úvery, ktorých splácanie si klient odložil v zmysle legislatívny „lex korona“ sú v registri označené s poznámkou Covid 19 a toto označenie nemá vplyv na vnímanie prípadnej nižšej bonity klienta. „Následkom povolenia odkladu splátok úveru spotrebiteľovi od 1. 1. 2021 je však negatívny zápis v úverovom registri, kde sa vykoná záznam „Reštrukturalizovaný úver“, pri ktorom zvyčajne v prípade odkladu splátok býva uvedený typ záznamu „Problémy riešené interne bankou“. Týmto zápisom spotrebiteľ získava status dlžníka, aj keď sa reálne nemusel dostať do omeškania so zaplatením akejkoľvek splátky. Záznam „Reštrukturalizovaný úver“ zostáva v úverovom registri ešte po dobu 5 rokov po zaplatení poslednej splátky tohto úveru, čo môže spotrebiteľovi v budúcnosti spôsobiť problémy pri získavaní ďalších úverov. Viaceré banky takémuto klientovi roky nebudú vedieť a chcieť poskytnúť žiadny úver.
„Niektoré ustanovenia zákona “lex korona” sú nejasné, nezrozumiteľné a v rozpore so zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník a zák. Č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení posledných právnych predpisov. V skutočnosti veriteľ bude jediný, kto z tejto právnej úpravy profituje na úkor finančnej tiesne spotrebiteľa.“ Podľa bývalého sudcu tak veritelia budú môcť po ukončení uplynutí deväťmesačného odkladu splátok jednostranne zmeniť zmluvné podmienky, napr. navýšiť splátky, zmeniť úrokovú sadzbu, výšku RPMN.