Môj profil 
Predplatné
Vladimír Putin oboznámil Alexisa Tsiprasa s podrobnosťami nového plynovodného projektu Turecký prúd. Prezradil termíny vybudovania plynovodu a prezentoval všetky výhody, ktoré z toho bude mať Grécko. Pripomenul údaje, ktoré ešte v januári uviedol generálny riaditeľ ruského Gazpromu Alexej Miller. Vtedy poukázal na to, že turecko-grécka hranica bude od roku 2019, kedy vyprší zmluva o tranzite plynu s ukrajinským Naftogazom, jediným miestom, kde si európski dodávatelia budú môcť odobrať zakontrahovaný ruský zemný plyn.
Po tom, čo EÚ a USA „zmrazili“ projekt Južný prúd, Rusko sa už trochu menej berie ohľad na európskych kolegov, ktorí sa snažia prekaziť všetky ruské iniciatívy. Preto nemajú veľkú chuť diskutovať o tom, či treba alebo netreba budovať Turecký prúd. Brusel zničil Južný prúd a Rusko nemieni pripustiť, aby podobným spôsobom zlikvidoval aj Turecký prúd. Preto oveľa menej diskutuje s európskymi kolegami a podniká oveľa viac praktických krokov – s tým, aby onedlho začalo budovať Turecký prúd.
Potvrdil to aj ruský veľvyslanec pri Európskej únii Vladimir Čižov. Podčiarkol, že tento projekt bude ešte životaschopnejší, ak sa k nemu pridá aj Európska únia. „Rozhodnutie sme urobili na základe presných výpočtov,“ zdôraznil. Uviedol, že Turecký prúd, s kapacitou 63 miliárd kubickým metrov plynu, má na turecko-grécku hranicu doviesť približne 2/3 celkového objemu. V Bruseli sa domnievajú, že táto kapacita je nadbytočná.
Vladimír Čižov prezentoval ruský pohľad na tento problém a uviedol, že nadbytočné objemy sa dokážu minúť už v samotnom Turecku. „Existujúci plynovod Modrý prúd, ktorý smeruje z Ruska popod Čierne more až do Turecka, s kapacitou 16 miliárd kubických metrov plynu ročne, nezásobuje plynom oblasť Istanbulu a východnej Trácie. Preto sa domnievame, že nové kapacity sa dokážu spotrebovať práve tu,“ vysvetlil.
Slovenský podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič sa pripojil k táboru euroskeptikov a už viackrát poznamenal, že neverí v ekonomickú výhodnosť rusko-tureckého projektu. Dokonca spochybňuje aj legálnosť nového projektu. „Zmluvy /Gazpromu s európskymi plynárenskými spoločnosťami/ obsahujú jasné klauzuly o mieste dodávky plynu a ja pochybujem, že pre väčšinu z nich je miestom dodávky turecko-grécka hranica,“ podčiarkol.
Šefčovičovi sa nepáči ani to, že ruský Gazprom o svojich plánoch informuje prostredníctvom tlačových konferencií, než aby sa obrátil priamo na svojich obchodných partnerov. „Krajiny Európskej únie sú významní zákazníci, platíme veľké peniaze, platíme ich načas, takže si myslím, že podľa toho by sa k nám malo aj pristupovať,“ zdôraznil.
Keďže podobné názory už odzneli v Bruseli niekoľko razy, Moskva reagovala na tieto výroky. Z Kremľa a zo sídla Gazpromu tiež zopár razy odznelo, že keď sa rušil Južný prúd, nik sa s Moskvou nebavil. EÚ a USA tlačili na Bulharsko a s Moskvou nediskutovali. Napokon aj Bulharsko o zrušení svojej účasti na projektu Južný prúd informovalo vyhlásením pre média. Svoje rozhodnutie predtým s Moskvou nekonzultovalo. Preto sa skúsenejší experti v EÚ nečudujú, že k projektu Turecký prúd Rusko pristupuje už trochu inak ako k Južnému prúdu a nechce pripustiť, aby nový projekt dopadol ako jeho predchodca.
eu
.jpg)
