Pripomenieme, že práve Leonid Kravčuk v Belovežskom lese v Bielorusku spolu s ruským prezidentom Borisom Jelcinom a bieloruským kolegom Stanislavom Šuškevičom podpísal takzvanú belovežskú dohodu o zrušení ZSSR. Poukážeme na „raketový nástup“ Kravčuka: 1. decembra 1991 ho zvolili za prezidenta Ukrajiny, 5. decembra nastúpil do svojej funkcie a už o 3 dni, 8. decembra, v Belovežskom lese spolu s Jelcinom a Šuškevičom jedným podpisom zrušil mocný štát Sovietsky zväz, ktorý predtým existoval pomaly trištvrte storočia – to bola „rýchlovka“ zo strany Kravčuka hneď na začiatku prezidentskej kariéry!..

Z pomerne rozsiahleho rozhovoru /ktorý si záujemcovia môžu vypočuť a pozrieť v priloženom videu/ uvedieme možno jeho najzaujímavejšie pasáže. Leonid Kravčuk sa domnieva, že „prestup“ Krymu z Ukrajiny do Ruska bol zákonitou historickou udalosťou, a samozrejme, po svojom komentuje túto epizódu.

„Myslím si, že Ukrajina  bola odsúdená ku strate Krymu, pretože Rusko sa pripravovalo na pripojenie Krymu už dlhšie obdobie. A keď bola na Ukrajine v r. 2014 anarchia a štát mal slabé postavenie v centre krajiny a ešte slabšie na Kryme, tak nebolo možné zachrániť Krym. Ale mali sme sa o to aspoň pokúsiť. My sme ale naopak boli iba takzvanými hrdinami, ktorí nastavili ľavé líce, keď predtým už dostali po pravému,“ vysvetlil Leonid Kravčuk.

Novinári televíznej stanice 112 Ukrajina kládli exprezidentovi otázky na aktuálne témy, boli aj ťažké otázky, ale aj také, ktorými akoby pomáhali Leonidovi Kravčukovovi nachádzať správnu odpoveď. Čo, napríklad, mohol odpovedať na otázku, či všetci ľudia, ktorí žijú na Donbase, nenávidia Ukrajinu? Samozrejme, exprezident odpovedal, že nie všetci: „Určite nie všetci, aj keď mnohí. Počas vykonávania môjho prezidentského mandátu navštívil som  Donbas. Stretol som sa so mnohými ľuďmi – v uliciach, na námestiach a pod. Spomenul som si na Tarasa Ševčenka, Lesju Lesju Ukrajinku, pretože ukrajinský jazyk v týchto končinách nebolo počuť. Fakticky nebola to Ukrajina, ale časť Ruska. Aj dnes sú tu ľudia presvedčení, že tam, na západe, na Ukrajine žijú Banderovci a nie Ukrajinci – a nik nevie, prečo,“ podotkol Leonid Kravčuk.

Prízvukoval, že snažil sa vysvetliť týmto ľuďom, že sú Ukrajinci, pretože žijú na Ukrajine, ktorá sa vtedy stala nezávislým štátom. „Pýtal som sa ich: „Kto ste – Ukrajinci alebo nie ste Ukrajinci?“ Nedočkal som sa pozitívnej odpovede. Je to presne tak aj dnes, keď hovoria: „Na nás strieľajú a zabíjajú nás.“ Ale kto strieľa – radikáli alebo naši vojaci? Dá sa povedať, že sú tam všetci nepriatelia. Tí poslední dva milióny, ktorí boli naši prívrženci, všetci odišli na Ukrajinu,“ podčiarkol exprezident.

Kravčuk, pochopiteľne, chce, aby sa Krym vrátil do zostavy Ukrajiny. „Samozrejme, môžeme sa zaobísť bez Donbasu, dokonca bez akejkoľvek časti Ukrajiny a pokojne žiť. Ale ide o princípy, z ktorých najdôležitejšími sú jednota, celistvosť a zvrchovanosť krajiny. Ako náhle spochybníme tento princíp, dopadne to zle. Ak sa dohodneme, že sa vzdáme Krymu alebo Donbasu,  tak by to znamenalo, že sme sa vzdali aj tohto princípu. Ale potom sa otvorí  „Pandorina skrinka“, varoval ukrajinský exprezident.

Novinári televíznej stanice 112 Ukrajina neobišli ani tému súčasného oslavovania „národného hrdinu Ukrajiny“ Stepana Banderu. Zaujímali sa, aký vzťah má ukrajinský exprezident k tejto „historickej postave“? Leonid Kracčuk neskrýval, že ho obdivuje: „Obdivujem muža, ktorý prežil tri okupácie – poľskú, nemeckú a sovietsku. Banderovci bojovali, keď tu bola nemecká a sovietska okupácia. Samozrejme, v tom období porobili viaceré chyby, ale, poviem, že inak sa nedalo a nedalo sa tým chýbam zabrániť. Ale musím podčiarknuť – Banderovci bojovali za slobodu Ukrajiny – a to aj so všetkými negatívami, o ktorých sa v súčasnosti hovorí,“ obhajoval konanie banderovcov ukrajinský exprezident.

Novinári sa ho opýtali, aký názor má na to, že v ukrajinskej metropole hlavná ulica by mala byť pomenovaná práve po Stepanovi Banderovi. Kravčuk sa pokúsil zachovať čiastočne  diplomaticky. „Myslím si, že je to správne a zákonité, ale na druhej strane to nemusí byť hneď. Práve teraz, keď to v spoločnosti vrie, mohli by sme túto otázku s premenovaní ulice preložiť na neskôr,“ zdôraznil.
Nasledovali kratšie, ale nemenej zaujímavé otázky. Samozrejme, keď sa ho novinári opýtali, aký štátny jazyk má byť na Ukrajine, Kravčuk povedal, že ukrajinský a iba ukrajinský – žiadne dva štátne jazyky. Novinári mu pripomenuli, že v predošlých rozhovoroch Kravčuk hovoril, že situácia v krajine je nebezpečná a preto pre každý prípad má v skrinke pištoľ. Pýtali sa, či ešte aj teraz má tu pištoľ v skrinke. Leonid Kravčuk sa pousmial: „Nie, mám ju už na stole…“

Eugen Rusnák
Video si môžete pozrieť tu: