Môj profil 
Predplatné
Spoločnosti Dassault Aviation a Airbus majú navrhnúť nový letecký systém, ktorý sa má začleniť do výzbroje od roku 2040 s cieľom nahradiť stroje Dassault Rafale a nemecké stíhačky Eurofighter.
“Túto zmluvu sme zverili spoločnostiam Airbus a Dassault, ktoré budú hlavnými dodávateľmi tohto ambiciózneho systému,” uviedla francúzska ministerka ozbrojených síl Florence Parlyová v prejave spolu s nemeckou kolegyňou Ursulou von der Leyenovou.
“Táto zmluva je úplne prvým stavebným kameňom nášho budúceho úžasného diela.”
Francúzska a nemecká vláda odsúhlasili spoločnostiam ďalšie zmluvy na podporu vývoja technológií a práce na prvých testoch do roku 2025.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová o možnosti tohto projektu hovorili prvýkrát v júli 2017. Vtedy projekt označili ako “nový systém budúceho bojového lietadla” (FCAS), ktorý bude obsahovať stíhacie lietadlo a množstvo súvisiacich zbraňových systémov vrátane dronoiv
Po takmer dvoch rokoch prípravných prác zo strany zainteresovaných spoločností po stredajšom podpise novej dohody a podpísanie zmlúv program prechádza do ďalšej fázy vážneho vývoja spomínaných systémov. Motorové časti nového lietadla majú vyvinúť spoločne francúzska spoločnosť Safran a nemecká spoločnosti MTU Aero Engines.
Parlyová a Von der Leyenová oznámili dohodu v sídle spoločnosti Safran v severovýchodnom Paríži, kde predstavitelia oboch spoločností podpísali memorandum o spolupráci. Von der Leyenová navyše potvrdila, že aj Španielsko sa zrejme tento rok pripojí k projektu.
“Pracujeme na tom. Máme plán v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch, aby sa k nám pridalo Španielsko,” povedala.
Na projekte sa taktiež zúčastní francúzska elektronická firma Thales a európska raketová spoločnosť MBDA.
Nemecko podľa Reuters minulý týždeň odstránilo kľúčovú prekážku pokroku v projekte, keď ustúpilo francúzskym požiadavkám a zbavilo sa plánu obstarať americké stroje Lockheed Martin F-35 stealth z multimiliardového tendra na náhradu starnúcich lietadiel Tornado, ktoré sú schopné niesť americké jadrové zbrane.
Paríž, najbližší európsky partner Nemecka, upozornil na to, že nákup F-35 by ohrozil plány na rozvoj novej francúzsko-nemeckej stíhačky do roku 2040, pretože by predstavoval potenciálneho konkurenta tohto projektu.
Británia, ktorá má v marci opustiť Európsku úniu, už skôr predstavila svoj vlastný program vývoja lietadiel, nazvaný Tempest, na leteckej výstave Farnborough v júli minulého roka.
Európski vojenskí a priemyselní odborníci tvrdia, že oba programy by sa nakoniec mali zlúčiť vzhľadom na potrebu medzinárodnej súťaže a množstva miliárd eur potrebných na rozvoj nového bojového lietadla.
Zdroj z francúzskej armády uviedol, že Paríž a Berlín sú otvorení prístupu viacerých európskych partnerov, ktorí by sa teoreticky mohli pripojili k programu.
Severný prúd 2
Nemecko a Francúzsko dosiahli taktiež kompromisnú dohodu o plynovode Severný prúd 2. Píše o tom agentúra AFP.
Dohoda vraj stanovuje, že Berlín bude kľúčovým vyjednávačom s Ruskom a bude garantovať, že krajiny, na území ktorých sa nachádza stredisko odberu plynu z morského plynovodu, získajú právo vyberať vzorec použitia pravidiel smernice EÚ o plyne a prípadných výnimiek.
Táto dohoda umožní predísť konfliktu medzi Parížom a Berlínom, vďaka nej dokáže Francúzsko podporiť pozmeňovacie návrhy k smernici.
Denník Süddeutsche Zeitung s odkazom na svoje zdroje napísal, že francúzsky prezident Macron sa nezúčastní bezpečnostnej konferencie v Mníchove a tiež odmietol spoločný prejav s nemeckou kancelárkou Merkelovou. To údajne súviselo s tým, že Francúzsko chcelo podporiť revíziu smernicu EÚ o plyne, ktorá ovplyvní realizáciu projektu Severný prúd 2. Zdroje vo francúzskej vláde nemeckému médiu uviedli, že Severný prúd 2 by podľa názoru francúzskej strany mohol Európu ohrozovať strategicky.
Projekt výstavby plynovodu Severný prúd 2 zahŕňa stavbu dvoch línií plynovodu s celkovou kapacitou 55 miliárd kubických metrov plynu ročne na dne Baltského mora z Ruska do Nemecka.
Bude postavený vedľa existujúceho plynovodu Severný prúd. Mal by prechádzať územnými alebo výhradnými hospodárskymi zónami Ruska, Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka.
Cena projektu sa odhaduje na 9,5 miliardy eur. Jediným akcionárom spoločnosti Nord Stream 2 AG je spoločnosť Gazprom. Projekt je realizovaný spoločne s európskymi partnermi Shell, OMV, engi, Uniper a Wintershall.
Výkonný riaditeľ Gazpromu Aleksej Miller v januári oznámil novinárom, že už bolo postavené viac ako 20% plynovodu.
