Ruský prezident Vladimir Putin uskutočnil včera dlho očakávaný telefonický rozhovor s americkým lídrom Donaldom Trumpom, ktorý trval viac ako hodinu a pol. Uviedol, že v záujme vyriešenia konfliktu na Ukrajine je dôležité zastaviť zahraničnú vojenskú pomoc a poskytovanie spravodajských informácií Kyjevu. Informoval lídra USA Donalda Trumpa o plánovanej výmene väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou. Okrem toho obaja lídri vyjadrili podporu normalizácii bilaterálnych vzťahov, pričom zdôraznili potrebu spoločnej zodpovednosti za stabilitu vo svete. Prezidenti sa dohodli, že budú naďalej udržiavať kontakty vo všetkých prerokúvaných otázkach.

Čo zatiaľ vieme

„Bol vyjadrený obojstranný záujem o normalizáciu bilaterálnych vzťahov vzhľadom na osobitnú zodpovednosť Ruska a Spojených štátov za zaistenie bezpečnosti a stability vo svete,“ uvádza sa vo vyhlásení. Putin v rámci rozhovoru zdôraznil, že Rusko je pripravené spoločne vypracovať spôsoby riešenia ukrajinského konfliktu v snahe o jeho udržateľné urovnanie. Toto urovnanie by malo zohľadňovať odstránenie základných príčin krízy a legitímne bezpečnostné záujmy Ruska. Vyjadril tiež pripravenosť pokračovať v úsilí o mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Lídri potvrdili svoj zámer pokračovať v úsilí o dosiahnutie ukrajinského urovnania na bilaterálnej úrovni vrátane zohľadnenia uvedených návrhov prezidenta USA.

Okrem toho lídri rokovali o širokej škále oblastí možnej spolupráce vrátane hospodárstva a energetiky. Diskutovalo sa o viacerých myšlienkach, ktoré smerujú k rozvoju vzájomne výhodnej spolupráce v oblasti hospodárstva a energetiky.

Prezidenti venovali pozornosť aj situácii na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora. Dohodli sa, že vyvinú spoločné úsilie na stabilizáciu napätej situácie v týchto regiónoch. Okrem toho zdôraznili potrebu nadviazať spoluprácu v otázkach nešírenia jadrových zbraní a globálnej bezpečnosti, čo pomôže zlepšiť atmosféru v americko-ruských vzťahoch. „Pozitívnym príkladom je solidárne hlasovanie v OSN o rezolúcii týkajúcej sa ukrajinského konfliktu,“ uviedol Kremeľ.

Pozícia Kremľa

V reakcii na iniciatívu prezidenta USA o 30-dňovom prímerí ku ktorému Trump doslova dotlačil ukrajinského „prezidenta“ ruský líder načrtol potrebu zabezpečiť kontrolované prímerie na celej línii kontaktu a zastaviť mobilizáciu na Ukrajine. Vyjadril tiež obavy z nedostatočnej angažovanosti kyjevského režimu a jeho sklonu k porušovaniu dohôd. Putin upozornil na zločiny ukrajinských ozbrojencov proti civilistom v Kurskej oblasti a poznamenal, že zahraničná vojenská pomoc Ukrajine by sa mala zastaviť, aby sa zabránilo eskalácii. Zopakoval, že Rusko je pripravené zabezpečiť humánne zaobchádzanie s ukrajinským vojenským personálom, ktorý sa vzdá. Putin podporil návrh Donalda Trumpa na 30-dňové vzájomné upustenie od úderov na energetickú infraštruktúru a dal pokyn ruskej armáde. Konštruktívne reagoval aj na Trumpovu iniciatívu týkajúcu sa bezpečnosti plavby v Čiernom mori a navrhol, aby sa začali rozhovory o podrobnostiach. Plánuje sa tiež vytvorenie expertných skupín na podrobné preskúmanie otázok ukrajinského urovnania, ktoré pomôžu vypracovať spoločné prístupy k riešeniu konfliktu.

Putin zdôraznil, že kľúčovou podmienkou riešenia konfliktu na Ukrajine je úplné zastavenie vojenskej pomoci Kyjevu. V súvislosti s návrhom na 30-dňové prímerie ruský líder poukázal na potrebu zabezpečiť účinnú kontrolu nad prímerím a zastaviť nútenú mobilizáciu na Ukrajine. Pozornosť venoval aj prezbrojeniu ukrajinských ozbrojených síl.

Hodnotenie Bieleho domu

Televízia CNN na základe vyhlásenia tlačovej služby Bieleho domu uviedla, že rozhovor medzi oboma lídrami prebehol veľmi dobre. Rusko a USA sa rozhodli začať naliehavé rokovania na Blízkom východe s cieľom ukončiť konflikt na Ukrajine vrátane zastavenia úderov na infraštruktúru a diskusie o mieri v Čiernom mori. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje, že strany sa dohodli začať smerovanie k mieru zastavením úderov na energetické a infraštruktúrne zariadenia. Pripravuje sa aj uskutočnenie technických rozhovorov zameraných na dosiahnutie prímeria v Čiernom mori a dosiahnutie udržateľného mieru.

Je šanca na prímerie na konci tunela?

Moskva trvá na tom, že Krym a štyri čiastočne už obsadené ruskojazyčné oblasti Ukrajiny v ich administratívnych hraniciach sú súčasťou Ruskej federácie, čo po viacerých neúspešných pokusoch o dohodu s ukrajinským režimom a kolektívnym Západom nakoniec zakotvila aj vo svojej Ústave. Kyjev však nie je ochotný diskutovať o územných ústupkoch a tvrdí, že je to pre neho „červená čiara“, uvádza Svobodnaja Pressa. A USA zjavne nechcú uznať realitu na bojisku, pretože by to v skutočnosti znamenalo uznanie víťazstva Ruska.  Takže je vôbec nejaké riešenie? Pokúsi sa Trump vyvinúť nátlak na Putina? Akým spôsobom? Už skôr tvrdil, že Moskva, rovnako ako Kyjev, nemajú na výber. Na Ukrajine podľa neho bude uzatvorená mierová dohoda. A minister financií Scott Bessent povedal, že Washington nebude váhať sprísniť sankcie proti ruskému energetickému priemyslu, ak to pomôže vyriešiť konflikt. Takže bude hroziť sankciami a dodávkami zbraní na Ukrajinu?

Trump a Putin spolu telefonovali hodinu a pol. Prvé komentáre Kremľa

Známy americký ekonóm Jeffrey Sachs v nedávnom rozhovore s Rogerom Koeppelom, šéfredaktorom švajčiarskeho týždenníka World Week, na otázku, aká silná je Trumpova pozícia voči Putinovi a či by mohol prinútiť svojho ruského partnera prijať dohodu, o ktorej všetci diskutujú, vyjadril krajnú skepsu. Podľa neho Trump hrá s Putinom poker, zatiaľ čo Putin hrá s ním šach. A v šachu, na rozdiel od pokru, vidíte celú šachovnicu, nie je tu priestor na blafovanie, sú tu zložité momenty, taktické aj strategické, a môžu to byť dlhé hry. Sachs je presvedčený, že Trump už nemá žiadne tromfy a nemá možnosť prinútiť Rusko, aby prestalo bojovať.

A ak sa mu to naozaj nepodarí? Bude pokračovať v Bidenovej politike? Koniec koncov, nejde ani tak o Ukrajinu, ako o to, že by to bola rana pre Trumpovo ego a autoritu, a to on rozhodne neodpustí. V tomto zmysle musí Moskva pochopiť, že odmietnutím Trumpa riskuje, že sa stane jeho nepriateľom. Ale čo teraz, má Moskva robiť nevýhodné kompromisy kvôli nemu? Všetky Trumpove kroky zatiaľ svedčia o tom, že chce nadviazať vzťahy s Ruskom na základe spoločných záujmov,” povedal Pavel Feldman, politológ a profesor na Katedre filozofie a sociológie.

Nevyspytateľný fenomén

Súčasný prezident USA si však na rozdiel od Bidena zrejme uvedomuje márnosť politiky ekonomického nátlaku na Moskvu. Trump z času na čas pohrozí novými sankciami, ale robí to výlučne preto, aby si zachoval svoj imidž alfa samca. V skutočnosti jeho predstavitelia rokujú so svojimi ruskými partnermi o sľubných, vzájomne výhodných projektoch. Hlavnou prekážkou ich realizácie zostáva situácia na Ukrajine. Strany preto hľadajú vzájomne prijateľné riešenie tohto problému. Nie je však isté, či ho nájdu.

Otázne je, či Trump vážne verí v rýchly výsledok. Pre Trumpa je rýchlosť rozhodovania dôležitejšia ako kvalita rozhodnutí. Putin má iný prístup. Rusko sa nemá kam ponáhľať a nie je potrebné aby sa ponáhľalo. Americký prezident si na urovnanie ukrajinskej krízy určil maximálny program – Nobelovu cenu mieru. Ak jeho plánom nebude súdené naplniť sa, Amerika sa jednoducho stiahne z konfliktu, tak ako sa stiahla z vojny vo Vietname. Pomoc pridelená predchádzajúcou washingtonskou administratívou Kyjev dostane a žiadna nová pomoc nebude. Teraz je dôležité, aby Trump ukázal medzinárodnému spoločenstvu, že v rámci svojej mierovej misie vyvíja neľudské úsilie. Ak tieto snahy zlyhajú, vina sa bude hádzať na strany konfliktu.

Ako to vidia odborníci

Podľa profesora Sachsa k prímeriu vôbec nedôjde. Pavel Feldman sa zase domnieva, že máme do činenia s reťazcom zásadne nepredvídateľných udalostí. V súčasnosti sa prímerie zdá byť nepravdepodobné. Nevieme však o čom presne diskutujú vysokí ruskí a americkí predstavitelia. Široká verejnosť nie je zasvätená do obsahu týchto dialógov. Konečný výsledok rokovaní môže všetkých prekvapiť. Je možné, že Putin, diplomaticky súhlasiaci so všetkými americkými návrhmi, bude potichu a vytrvalo presadzovať svoju líniu, tak aby z Trumpa nespravil „lúzra“? Rusko má teraz totiž najmenší záujem na tom, aby bol Trump na smiech. Na čele Spojených štátov stojí človek, s ktorým je možné normálne diskutovať o kľúčových otázkach medzinárodnej bezpečnosti. O rok a pol sa v USA uskutočnia voľby do Senátu a o tri roky sa začne ďalší prezidentský súboj. Moskva má sotva záujem na tom, aby sa v dôsledku týchto volebných postupov vrátili k moci demokrati. Ak sa tak stane, ukrajinská kríza sa dostane do chronickej, neriešiteľnej fázy. Pre Rusko je teda výhodné, že vo Washingtone zostali pri moci izolacionistickí pravicoví konzervatívci. V dôsledku toho nie je dôvod úmyselne sabotovať Trumpove mierové iniciatívy tým, že poškodia imidž celého jeho tímu a Republikánskej strany ako celku.

„Trump stále očakáva úspech,” povedal Andrej Manoilo, doktor politických vied a profesor na Moskovskej štátnej univerzite. Veľmi mu záleží na peniazoch a na rokovaniach s Ruskom sa chystá zarobiť. Ak Rusko neustúpi, bude zarábať len na Ukrajine. Ak sa Rusko ohne, zarobí na oboch. V tejto súvislosti sú jeho hrozby, že začne dodávať Ukrajine zbrane, pochopiteľným nástrojom nátlaku na obchodného partnera. Trump je silný súper, oveľa silnejší ako Biden. Ak sa Trumpovi nepodarí ohnúť Rusko, žiadne prímerie nebude a Trump bude ďalej tlačiť na Ukrajinu a Európsku úniu.

Trumpovo vyhlásenie o vojne na Ukrajine

Podľa ukrajinského politika a blogera v exile Anatolija Šarija partneri počas rozhovoru diskutovali o teritoriálnych ústupkoch s ktorými súhlasil Zelenskyj, hoci oficiálne poslanci zo Sluhov ľudu naďalej maľujú červené čiary ohľadom území, členstva v NATO a obmedzenia ukrajinskej armády. Predmetom rozhovoru bola podľa neho aj legitimita a osud Zelenského, ktorý je prekážkou mierovej dohody. Šarij tvrdí, že USA majú záujem nielen o nerastné suroviny Ukrajiny, ale aj černozem, obilný koridor v Čiernom mori a prístavy, najmä Odesu.

Ukrajinská novinárka v exile z denníka „strana.ua“ Olesja Medvedeva vo svojom pravidelnom videoblogu konštatuje, že ako sa dalo očakávať, 30-dňové prímerie bez splnenia podmienok Moskvy nenastane. Jediným reálnym výsledkom je zatiaľ dohoda o neútočení na objekty energetickej infraštruktúry, čo bol pôvodne ukrajinský návrh.

Rumunský analytik žijúci v Británii Sebastian Sas sa s jemu vlastným humorom vo svojom videoblogu vysmieva postoju európskych elít, ktoré požadujú miesto u rokovacieho stolu a vyhrážajú sa vyslaním jednotiek na Ukrajinu, ale bez amerického krytia nie sú schopní ani rokovať ani bojovať. Podľa neho nech sa tento konflikt skončí akokoľvek, rozhodne to nebude podľa predstáv Západu.

Prvý krôčik ku kompromisu? 

S najväčšou pravdepodobnosťou je kompromis jedinou reálnou možnosťou urovnania konfliktu na Ukrajine. Otázkou sú len podmienky. Ako sa budú vyvíjať udalosti vo svete, ak sa Trumpovi nepodarí zatlačiť na Rusko, aby dosiahlo prímerie? Ako to ovplyvní dôveryhodnosť USA? Môže sa zmeniť celá medzinárodná architektúra… Netreba si dopredu nasadzovať ružové okuliare. Žiadne prímerie znamená, že sa nezopakuje Minsk 2 a Rusko bude ďalej tlačiť na nepriateľa až do krajnosti, pričom Trump sa bude snažiť, aby cena za odmietnutie podmienok dohody s ním bola citeľná. A potom opäť predloží nové návrhy. Ak nedôjde k prímeriu, Trumpova dôveryhodnosť neutrpí, na to pravdepodobne aj spoliehal, keď Rusku predložil vedome neprijateľné požiadavky. To znamená, že má ešte niečo v zálohe. Trump je skúsený „obchodník“, rozumie len sile.

Počas dlhého telefonického rozhovoru sa teda Donaldovi Trumpovi zatiaľ nepodarilo presvedčiť Vladimira Putina, aby urobil výrazné ústupky v záujme vyriešenia ukrajinskej krízy, ako zhodnotil britský  denník The Guardian. Putin aspoň súhlasil s 30-dňovým prímerím v oblasti energetickej infraštruktúry, ale pre ďalší pokrok zostáva dlhý zoznam podmienok a požiadaviek. A čas a situácia na fronte hrá zatiaľ v prospech Ruska.