Mocenské špičky USA, reprezentované navonok klanom Clintonovcov, hrajú najnebezpečnejšiu hru v novodobých dejinách ľudstva. Spoliehajú na slová ministra obrany RF Sergeja Šojgu, ktorý po posledných „útokoch“ Tomahawkami na Sýriu ohlásil, že Rusko už nebude zostreľovať rakety Západu, ale zničí ich nosiče. Ponorky, torpédoborce, lietadlové lode i samotné lietadlá skončia na dne oceánov. A čo symbolickejšie predstavuje americkú moc vo svete, ako nepotopiteľné potopiteľné lietadlové lode a neviditeľné viditeľné bombardéry? S posvätnou obetou techniky vrátane posádok Západ vopred počíta a určite majú médiá pripravené dojímavé reportáže o hrdinoch, bojujúcich proti svetovému terorizmu a Rusku obzvlášť.
Lenže procesy na Zemi zrýchľujú a scenáre, nachystané neoconmi ako relatívne izolované akcie, v prípade ich časového prekryvu otočia znamienko pôsobenia proti samotným tvorcom. Problémom elít USA je, že prehrávajú boj nielen všade vo svete, ale aj doma. Trump, s globálnymi silami za chrbtom, naplno pretláča do života izolacionistickú doktrínu America First. Naoko komediálne zvraty v jeho výrokoch nie sú ničím iným, ako obalom pre pohľad nezainteresovaného sveta. Za oponou sofistikovane a elegantne odstavuje Deep state od moci, hoci cesta k úplnému víťazstvu je dlhá, ak nie nemožná.
Verejnosť v USA je natoľko po voľbách rozpoltená, že po vhodne vyprovokovanej zámienke systém padne a nastanú nepokoje. Militantná ľavica, zástancovia Clintonovej, feministky a iní dnes verejne napádajú odporcov. V Amerike je napríklad zvykom označovať si autá nálepkami, aby okolie videlo, koho majiteľ volil. Dnes je nálepka úradujúceho prezidenta zámienkou pre zdemolovanie auta a zmlátenie majiteľa. Prečo všetko toto stupňovanie? Protistrane dochádza čas a ide o všetko. Preto treba vojnu za každú cenu, aby vnútorný dlh zaplatil zase niekto iný, najlepšie Rusko a jeho zdroje.
Po neúspechu v Sýrii, kde šlo o vznik Kurdistanu a prepravu ropy a plynu cez jeho územie, pod správou USA do Európy, sa snažia vyťažiť zo situácie „aspoň“ vojnu s Ruskom. Pritom Irán, pod vplyvom Trumpových sankcií, vyváža o 40% menej ropy a ceny stúpajú. Ak na odvetu zablokujú Iránci Hormuský prieliv úplne, odstavia Saudov a ostatné ropné štáty okolo Perzského zálivu. Ropa vystrelí raketovo hore a nepriama úmera“ veľmi drahá ropa = padajúci dolár“ začne platiť. Trump vie čo robí. US elity ale potrebujú na vojnu silný petrodolár. Ten momentálne síce posiluje, ale ropa zdražela málo.
K tomu všetkému otravuje Turecko, druhá najväčšia armáda člena rozpadajúceho sa NATO. Potrebu zničiť vlastného člena aliancie a jeho vzťah k Rusku musia neoconi tiež urýchlene riešiť. Rusi zastabilizovali Turecko aj preto, aby momentálne nepotrebný Kurdistan nevznikol. Erdogan ustál puč, organizovaný cez „amerického pastora“, v skutočnosti významného operatívca CIA. Teraz bojuje s USA, zatiaľ iba obchodne.
A ešte otravuje silnejúci Taliban podporovaný Ruskom(!!!), neposlušná Čína s hromadou amerických dlhopisov, India zmierená s Pakistanom po Putinovej misii, kompletná strata riadenia vo východnej Afrike a rebelujúca EU. Neoconi preto potrebujú v krátkom čase zničiť Trumpa aj s novou doktrínou, vymazať Rusko z mapy raz a navždy, silou umravniť vyskakujúce Turecko, obnoviť pozíciu Saudov a na účet všetkých splatiť pyramídové pôžičky, naplánované vyrovnať v roku 2019. Ako to všetko dokázať? Jednoducho – totálnou vojnou.
Lenže čo ak Trump situáciu ustojí, ak Rusi v prípade konfliktu odstavia diplomatického Putina a dajú USA riadne vojensky do rypáku, ak Turci stihnú nakúpiť S-400 a bezpečne prikryť oblohu, ak Irán prehradí vyššie menovanú morskú úžinu, čo ak…?
Udalosti najbližších týždňov, možno dní, budú rozhodujúce pre celý svet. Snáď sa ich dožijeme. Všetko zaháji „chemický útok“ v Sýrii. Jastrabi spoza oceánu stále veria, že aj prípadné prerastenie vyprovokovaného konfliktu do jadrovej vojny vyhrajú skôr, ako príde k zničeniu celej Zeme. Prehnaná sebadôvera USA vo vlastné schopnosti by svet netrápila, keby sa nejednalo o budúcnosť ľudstva v zmysle existovania rasy.
Jaro Frank