Tá má umožniť zakročiť proti členským krajinám nedodržiavajúcim demokratické pravidlá a princípy právneho štátu. Vydavateľ portálu Euracitv.sk Radovan Geist si myslí, že EÚ takýto mechanizmus potrebuje a má kapacity na to, aby ho zaviedla.

„Celý projekt európskej spolupráce a integrácie stojí na dôvere, keď ju strácame, tak sa proces integrácie jednoducho zadrhne. EÚ si jednoducho nemôže dovoliť, aby medzi členskými štátmi bolo zopár demokracií, zopár liberálnych demokracii a zopár diktatúr, pretože by sa prirodzene začala rozpadávať,“ vysvetlil Šimečka. Podľa neho je dôvera medzi členskými štátmi nevyhnutná špeciálne v prípade bezpečnosti, spolupráce tajných služieb a polície, ale aj v oblasti zahraničnej politiky.

Europoslanec si myslí, že monitorovací mechanizmus má mať jasné kritériá, ktoré musia krajiny dodržiavať a ako príklad uviedol formy kontroly, ktoré v súčasnosti EÚ vykonáva. „Podobne ako v prípade eurozóny, kde máme napríklad pravidlá, že štáty nesmú mať vyšší deficit ako tri percentá HDP a mali by mať nižší dlh ako je 60 percent v pomere k ich HDP, čo sú jasne nastavené kritériá,“ upresnil.

Ambíciou Šimečku je spoločne s expertmi vypracovať metodiku, ktorá by hodnotila kvalitu právneho štátu a demokracie. „V súčasnosti vediem s čelnými predstaviteľmi ER, komisie, parlamentu a zástupcami členských krajín debaty, o tom, aké budú kritéria, kto ich bude hodnotiť a čo bude nasledovať, ak sa zistí, že ich členský štát porušuje. A v tom spočíva politický boj,“ uviedol. Dodal, že je nevyhnutné, aby v prípade ich porušenia nasledovali okamžité konzekvencie. Môžu nimi byť žaloba na Európsky súdny dvor alebo uplatnenie článku sedem (ten umožňuje teoreticky pozastavenie práv člena EÚ, ak porušil ochranu zásad právneho štátu, pozn. SITA) či obmedzenie čerpania štrukturálnych fondov.

To, že sú v EÚ krajiny s odlišnými názormi na témy migrácie či ekonómie, je podľa Šimečku dôležité zachovať. „No niektoré veci musia platiť pre všetkých, a to sú základné hodnoty EÚ. Dodržiavanie ľudských práv, nezávislosť súdnictva, sloboda médií, sloboda zhromažďovania či sloboda vedeckého bádania,“ zdôraznil. Práve tieto hodnoty majú podľa neho členské krajiny zakotvené v ústavách a sú aj súčasťou Lisabonskej zmluvy.

Geist z portálu Euractiv.sk považuje takýto monitorovací mechanizmus za potrebný a pripomína, že by nebol prvým, ktorý by EÚ pravidelne využívala. Článok sedem je podľa neho „veľmi hrubá zbraň“, ktorá by mala riešiť najzávažnejšie problémy a je ľahké urobiť ju neúčinnou. „Je potrebný súhlas všetkých členských krajín EÚ, čo znamená, že „previnilcovi“ je potrebný jediný spojenec, aby sa týmto sankciám vyhol,“ povedal. Mechanizmus podobného merania podľa neho funguje v rámci európskeho semestra, kde sa zisťuje vymožiteľnosť práva alebo to, akým veľkým problémom je korupcia v danej krajine. „No nie je to ten typ ukazovateľov, ktorý by v prípade porušenia znamenal nejakú sankciu. Takže je potrebný nástroj, ktorý bude účinnejší a zlúči oblasť právneho štátu pod jeden mechanizmus,“ upresnil. Dodal, že Európska komisia (EK) v minulosti vydala správu, ktorá hodnotila zachovávanie princípov právneho štátu v členských krajinách. Na nátlak členských krajín to však viac nezopakovala.

Prvým dôvodom, prečo je takýto mechanizmus podľa Geista potrebný, je dôvera. Vysvetľuje, že EÚ je najmä spoločenstvom hodnôt a ak jej občania pochybujú o dodržiavaní demokracie či právneho štátu v jednej členskej krajine, tak pochybujú o tom, že platia spoločné pravidlá pre všetkých. To dôveru ako takú oslabuje. Ako druhý dúvod uvádza finančný záujem EÚ, ktorý sa nevzťahuje len na eurofondy. „Ide o to, že krajina správne vyberie clo, že v krajine neexistuje korupcia, ktorá umožňuje zakrývať podvody s DPH, ktoré sú tiež súčasťou príjmov EÚ. Ale aj to, či krajina správne kontroluje výber spotrebných daní, ktoré sú tiež regulované európskymi zákonmi,“ povedal. Ochrana záujmov EÚ musí byť podľa neho aj preventívna, pretože úrad Európskeho prokurátora bude slúžiť na to, aby tieto problémy trestal.

Geist si myslí, že prijatie takéhoto mechanizmu nebude jednoduché, no dodáva, že EÚ by sa nemala zaoberať len vecami, ktoré sa prijímajú jednoducho. Upozorňuje na absenciu dôvery v to, že európske finančné prostriedky nie sú použité v každej krajine rovnako férovo. Podozrenie, že takéto prípady nie sú spravodlivo vyšetrené, je jedným z faktorov, ktorý vyvoláva neochotu bohatších krajín prispievať viac financií do európskeho rozpočtu. „Prečo by mal Nemec platiť zo svojich peňazí na dotácie, ktoré namiesto v poľnohospodárstve skončia na betónovom letisku?“ uzavrel.