Môj profil 
Predplatné
Prvé správy o nastupujúcom politickom subjekte sa stretli s pozitívnym ohlasom. Národ hľadá nádej kdekoľvek a očakáva spasenie od nezdiskreditovaných hnutí a tvárí. PS sa začalo formovať okolo Ivana Štefunka a Martina Dubéciho. Tí prezentovali vôľu vytvoriť hnutie „talentovaných a inteligentných ľudí“ s potenciálom vykonať veľké zmeny. Na začiatok bezchybné, ale…
To večné ALE! Pozornému občanovi, vyškolenému našou parlamentnou kultúrou, určite neušlo škatuľkovanie. Vopred je určené, že priaznivec PS je inteligentný. To neznamená, že ostatní sú hlupáci, no vieme svoje. Veď podľa médií sú všetci voliči SNS, ĽSNS, Smeru, predtým HZDS všetko iné, len nie slušní a múdri ľudia. Hoci majú hlavne prvé dve spomenuté strany čoraz viac priaznivcov medzi vzdelancami, nie je spoločensky prípustné tento fakt priznávať.
Od začiatku hnutie PS naozaj lovilo medzi inteligenciou. Víziami spravodlivosti a poriadku chytili za srdce množstvo ľudí, naprieč celým spektrom generácií. Ale zakrátko začalo ideálne súkolesie škrípať.
Najprv začali okolo budúcich kandidátov strany krúžiť záujmové oligarchické skupiny, z prostredia mimo záber PS. Očakávaný proces vystrašil idealistov a zakalil realistov. Po tomto vstupe do predsiene sveta politiky uskutočnili lídri prvé stretnutie s výberom zo základne priaznivcov, mimo reflektorov médií. Taký nultý snem pred prvým oficiálnym, naplánovaným na 20. januára 2018. Stretnutie to bolo očistné, v pravom zmysle slova.
Podobná situácia sa udiala v roku 1990 pri zakladajúcom sneme KDH. V roku 1990 sa zišli zakladajúci členovia širokospektrálnej kresťanskej strany. Pri spoločnom Otče náš v slovenčine sa zdvihli Maďari a opustili rokovaciu sieň. Počas Zdravas Mária to urobili evanjelici a po vstupnom príhovore grékokatolíci a národovci. Tým ostalo plénum očistené od „nežiadúcich“ vplyvov a KDH mohlo nerušene produkovať provatikánsku politiku.
Rovnaký scenár prebehol v rámci ustanovenia PS. Po začiatočných rečiach a po prvom oťukávaní nastolili moderátori akcie najprv témy, jednoznačne smerujúce k liberálnej orientácii budúceho programu. Potom sa lídri odkopali a naniesli tému LGBT a utečencov. Hlavne imigranti boli prezentovaní v naivnom, slniečkárskom pohľade na problematiku. Keď začali padať návrhy na zriadenia nových utečeneckých táborov v Nitre, Banskej Bystrici a v Michalovciach, vtedy už mnoho stoličiek zívalo prázdnotou. Očistené PS môže začať svoju činnosť.
Parlamentná strana Piráti v Česku začala obdobne. A bolo zaujímavé sledovať diskusiu medzi priaznivcami Okamurovcov a Pirátov tesne pred voľbami. Obe strany stoja na relatívne extrémnych pozíciách oproti hlavnému politickému prúdu. Bolo čitateľné, že pronárodní voliči dospeli k názoru vlastnými skúsenosťami. Naopak, neomarxistickí slniečkári opakovali naučené mantry, v prípade konfrontácie značne agresívne.
Otázka na záver znie: ako sa budú zakladatelia Progresívneho Slovenska správať v základnej problematike, ktorou je v súčasnosti jestvovanie, či zánik Slovenskej republiky? A kto za nimi v skutočnosti, po odhalení smerovania, reálne stojí?
Jaro Frank
.jpg)
