Môj profil 
Predplatné
Na sobotňajšom kongrese SaS sa stalo definitívne jasné, že tentoraz SaS chce byť vedúcou silou tzv. pravice do budúcich parlamentných volieb v roku 2020.
Ako si pamätáme, v minulých voľbách túto úlohu plnila strana Sieť, ktorá voľby nevyhrala, dostala sa síce do vlády, ale vzápätí sa rozpadla a jej predseda Procházka zdá sa natrvalo zmizol z politického života. O to väčšiu odvahu prejavuje predseda SaS Richard Sulík, ktorý sa rozhodol vstúpiť do tých istých stôp a pokúsiť sa o to, pri čom Sieť zlyhala – vyhrať voľby. Okrem iného chce tomuto cieľu obetovať aj svoje mandát európskeho poslanca, za ktorého už nebude kandidovať.
Vo svojom príhovore na kongrese Sulík spomenul históriu strany SaS, ktorá sa síce rýchlo dostala do vlády, ale hrala tam úlohu zelenáča, ktorého všetci podceňovali. Ale, ako sa ukázalo, všetky vtedajšie koaličné strany skolabovali, KDH je mimo parlament, SDKU je na padrť “, Dzurinda emigroval do Bruselu, Radičová do Londýna a Mikloš na Ukrajinu”. Dnes zostala jediná silná pravicová strana – práve SaS. A preto začína tento boj.
SaS má teoreticky dobré šance, pretože Smer je objektívne unavený a oslabený. Samotný Richard Sulík vidí svoje šance pozitívne, nefalšovane nemá strach z konfrontácie. Od roku 2008, kedy spolu s malou internetovou komunitou založili stranu SaS, berie politiku ako dobrodružstvo v ktorom konieckoncov nemá čo stratiť. Mimochodom, stranu zakladal spolu so súčasným kandidátom na prezidenta Robertom Mistríkom.
SaS teda situáciu formálne prezentuje podobne, ako v predošlých voľbách – aj vtedy bola hlavná téma pravice “odstránenie Smeru” z vlády. Je to naivný postoj, pretože dnes je oproti stavu 2106 mnoho vecí inak.
Za prvé, dnes nie je parlament rozdelený na dve polovice – pravicu a ľavicu. V parlamente už jestvuje a takmer iste aj po budúcich voľbách bude jestvovať silná Ľudová strana naše Slovensko. Táto strana má imidž radikalizmu a extrémizmu a staré strany považujú za svoju povinnosť sa od nej dištancovať. Tento fakt znamená, že SaS a pravicové strany nebudú mať nadpolovičnú väčšinu, ani s Most-Hídom. Napriek tomu, že sa Sulík otázke na toto vyhýba a nepovia, ako to je, ale určite aj sám pochopil a vie, že v budúcnosti aj SaS možno bude okolnosťami nútená uzavrieť koalíciu aj so Smerom.
Druhým bodom odlišnosti oproti minulosti je to, že delenie na ľavicu a pravicu stráca svoju prvoradú dôležitosť a v dnešnej politike sa politické sily delia podľa iného parametra: na jednej strane na globalistické, teda tie, čo slepo poslúchaju moc atlantickej kultúrnej oblasti, a na druhej strane na patriotické, ktoré vidia ako perspektívnejšiu domácu európsku a národnú politiku (Európsku kontinentálnu politiku, teda nie Brusel či Britániu). Toto je dilema súčasnej historickej situácie.
V tomto delení možno predpovedať, že väčšina vážnych politických strán na Slovensku sa čoraz viac orientuje na patriotické hodnoty. A keď to zúžime na konkrétne body, napríklad na otázku obrany domoviny pred imigrantami, tak sa strany zhodnú čoraz lepšie. Aj Richard Sulík by si mal byť dobre vedomý, že témy odporu voči masovej ilegálnej migrácie ho vyniesli naspäť do politiky.
Richard Sulík sa na kongrese pochválil, že keď bol “šéf bratislavských smetiarov”, ako prvý znížil poplatky za odvoz smetí. Nuž, ja sa to neodvážim hodnotiť, ale v prípade, že Slovensko je už naozaj iba jedno veľké smetisko, tak Sulík má teda tú správnu kvalifikáciu a šancu byť zvolený za predsedu vlády. Ale predstava, že Slováci budú ako smetiari – pracovať na takých úlohách a za také nízke platy – mňa osobne teda veľmi nenadchýňa.
Peter Vanád
.JPG)
