Podľa štatistikov sú uvedené čísla zo značnej miery výsledkom utečeneckej krízy, no pokračovala aj migrácia za prácou z nových členských štátov EÚ. V rámci migračného salda tvoria najväčší podiel Sýrčania, ktorých prišlo do Nemecka vlani o 298.000 viac ako sa odsťahovalo; predstavuje to nárast o 66.000 osôb oproti roku 2014. U Afgancov bol zaznamenaný nárast z 11.000 na 80.000 osôb, u Iračanov zo 4000 na 60.000 osôb a u Pakistancov z 13.000 na 20.000 osôb.
Z európskych štátov mimo EÚ takmer štvornásobne – z 12.000 na 47.000 osôb – stúpol počet prisťahovalcov z Albánska. Z členských krajín EÚ zaznamenali nárast Rumunsko (z 80.000 na 92.000 osôb), Chorvátsko (z 25.000 na 40.000 osôb) a Bulharsko (z 35.000 na 40.000 osôb).
Približne štyri pätiny cudzincov, ktorí prišli vlani do Nemecka, pochádzalo z krajín strednej a východnej Európy – okrem Rumunska, Bulharska a Chorvátska to sú Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Česká republika a Maďarsko. Len asi 15 percent pochádzalo z juhoeurópskych krajín postihnutých vysokou nezamestnanosťou (Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko). S výnimkou Talianska má imigrácia z týchto krajín v ostatnom čase klesajúci trend.