Praha 14. októbra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:maxpixel)

Ako by sa mali ľudia stravovať, ako by sa mali popasovať s tým, aby nepriberali? Na tieto a ďalšie otázky sa Sputnik ČR opýtal MUDr. Kataríny Cajthamlovej, českej diabetologičky, a vznikol z toho veľmi zaujímavý, poučný rozhovor

Sme to, čo jeme, alebo to, čo sme už zjedli? Človek aby sa bál piť rozpustnú kávu, ktorá môže obsahovať plesne, aby sa bál jesť surové kvôli parazitom, aby sa bál kúpiť si bagetu kvôli neopláchnutej zelenine, z ktorej môže vzniknúť zápal mozgových blán a pod. Problém je vlastne zložitejší, pretože možno ochorieť z čohokoľvek, a síce ako zo striedmej nekvalitnej stravy, tak aj z obžerstva kvalitnými potravinami. Do akej miery si teda môže človek sám za obezitu?

Začínate otázkou, ktorou bol skoro pred cca pätnástimi rokmi uvádzaný celosvetovo úspešný televízny program podľa licenčného originálu „You Are What You Eat“. Tento formát sa u nás udržal vďaka reprízam vlastne už trinásty rok, hoci jeho názov už nezodpovedá súčasným poznatkom o stravovaní. Nie sme LEN to, čo jeme. Ste to, čo sme, čo sme prebrali od rodičov, školy, rovesníkov aj z médií, ale tiež to, čo sme sa rozhodli robiť v dospelosti – to všetko nás formuje a utvára – aj mení v prúde času.

Podľa dlhoročných výskumov na veľkých populáciách ľudí z mnohých a rôznych krajín je dnes už jasné, že obviňovať len stravu z toho, akí sme, nemožno. Podiel genetických – teda vrodených – vplyvov je veľký, tu sa autori rôznia v tom, aké veľké percento nášho vzťahu k príjmu potravy naša genetika pokrýva, ale podľa môjho názoru sa toto číslo určite blíži minimálne sedemdesiatim piatim percentám.

Ak započítame aj epigenetické, teda kultúrne vplyvy – v akej krajine, do akej rodiny (počet členov a vzdelanie rodičov, poradie medzi súrodencami, miesto pobytu vo veľkom meste alebo na dedine a ďalšie rodinné charakteristiky) sme sa narodili a vyrastali do dospelosti, akými športovými aktivitami alebo koníčkami sme ovplyvnení, aký bol a je náš zdravotný stav a hygienické i režimové návyky a stereotypy a akú filozofiu sme z donútenia alebo dobrovoľne prijali – bude sa toto číslo blížiť deväťdesiatim percentám.

Ďalší veľký vplyv na stavbu nášho tela i psychiku má, prekvapivo, náš mikrobióm – teda spektrum baktérií, vírusov i parazitov na našej koži, slizniciach aj v našom čreve – k tomu zase došli pred šiestimi rokmi vedci, ktorí sekvenovali gény človeka a jeho mikróbov – a zistili neuveriteľnú previazanosť nášho systému s radom symbiotických mikróbov, bez ktorých by sme ani my, ani ďalšie organizmy na Zemi neprežili.

Prílišná sterilita prostredia, výplachy čriev, hektické a okamžité liečenie kadejakých banálnych infekcií antibiotikami škodí ľudstvu rovnako ako predtým život medzi splaškami, krysami alebo bez očkovania proti prenosným chorobám a bez dodržiavania hygienických zásad. Každý extrém škodí, to už je dnes jasné. Dokazuje to aj fakt, že sa nám dnes šíria poruchy príjmu potravy a nadobúdajú nové formy. Trebárs orthorexia je fanatické hľadanie informácií o všetkom, čo v strave potencionálne škodí a postihnutie zužuje spektrum „zdravých“ potravín takmer k nule…

Ľudia dnes často vedú sedavý život. Keď si idú zabehať, doma potom s chuťou zjedia salmonelu vo vajciach, listérie v syre, botulotoxíny v konzervovanom lososovi, BSE v hovädzom; ak si dajú geneticky upravené potraviny (sóju) či ožiarené polotovary premorené „éčkami“ – je tu šport vôbec ešte niečo platný? Čo ak je všetko navyše predestinované „zlými“ rodinnými génmi, prirodzeným sklonom k priberaniu a potravinovými jedmi?

Športová aktivita, ktorá zodpovedá našim záujmom a fyzickej stavbe, zdravotnému stavu, veku, pohlaviu a pracovnej i psychickej či sociálnej záťaži, ale tiež bežné denné fyzické aktivity môžu rozhodne veľa ovplyvniť naše zdravie, telesnú stavbu i psychickú pohodu.

Rozvoj akékoľvek vrodenej schopnosti sa deje na hranici komfortu. V komfortnej zóne – nieto pri vyhýbaní sa expozícii chladu, námahe, stresu alebo vplyvu rôznych prostredí a činností – zakrpatievajú a strácame aj vrodené talenty a schopnosti. Dostatok kyslíka, kontakt s prírodnými vplyvmi – slnkom, vodou, vzduchom aj ostatnými živými organizmami – to všetko zvyšuje aj našu odolnosť proti negatívnym vplyvom prijímaným z okolia.

Strach z geneticky modifikovaných potravín alebo mikróbov či fanatické vegánstvo môže škodiť síce inak ako konzumácia nedostatočne kontrolovanej alebo kontaminovanej stravy, ale môže negatívne ovplyvniť veľkú skupinu ľudí rovnako ako iné epidémie. Informačné znečistenie nášho prostredia predsudkami, zle pochopeným varovaním zdravotníkov a vedcov alebo poplašnými správami laikov vedie opäť k extrémom. Buď sa z nás stávajú hypochondri, nutkavo sledujúci každé „éčko“ bez ohľadu na to, čo toto označenie znamená, alebo nad všetkým mávneme rukou a nesledujeme ani zloženie, pôvod, kvalitu či dobu odporúčanej spotreby svojej stravy.

Športovci a ľudia, ktorí sa zaoberajú prirodzenými aktivitami, ako je plávanie, chôdza, beh a fyzická činnosť v prírode, si lepšie prekrvujú mozog aj svalstvo, obnovujú imunitný systém, bystria zrak, sluch, čuch i hmat – a rozoznajú nielen kvalitu svojej stravy a prostredia, ale aj zmeny svojej psychiky a fyzična lepšie ako tí, ktorí život presedia v klimatizovaných kobkách alebo preležia pred blikajúcimi obrazovkami. Ešte jedno odporúčanie: v našich podmienkach dôslednej veterinárnej kontroly chovov a zdravotnej kontroly produkcie sa baktérie do našej stravy a rôzne toxíny dostanú skôr u nás doma – pri chybnom skladovaní, nedostatočnej tepelnej úprave alebo opakovanom zmrazovaní už rozmrazených potravín alebo hotových pokrmov.

Ako s tým všetkým súvisí otázka vlastnej psychiky? Okolo nás je plno stresujúcich faktorov. Akú úlohu hrá správne načasovanie jedla? Dá sa v tomto zmysle spoliehať na jedlo závodných jedální, družín, jedální, kam zamestnanec dochádza často na jedlo „dotované“? V ČR sú veľké firmy, ktoré svojich zamestnancov kŕmia obedmi, olovrantami zadarmo. Ide však o opakujúce sa jedlo „uniformné“. Ako do toho všetkého zapadajú „fast foody“? Sú chudí „šťastní„, tuční „nešťastní“? Čo onen piknikovský endomorf – divadelný typ Falstaffa?

Stres je ďalšie všeobecné slovo, ktoré médiá často zneužívajú alebo používajú veľa aj ľudia vo svojich rozhovoroch. Vo vede zameranej na skúmanie stresu odlišujeme „eustres“ – teda pocity, ktoré zažívame pri zvedavosti, zamilovanosti či štartovnej horúčke od „tiesne“ – paralyzujúcej trémy, pocitu krivdy, zrady, dlhodobého psychického utrpenia. Oba typy prežívania situácie sú rýdzo subjektívnymi stavmi, ktoré záležia jednak na osobnosti človeka vzdorujúceho stresu, ale aj na predchádzajúcich skúsenostiach a na význame, ktorý vystresovaný jedinec prikladá situáciu aj svojej úlohe v nej.

Všeobecne vzaté pri krátkodobom strese záleží na jeho intenzite, pri dlhodobom skôr na frekvencii stresových situácií. Stresová reakcia vedie pod vplyvom centrálneho nervového systému i autonómnych „vegetatívnych“ nervových dráh sympatika a parasympatika k vyplaveniu rôznych typov hormónov z nadobličiek aj hypofýzy, stresu sa zúčastňuje štítna žľaza, reaguje naň tráviaci trakt aj pohlavné žľazy. Počas stresovej reakcie sa mení srdcová aktivita, krvný tlak a tým aj prekrvenie tkanív – svalstva, pokožky i vnútorných orgánov – podľa typu stresu (akútny/chronický) vznikajú aj zmeny hmotnosti a psychického stavu.

Všeobecne možno zhrnúť, že pri akútnom strese dochádza k aktivácii systému s obmedzením trávenia, zvýšením prekrvenia a tlaku a k mobilizácii rezerv. Chronický stres vedie k vyčerpaniu psychickému aj fyzickému, býva narušený spánok, biorytmy, príjem potravy aj vylučovanie splodín a vinou týchto chronických zmien sa vytvára allostáza – stav, ktorý udržuje patologické reakcie aj bráni ďalšiemu odbúravaniu aktívnej hmoty a tukového tkaniva, ku ktorému dochádza v strese akútnom.

Predstava, že môže niekto iný za to, že sme v psychickom i fyzickom strese – napríklad nenajedení alebo stravujúci sa fádne a nie pestro – vedie k odovzdávaniu zodpovednosti druhým. Sme to ale my sami, kto vie, aké choroby sa vyskytujú v našom príbuzenstve aj akú diétu nám odporučil lekár, vieme tiež, aký je náš denný režim i fyzické zaťaženie, ako znášame rôzne zložky potravy aj čo nám chutí a prospieva.

Kantíny, družiny ani jedálne, fast foody či reštaurácie obviňovať nemôžeme – to my sami si vyberáme, čo strčíme do úst – a my sami za to zaplatíme, ak strava nezodpovedá našim potrebám a stavu. Nuž a predpokladať, že existuje znamienko rovnosti medzi tvarom tela a pocitom spokojnosti je zjednodušujúce. Tuk má tlmivý efekt na mozog, vytvára rad hormónov a chráni orgány pred mechanickým i chemickým poškodením – jeho množstvo a uloženie v tele ale tiež môže dosahovať extrémov alebo optimálnej úrovne pre danú telesnú stavbu, pohlavie a vek. Nechcite odo mňa zjednodušujúce zovšeobecnenie, toho sú plné médiá…

Teraz trochu ideológie: V USA je vraj blahobyt, ale ak sa pozrieme na štatistiku, je to národ ľudí pomerne korpulentných. Platí heslo, že chudí sú „chudobní“, tuční „bohatí“? 

Je roztomilé, ako ma svojimi otázkami stále tlačíte do modelu dobre-zle, tak či onak – skrátka čierna-biela. V USA je to skôr práve naopak – bohatšia stredná trieda si môže dovoliť kvalitné potraviny a vyhradiť čas a prostriedky na šport i chudnutie, takže tam priberajú skôr chudobnejšie vrstvy, ktoré chodia do fast foodov. Svet a ľudia v ňom sú predsa rôznorodí a vždy nájdeme nejakú výnimku z pravidla – práve tými výnimkami sa napokon zaoberajú rôzne vedné odbory a dochádzajú tak často k protichodným záverom. Vedecky povedané: hypotéza sa overuje nie overením – verifikáciou, ale vyvrátením – falzifikáciou. Len z hypotézy, ktorá odolala opakovaným snahám o vyvrátenie, vznikajú teórie – a aj tie sa môžu v priebehu času a zvyšujúcim sa poznaním meniť. Chudoba býva často sprevádzaná šetrením na kvalitnej strave a bohatstvo umožňuje lepšie tráviť čas, vyberať si kvalitné potraviny a venovať sa svojmu zdraviu. Ale to, či sa človek venuje sám sebe a žije plnohodnotný život, nemusí vyžadovať milióny na konte, ale skôr sebaúctu a osobnú zodpovednosť za vlastný život a ochotu načúvať svojmu telu i duši. Snahou za každú cenu „na sebe ušetriť“ nemajú len ľudia objektívne chudobní, ale aj mnohí bohatí šetria, aby „mali za tri“. A to nemusíme chodiť do USA, aj u nás nájdeme túto „mentalitu chudoby“. Dokonca zahraničné reťazce s týmto lakomstvom našich spotrebiteľov už skoro štvrť storočia počítajú – a ponúkajú nám zľavy typu „viac za menej“ a „upravujú“ ponúkané potraviny tak, aby mohli byť lacnejšie. miesto malín, orieškov a vanilky rôzne „prírodne identické“ príchuti a vône, miesto kvalitného rastlinného oleja lacný palmový alebo stužený tuk, v mrazených rybách morská voda doplňuje hmotnosť obsahu, v zmesiach korenia nájdeme ako hlavnú zložku soľ, v „light“ potravinách zemiakový škrob a vodu namiesto kvalitných surovín, v „detskej“ šunke cukor. Takéto priemyselne „zľavnené“ potraviny potom miesto kvalitných surovín bohatých na bielkoviny, polysacharidy a nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny a stopové prvky obsahujú lacné prísady, ktoré rôzne maskujú nekvalitné vstupné suroviny. Takých potravín musíme buď zjesť viac lebo živín a dôležitých telu prospešných látok z nich dostaneme menej – a výmenou si organizmus zanášame nadbytočnými chemikáliami, soľou, cukrom a farbivami. V dôsledku sa odbúrava aktívna hmota, starne imunitný systém a my sa obaľujeme nadbytočným tukom, ktorý zo zľavnených výrobkov prijímame. Navyše sa navykáme na presolené, presladenú a chemicky “ nadupanú „chuť, ktorá potom z prírodnej chute urobí chuť nevýraznú. Príslovie o bacuľkách aj chlapské zvolanie nevylučuje kvalitné dostatočné stravovanie … ale používajú ho skôr ľudia, ktorí nerozoznajú podstatné od nepodstatného, ​​kvalitnú surovinu od náhrady alebo impulsivity od trpezlivého úsilia. Súčasné modelky nezodpovedajú zdravej telesnej stavbe ženy, bacuľky môžu byť výkonnejšie, odolnejšie aj krajšie a chlap „tučný na tri prsty“ sa môže zadýchavať, keď dobieha električka alebo sa bez pomoci druhých nenarovná z predklonu. Kvalitná a pestrá strava aj aktívny životný štýl môže nakoniec stáť menej peňazí, času, trápenia aj úsilia a priniesť dlhší a plnohodnotnejší život ako honba za „zľavou“ a rýchlym krátkodobým schudnutím „na modelku“.

Čím je nebezpečná vnútorná hrúbka? Dnes už aj desaťročné deti majú vraj zmeny na cievach. Pomáha zázračný Herbalife, suchá diéta (nejesť, nepiť, žiť zo svetla, pozri rady herca Duška)?

Nadbytočný tuk nájdeme ako adaptáciu na zlý životný štýl alebo ako dôsledok genetickej mutácie metabolizmu tukov hocikde v tele. Tak zvaný zažívací tuk nájdeme pod svalovinou, medzi kľučkami črevnými, vnútri pečene, pankreasu aj endokrinných žliaz alebo v okolí obličiek i srdca – v osrdcovníku. Tuk nájdeme tiež ako aterosklerotické pláty vnútri našich tepien alebo v nevzhľadných tukových bulkách na koži. Pomáhajú lieky, ktoré zachraňujú a predlžujú život tým, ktorí trpia vrodenou poruchou metabolizmu tukov, pomáha striedmosť v spotrebe nasýtených živočíšnych aj na omega 6 bohatých rastlinných tukov, dostatok kvalitnej vlákniny z ovocia a zeleniny, obmedzenie spotreby cukru aj soli, doliečovanie infekciou, správne dýchanie čistého vzduchu, obmedzenie spotreby alkoholu, nikotínu a ďalších drog. Veľkou pomocou je pravidelný aeróbny (udýchateľný) pohyb, podľa najnovších výskumov aj stravovanie (napodiv iba) dvakrát denne, dostatočný spánok, zdravé mikrobiálne osídlenie čreva, dostatok vitamínov a stopových prvkov v strave. V neposlednom rade aj psychohygiena, zdravé vzťahy k sebe i okoliu a striedanie záťaže a odpočinku vo všetkých činnostiach, ktorým sa venujeme. Zázračné prípravky vyhľadávajú zúfalí ľudia, ktorí veria, že zázraky sú na predaj. Ten, kto vie žiť zo svetla, nech tak žije, nám ostatným stačí striedmosť, trpezlivosť, slnko, voda a vzduch, priatelia, koníčky, zmysluplná práca, odpúšťanie sebai druhým a snaha o rozvoj a osobnostný rast smerom k životnej radosti a spokojnosti.

Kľúčová otázka: Je pánsky abdominálny tuk odstrániteľný? Ako? Jedine liposukciou? Pomôže nasadiť si tenisky a obehnúť dva bloky? Súvisí „brucho“ s konzumáciou piva? Inými slovami, je konzumácia piva nebezpečná pre mozog, pečeň, prostatu či „brucho“? Čo keď z behania odídu zas kĺby?

Tak po prvé, liposukciou je síce tuk odstrániteľný z rôznych častí tela, ale môžu sa zväčšiť oblasti iné. Budete sa možno čudovať, ale tu veľa záleží na tom, z čoho pánsky abdominálny tuk vznikol. Pokiaľ sa jedná o klasický „pivný mozoľ“, abstinencia robí zázraky a to v akomkoľvek veku. Tuk, ktorý vzniká ako obrana pred konzumáciou alkoholu – toxínu, ktorý má navyše celkom značnú energetickú hodnotu – odchádza ako ten povestný jarný sneh pod liečivými dotykmi stravy bohatej na bielkoviny, vlákninu a dostatok kvalitných škrobov, najmä muži chudnú v páse úplne zázračne rýchlo, ak abstinujú. Alkohol je nebezpečný pre všetky spomínané orgány, navyše ešte škodí pankreasu, žalúdočnej sliznici, potencii a veľkému i malému mozgu – a zanedbateľný nie je jeho vplyv na psychiku, vzťahy aj povesť a riadenie auta, bicykla aj lode. Behanie naopak nevyhnutné nie je, ak muž priberie vinou vysadenia dovtedy bežného pohybu, je potrebné začať aspoň s prechádzkami na čerstvom vzduchu – v dobrej obuvi a pokojne s palicami pre Nordic walking , jazdou na bicykli alebo s plávaním. Inou kapitolou je priberanie vinou nedostatku pohlavných hormónov, tam sa bez návštevy endokrinológa alebo andrológa brucho zbavuje nadbytočného tuku veľmi ťažko.

Čo všetko môže človek v rámci nápravy „zvládnuť sám“, kedy je potrebné kontaktovať odborníkov? Napríklad sa hovorí, že klient s depresiou (tou skutočnou), si sám nikdy neporadí. To isté platí pre závislých od alkoholu. Kedy si jedinec neporadí s vlastnou nadváhou ?

To, čo musíme každý robiť sám a sama, je všímať si zmeny a uvedomovať si ich. Venovať pozornosť tomu, ako sa cítime, nad čím premýšľame, čo robíme a hovoríme sebe i druhým a rozhodnúť sa vykonať zmeny. Môžeme aj požiadať kamarátov, aby nám pomohli s naštartovaním plánovaných zmien a boli nám oporou, prípadne nás upozornili na to, čo robíme, bez toho aby sme si to uvedomovali. Je dobré poznať svoj zdravotný stav aj objektívne, zájsť na preventívnu prehliadku a vypočuť si odborné rady. To, nakoľko je stav závažný, nám väčšinou odborníci povedia a poradia aj, ako rýchlo môžeme očakávať zlepšenie. Pravidelné kontroly zasa zaručia, že si všimneme prípadné zhoršovanie stavu alebo ustrnutie procesu liečenia my alebo náš lekár.

Majú Česi (dámy i páni) problém s anorexiou a bulímiou? Môžu do týchto pascí spadnúť aj nevedome?

Podľa oznámenia Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky z júna roku 2017 sa poruchy príjmu potravy v Českej republike vyskytujú najčastejšie v stredných a vyšších sociálno-ekonomických vrstvách (Smolík 1996) a počty prípadov osôb s touto poruchou podľa tohto zdroja narastajú. Poruchy príjmu potravy tvoria plynulú škálu od nespokojnosti s vlastnou postavou a snáh manipulovať s jedlom tak, aby došlo k zníženiu hmotnosti až po výrazné narušenie psychiky, pri ktorom postihnutí strácajú kontakt s realitou, izolujú sa a centrom ich záujmu sa stáva jedlo – toto sa prehliadnuť nedá , ale problém si všimne častejšie okolie, zatiaľ čo pacienti považujú svoju snahu za oprávnenú – nemajú náhľad… V roku 2016 bolo ambulantne liečených 3 580 osôb s PPP a deväťdesiat percent z nich tvorili ženy. Z hľadiska vekovej štruktúry bolo takmer 11% z celkového počtu pacientov liečených pre túto diagnózu vo veku 0-14 rokov, necelých 34% vo veku 15-19 rokov a 56% starších 20 rokov. Hospitalizovaných bolo 419 pacientov, v prevažnej väčšine išlo o pacientky s mentálnou anorexiou (ÚZIS 2017/6).

Trocha paranoje: Čo je pravdy na tom, že sa nás potravinárske koncerny snažia urobiť závislými na jedle? Vykrmujú nás ako francúzske husi na pečeňovú paštétu? Vyrába systém platiacich pacientov pojedajúcich prášky?

Bez nášho súhlasu a spolupráce (potraviny si kúpime a staneme sa na nich závislí) sa to žiadnym koncernom nemôže podariť. Nezbavujte sa zodpovednosti za to, čomu sa rozhodneme podľahnúť…

Ak sa na vás obráti klient, akých rád, akej pomoci, akých procedúr sa mu dostáva?

Snažíme sa zistiť, ako vyzerá genetická záťaž a doterajší priebeh boja s problémami, ktoré so sebou nadmerné množstvo tuku v tele nesie aj objektivizovať bioimpedančním meraním telesnú stavbu. Pacienti si nosia nielen záznamy stravy a pohybových aktivít, ale aj výsledky vyšetrení od svojich lekárov, zdieľajú s nami svoje anamnestická dáta aj predstavy o tom, ako majú vyzerať. Preberáme ich zvyklosti, úspešné snahy o zmenu režimu aj príčiny neúspechov a rozdeľujeme si ich pomyselne do skupiny, kde je potrebné zmeniť cieľ chudnutia – a zmieriť sa s robustnejšie telesnou stavbou, na tie, kde stačí pridať pohyb (správny typ pohybu) alebo vylúčiť alkohol a potom na tie, kde je potrebné zmeniť stravovacie zvyklosti. Nemalá časť tých, ktorí sa na nás obracajú, trpia zmenami psychiky, šikanovaním či neriešeným trápením, nepoznanou poruchou príjmu potravy (tie odosielame do špecializovaných ambulancií) alebo poverami týkajúcimi sa stravy. Naším cieľom je, aby sa naši klienti naučili vnímať svoje telo a jeho prejavy a naučili sa starať sa o seba optimálne – teda dostatočne odpočívať, otužovať sa, vyrovnane živinovo sa stravovať, hýbať sa primerane veku a schopnostiam a vyriešiť si trápenia, ktoré inak „ujedáme“. Sme radi, že sa to často darí všetko skĺbiť a postupne nastoliť zdravý režim, upraviť priority a získať sebadôveru aj mnohokrát stratenú sebaúctu.