Bratislava 26. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-František Iván)
Príjmy slovenských domácností rástli vlani rýchlejšie ako ich výdavky. Podľa simulovaných údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR predstavovali vlaňajšie hrubé peňažné príjmy slovenských domácností v prepočte na obyvateľa 6 597 eur, po odpočítaní daní a odvodov to bola suma 5 680 eur
“Zdá sa ale, že slovenské domácnosti si svoje financie držia na uzde. Ich výdavky sú totiž dlhodobo nižšie ako ich príjmy,” konštatuje analytička investičnej spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská. Hrubé peňažné výdavky domácností v prepočte na osobu boli vlani na úrovni 5 406 eur, v čistom to bola suma 4 489 eur. Spotrebné výdavky z toho tvorili 3 950 eur.
Príjmy Slovákov rastú podľa analytičky dlhodobo rýchlejšie ako ich výdavky. Podľa štatistických údajov čisté peňažné príjmy slovenských domácností vlani vzrástli medziročne o 3,8 % a čisté výdavky o 2,1 %. Situácia bola obdobná podľa Sadovskej aj počas uplynulých desiatich rokov, nakoľko priemerné medziročné tempo rastu príjmov bolo evidované na úrovni 3 %, v prípade výdavkov na úrovni 1,5 %.
Náklady na potraviny a bývanie zaťažujú peňaženky Slovákov najviac. Nákupy potravín a nealkoholických nápojov ukrojili vlani z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností až 23 %. V nákupných košíkoch Slovákov sa pritom z potravín najčastejšie nachádzajú podľa Sadovskej mäsové výrobky, mlieko, syry, vajcia a pečivo. Ďalšiu pätinu z celkových spotrebných výdavkov predstavovali náklady na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá. Na dopravu minuli vlani slovenské domácnosti približne 13 % zo svojich spotrebných výdavkov.
Najviac Slováci míňajú na krátkodobé tovary ako potraviny, nápoje, tabak či energie, ktorých spotreba je okamžitá, resp. do jedného roka. Vlani na ne slovenské domácnosti vynaložili z celkových spotrebných výdavkov vyše polovicu. Na strednodobé tovary s dobou spotreby zvyčajne 1 až 5 rokov, ako napríklad oblečenie, bytový textil či knihy a časopisy, Slováci vlani minuli z celkových výdavkov 7,3 %. Dlhodobé predmety s dobou spotreby presahujúcou päť rokov, ako nábytok, domáce spotrebiče, dopravné prostriedky či šperky, si ukrojili z celkových spotrebných výdavkov takmer desatinu. Na služby minuli vlani slovenské domácnosti tretinu svojich spotrebných výdavkov.
Spotrebiteľské správanie Slovákov sa ale mení podľa Sadovskej v závislosti od toho, v akej domácnosti žijú. Inak vyzerá rodinný rozpočet či nákupný košík dôchodcu a inak pracujúcich rodičov troch malých detí. Iné možnosti má domácnosť zarábajúceho človeka, na značné finančné limity pri míňaní naráža domácnosť nezamestnaného.
Rozdiely sú evidentné aj v jednotlivých regiónoch SR. Najvyššia suma spotrebných výdavkov totiž podľa štatistických údajov vychádzala vlani na obyvateľa Bratislavského kraja a to až 4 642 eur. Naopak, najmenej finančných prostriedkov na spotrebné tovary a služby v prepočte na hlavu minuli vlani domácnosti z Prešovského, a to 3 377 eur. “Dôvodom sú pochopiteľne regionálne rozdiely vo výške platov, v miere nezamestnanosti či v samotnom type a zložení domácnosti,” dodala Sadovská.