Bratislava 11. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)
Počet pedagogických asistentov, ktorí zabezpečujú podporu pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), je dlhodobo nedostatočný. Potvrdil to prieskum iniciatívy To dá rozum, v ktorom ho za jeden z najväčších problémov pri vzdelávaní detí so ŠVVP považovalo zhruba 40 percent všetkých respondentov z bežných aj špeciálnych škôl, ktorí sa na prieskume zúčastnili. Výsledky tiež ukázali, že nedostatok pedagogických asistentov je síce zásadný, ale nie jediný problém. Agentúru SITA za iniciatívu o tom informoval Milan Kisztner
„Úloha pedagogických asistentov pri zabezpečovaní podpory vo vzdelávaní detí so ŠVVP je kľúčová. Ich nedostatok totiž môže viesť až k neprijatiu dieťaťa so zdravotným postihnutím do bežnej školy či dokonca k vylúčeniu niektorých z týchto detí zo vzdelávania v školách,“ upozorňuje analytička To dá rozum Miroslava Hapalová. Nasvedčujú tomu aj ďalšie výsledky prieskumu To dá rozum, podľa ktorého je časť detí, pre ktoré školy nevedia zabezpečiť asistenta, vzdelávaná individuálne doma. V odpovedi na otázku, komu je na škole umožnené individuálne vzdelávanie, to potvrdilo 25,6 percenta výchovných poradcov z bežných a 17,9 percenta zo špeciálnych škôl.
Na základe ďalších zistení prieskumu To dá rozum veľká časť pedagogických asistentov nevykonáva asistenciu učiteľovi pri vzdelávaní všetkých žiakov v triede, ale poskytuje asistenciu len jednému žiakovi so zdravotným znevýhodnením. Takmer tretina asistentov v bežných základných školách, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume, pracuje predovšetkým s jedným žiakom so zdravotným znevýhodnením. Ďalšia takmer tretina asistentov z bežných škôl uviedla, že ich činnosť je zameraná na viacerých žiakov so zdravotným znevýhodnením z rôznych tried. Menšia časť asistentov v bežných školách deklarovala, že ich činnosť je viazaná na celú triedu.
Ďalším alarmujúcim zistením je podľa iniciatívy aj to, že takmer tretina asistentov bežne vzdeláva žiaka so ŠVVP mimo jeho kmeňovej triedy. „Domnievame sa, že v týchto prípadoch nemožno hovoriť o integrácii dieťaťa so znevýhodnením,“ upozorňuje Hapalová. Spoločné vyučovanie všetkých žiakov v triede pod vedením učiteľa, ktoré by malo tvoriť hlavnú náplň činnosti asistenta, v prieskume bežne vykonávala len polovica respondentov. Rovnaké percento asistentov zároveň uviedlo, že bežne pomáha konkrétnemu žiakovi so sebaobslužnými činnosťami, čo však nie je hlavná úloha pedagogického, ale osobného asistenta, ktorý však dnes v školách chýba.
Na neefektívnom či nevhodnom nastavení náplne práce asistentov učiteľa sa podľa iniciatívy podieľajú nedostatočne rozpracované profesijné štandardy asistentov zo strany ministerstva školstva, ale aj chýbajúce ďalšie vzdelávanie a metodická podpora, ktoré v systéme úplne chýbajú. Takmer tretina asistentov, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum, hodnotí nedostupnosť ďalšieho vzdelávania ako veľký problém. Navyše, chýbajúce ďalšie vzdelávanie nie je kompenzované ani kvalitnou metodickou podporou či dohľadom.