PRIESKUM: Každá piata slovenská domácnosť zaplatí ročne aspoň jeden úplatok

Bratislava 9. júla (TASR) – Každá piata slovenská domácnosť priznáva, že počas roka v kontakte s verejnými inštitúciami zaplatila úplatok. Po Litve a Grécku ide o tretí najvyšší podiel v Európskej únii (EÚ), v ktorej v priemere poskytla úplatky desatina respondentov. Najviac sa u nás nelegálne platí v zdravotníctve, pri vybavovaní povolení na úradoch a v styku s políciou. Vyplýva to z Globálneho barometra korupcie Transparency International, ktorý mimovládna organizácia uskutočnila medzi viac ako 100.000 občanmi v 107 krajinách sveta.

"Úplatky častejšie platia chudobní ako bohatí, a to najmä seniori v zdravotníctve. Nadpriemerné príjmové skupiny relatívne viac uplácajú daňové úrady a pri vybavovaní pozemkov," hovorí o výsledkoch barometra riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš. Stredná vrstva zase podľa prieskumu nadpriemerne nelegálne platí polícii a súdom.

Šípoš pripomína, že hoci dve tretiny občanov SR veria, že aj bežní ľudia môžu pomôcť krajine v boji proti korupcii (priemer EÚ je 61 percent), v porovnaní s inými krajinami únie sú len málo ochotní podniknúť aj konkrétne kroky. "Len polovica Slovákov by bola ochotná nahlásiť korupciu, čo je 16. najhorší výsledok zo 107 skúmaných krajín," upozorňuje. V celej EÚ, kde by v priemere nahlásili korupciu tri štvrtiny občanov, skončili podľa prieskumu horšie len Maďarsko a Lotyšsko.

Necelých 40 percent opýtaných by sa zase podľa barometra zúčastnilo pokojnej demonštrácie proti korupcii, štvrtina by sa pridala k protikorupčnej organizácii a pätina by bola ochotná priplatiť si za tovary od firmy, ktorá je nie je "zamotaná" v korupcii. "Pasivita občanov prudko rastie s vekom a mierne klesá s príjmom opýtaných," podotkol Šípoš.

Slováci sa podľa prieskumu boja nahlasovať korupciu najmä kvôli odvete – strach z následkov má až 40 percent respondentov. Viac sa v EÚ boja len na Cypre, v Taliansku a Portugalsku. Ďalších 37 percent si myslí, že oznámenie nekalých praktík by nemalo žiadny dopad. "Alarmujúce tiež je, že až 22 percent nevie, kam by mohlo korupciu nahlásiť, čo je druhý najhorší výsledok v únii," poznamenal Šípoš.

Slováci podľa prieskumu neveria ani vláde. Až 63 percent tvrdí, že jej protikorupčné aktivity nie sú účinné. Zhruba rovnaký počet si myslí, že slovenská vláda je riadená súkromnými záujmami v pozadí. Za najskorumpovanejšiu inštitúciu považujú Slováci súdnictvo – myslí si to 69 percent opýtaných – nasledujú verejní činitelia, úradníci a potom politické strany.

Globálny barometer korupcie je najväčším svetovým prieskumom v tejto oblasti. Najnovšie kolo sa uskutočnilo od septembra 2012 do marca 2013 na vzorke 114.000 občanov v 107 krajinách sveta. V prípade Slovenska boli dáta zbierané na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov v septembri 2012.