Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst, ako vyjadrenie pokory a úcty malému Ježiškovi, ktorý prišiel na svet. Slávnostná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou bývajú oblátky s medom, diétna polievka a ryba, symbolizuje jednotu rodiny. A tá by sa pri spoločnom stole mala stretávať celý nasledujúci rok.

Katolíci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v rímskokatolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich slovenské koledy a vianočné piesne, vrátane svetoznámej rakúskej melódie Tichá noc, svätá noc…, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber v malej rakúskej dedinke. Na mnohých miestach, najmä v Bratislave, sa konajú aj tzv. skoršie “polnočné omše”, napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú rodiny s deťmi a starší ľudia. V kostoloch a v domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené a rozžiarené vianočné stromčeky.

V Gréckokatolíckej cirkvi sa nekonajú polnočné omše, ale slávi sa v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie (asi o 22.00 h).

V evanjelických chrámoch sú na Štedrý deň popoludní a večer slávnostné štedrovečerné služby Božie.

Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi a v iných kresťanských chrámoch. Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Štedrý deň a Štedrý večer 6. januára.

Narodenie Ježiša Krista, cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa, patrí aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Sviatku Narodenia predchádzal v cirkvi 40-dňový pôst, nazývaný Filipovka, ktorý sa začal deň po sviatku sv. Filipa. Je to liturgické obdobie podobné adventu v Latinskej cirkvi, má však viac pôstny charakter.

Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t. j. gregoriánskeho kalendára.

V tento deň (24. decembra) sa v chrámoch v ranných hodinách slúžia kráľovské hodinky (cárske časy), počas tejto bohoslužby sa čítajú žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali, alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Názov “kráľovské” pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom.

Poobede (okolo 16.00 h) sa potom slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia.

Na Štedrý deň, nazývaný Navečerie Roždestva, zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré obvykle prednesie otec – hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá, podľa zvykov v jednotlivých regiónoch Slovenska: med, cesnak, hubová polievka nazývaná mačanka, kapustnica, hrach, fazuľa, bobaľky (opekance s makom), ryba, varená pšenica s medom a iné.

Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na Veľkom povečerí (slávi sa neskoro večer, okolo 21.00 – 22.00 h). Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev z proroka Izaiáša: “S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!”

V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale spomínané tzv. Veľké povečerie. Slávnostná svätá liturgia sa slávi až na samotný sviatok Narodenia Pána 25. decembra predpoludním.

Deň po sviatku Narodenia Pána, 26. decembra, slávia gréckokatolíci Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana slávia na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi až na tretí deň – 27. decembra.

Vianoce sú o láske a pohode, no nie v každej rodine to tak počas týchto sviatkov je. Pre niektorých  mladých ľudí s ťažkosťami je toto obdobie náročné na psychiku, prežívajú veľký stres, smútok a cítia sa byť osamelí. Upozorňuje na to Marek Madro, psychológ a riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko.sk.

Poradňa bude k dispozícii aj počas vianočných sviatkov. Od Štedrého dňa (24.12.) až do 6. januára každý deň od 17.00 do 23.00 h, s výnimkou Silvestra (31.12.) a Nového roka (1.1.). Počas minuloročných vianočných sviatkov sa od 24. decembra do 6. januára na poradňu IPčko.sk obrátilo takmer 200 mladých ľudí.

“Na našich psychológov a sociálnych pracovníkov sa v tomto období obracajú s ťažkosťami ako je samota, depresia, strach, problémy v rodine a partnerských vzťahoch. Taktiež s problémom sebapoškodzovania či s myšlienkami na samovraždu,” priblížil pre TASR Madro.

Paleta pocitov, ktoré mladí s ťažkosťami počas vianočného obdobia prežívajú, je podľa neho široká. Od samoty, smútku, nepochopenia až po stres či úzkosť. “Často prezívajú sklamanie z rozdielu medzi tým, aké by tie vysnené Vianoce mali byť, a tým, aké sú naozaj. Domácnosti, kde to je ťažké aj vo všedný deň, to na Vianoce majú ešte náročnejšie,” tvrdí psychológ. Títo mladí ľudia hľadajú pomoc najprv vo svojom blízkom okolí, v rodine, u priateľov či ľudí, ktorým aspoň trošku dôverujú. Nie vždy sa však podľa Madra stretnú s pochopením a prijatím.

“Tiež hľadajú pomoc u kamarátov, s ktorými sa stretávajú v rôznych skupinách na sociálnych sieťach či fórach. Tu však tiež nie vždy nájdu podporu. Potom sa obracajú práve na našich poradcov. U nás nájdu miesto, kde ich vypočujú, nájdu rešpekt a kde sa cítia bezpečne,” priblížil. Často stačí podľa neho, ak sú títo mladí vypočutí a komunikuje sa s nimi ako s cítiacimi a mysliacimi ľuďmi. Najčastejším dôvodom, prečo napíšu do online poradne je práve, že sa nemajú komu zdôveriť so svojimi problémami.

Ak má niekto vo svojom okolí človeka, ktorý prežíva takéto ťažkosti, Madro odporúča skúsiť si ho vypočuť a mať pre neho pochopenie. “Je to veľmi individuálne, úplne stačí, ak sa spolu porozprávate, zahráte si spoločenskú hru či pozriete film. Dôležité je netlačiť jeden na druhého a rešpektovať vzájomne svoje potreby,” podotkol.

Slovenskí väzni majú na Vianoce pripravené rôzne podujatia

Pre slovenských väzňov sú počas vianočných sviatkov pripravené rôzne sviatočné, cirkevné podujatia a iné kultúrne programy. “Vo všetkých ústavoch sú aj tento rok pripravené mimoriadne ponukové listy a plány kultúrno-osvetovej činnosti, ktoré ponúkajú rôzne aktivity pre obvinených a odsúdených zamerané na pokojné a zmysluplné prežitie vianočných a novoročných sviatkov,” uviedol pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.

“Popri organizovaní celoústavných podujatí za účasti hostí pod vedením personálu ústavu obvinení a odsúdení pripravujú aktivity zamerané na vianočné zvyky a tradície vrátane vianočnej výzdoby priestorov ústavu,” poznamenal Baláž.

Obdobie vianočných a novoročných sviatkov je podľa neho príležitosťou pre rôzne spoločenské a športové podujatia. Vo všetkých ústavoch sa prispôsobuje aj denný rozvrh, ktorý je oproti bežnému režimu zmiernený a zohľadňuje výnimočnosť sviatočných dní predĺženou večierkou, hlavne kvôli sledovaniu sviatočných televíznych programov. Jednotlivé ústavy ponúkajú obvineným a odsúdeným rôzne tematické kultúrno-osvetové podujatia vo väčšom počte než zvyčajne, čo podčiarkuje výnimočnosť týchto dní.

“Všetky aktivity počas sviatkov zdôrazňujú pozitívne hodnoty založené na národných a kresťanských tradíciách a viac ako inokedy môžu motivovať k pozitívnym rozhodnutiam, zmenám alebo predsavzatiam u väznených osôb. K naplneniu tohto výnimočného obdobia prispievajú aj duchovné aktivity a pastoračná služba vrátane liturgickej hudby a spevu. Obvinení a odsúdení sa podľa svojho vlastného výberu môžu zúčastniť na rôznych vianočných podujatiach, napríklad na vedomostných kvízoch a turnajoch – šachový, stolnotenisový, turnaj v sudoku. V niektorých ústavoch sú do programu zahrnuté aj prednášky a besedy s tematikou Vianoc a vianočných zvykov, napríklad: Vianoce – tradície a zvyky, Vianoce a ich charakteristika, Ako trávime vianočné sviatky s našimi rodinami, Vianoce vo svete a podobne,” povedal Baláž.

Vo viacerých ústavoch sa počas vianočných a novoročných sviatkov uskutočnia koncerty väzenských hudobných skupín, ktoré si v rámci krúžkovej činnosti nacvičili piesne s vianočnou tematikou.

V druhej polovici decembra sa vo výkone väzby nachádzalo 1501 obvinených a vo výkone trestu odňatia slobody 8657 odsúdených.

Bratislavské nemocnice a ústavy pripravujú pre pacientov na Štedrý deň sviatočné menu. Budú podávať tradičnú večeru, pre ľudí s diétou pripravili ľahšiu alternatívu. Pre deti prichystali sponzori pod vianočný stromček darčeky.

Zdravotnícke zariadenia prispôsobujú počas Vianoc aj návštevné hodiny. Pacienti, ktorým to zdravotný stav dovoľuje, odišli na sviatky za rodinou.

“Budeme servírovať zemiakový šalát s majonézou a rybou, chýbať nebudú koláče, ovocie, džús. Kapustnica bude súčasťou obedového menu,” povedala Dana Kamenická, hovorkyňa Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave.

Počas sviatkov prispôsobuje detská nemocnica aj návštevné hodiny. “Napríklad na detskej onkológii môžu pacienti tráviť Vianoce v širšom kruhu rodiny, chceme, aby sa aspoň sčasti cítili ako doma,” povedala Kamenická. Vlani ležalo v nemocnici počas Vianoc asi 90 detí. Podobný počet očakáva DFNsP aj tento rok.

“Našich pacientov čaká kapustnica, vyprážaná ryba, zemiakový šalát a zákusok. Pre tých, ktorých zdravotný stav si vyžaduje diétu, pripravíme kyslú zemiakovú polievku, pečenú rybu a zemiakové pyré. Všetci pacienti zároveň dostanú ovocie a oplátky s medom,” uviedla hovorkyňa Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave Martina Šoltésová.

Nasledujúce sviatočné dni nebude podľa nej na stole chýbať pečené kura, rezeň či domáce koláče. Sviatkom prispôsobia v onkologickom ústave aj návštevné hodiny. Počas Vianoc bude v NOÚ približne 80 pacientov.

V detskom kardiocentre už malí pacienti dostali v predstihu hračky či balíčky so sladkosťami. Takisto sa tam podáva tradičné sviatočné menu a inak tomu nie je ani v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). “Aj tu dostane pacient balíček, možno v ňom nájsť vianočné oblátky, med, vianočné pečivo a ovocie,” doplnila hovorkyňa NÚSCH Dobroslava Krajačičová-Lauková. Návštevné hodiny majú voľnejší režim ako počas roka.

Návštevné hodiny počas sviatkov sa v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) nelíšia od víkendového režimu. Pacienti s diétou budú večerať zemiakové pyré, dusenú rybu a cviklu. “Ostatní si pochutia na tradičnej štedrej večeri,” dodala hovorkyňa UNB Eva Kliská.

Operátori na linke tiesňového volania 155 si neoddýchnu ani počas vianočných sviatkov. Sviatočnú atmosféru im však pripomína ozdobený stromček, ktorý nechýba ani na jednom z ôsmich krajských operačných stredísk a medovníky.

“Služba na Štedrý deň začína malým rituálom. Kolegovia prídu skôr, aby si mohli pri výmene služieb popriať požehnané a pokojné sviatky a ihneď potom si sadajú za svoj pult, aby pomáhali pacientom,” uviedla Alena Krčová, hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR.

Na slávnostnú spoločnú večeru počas služby však záchranári čas nemajú. “Pacienti v tiesni potrebujú pomoc bez ohľadu na to, či je sviatok alebo nie. Napriek tomu pod vyzdobeným stromčekom na každom krajskom operačnom stredisku nechýbajú aspoň doma vyrobené ozdoby od šikovných kolegýň či kolegov a malé drobnosti, ktorými sa navzájom obdarúvajú. A samozrejme, ovocie a vianočné koláčiky,” priblížila Krčová.

Operátori sviatkujú až potom, čo im skončí služba. Svojmu náročnému povolaniu prispôsobujú súkromný život. “Veľké ďakujem preto patrí aj ich rodinám za pochopenie a za všetky tie chýbajúce sviatočné chvíle, ktoré ich otcovia a mamy, synovia a dcéry, strávili v službe pomocou pre pacientov a nie v kruhu rodiny,” dodala Krčová.

Milan Laurinc bude počas Vianoc slúžiť v nemocnici už ôsmykrát po sebe. V bratislavskom Detskom kardiocentre pracuje ako sestra na Oddelení anestézie a intenzívnej medicíny trinásť rokov.

Často tam ležia malé bábätká po vážnych operáciách srdca. Atmosféra tam však podľa jeho slov nie je smutná, ako si mnohí myslia. Po tieto dni je oddelenie plné príbuzných detí viac ako inokedy. Personál sa ich snaží povzbudiť, a to najmä rodičov.

“Na Štedrý deň si varíme kapustnicu, rybu a šalát, dáme si malé symbolické darčeky,” opisuje Laurinc atmosféru medzi sestrami. Na služby cez Vianoce si zvykol a má ich svojím spôsobom rád. “Zatiaľ mi to dovoľuje môj osobný život, preto ich beriem. Teší ma, že aj takto pomôžem svojim kolegyniam, ktoré chcú byť doma so svojimi deťmi a rodinami. Na Silvestra však budem mať voľno,” pousmial sa.

Laurinc priznáva, že rodičom detí robia sestry po tieto dni častejšie bútľavé vŕby. Mnohí chcú byť pri deťoch vždy, keď môžu. “Niektorí sa však dajú prehovoriť, aby šli na Štedrý deň na večeru aspoň do blízkej reštaurácie a zotrvali aspoň chvíľu v kruhu svojich blízkych, ktorí ich prišli navštíviť,” povedal.

Život rodín s deťmi s vážnou srdcovou vadou nie je ľahký, skonštatoval. Ako sestra už zažil smrť dieťaťa na oddelení, a to aj počas Vianoc. “Vtedy je to veľmi smutné a pociťujeme to všetci omnoho intenzívnejšie,” povedal. Laurinc dúfa, že sa nasledujúce sviatky nič také nestane. “Snáď bude atmosféra rodinná a pokojná,” dodal.

Počas vianočných sviatkov prichádza do kostolov viac ľudí ako počas ostatných dní v roku. Podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru je počas tohto sviatočného obdobia veľkou výzvou pre kňazov, aby pozdvihli ľudské srdcia k tomu, aby zatúžili po Bohu.

Podľa Kramaru je potrebné u ľudí, ktorí prichádzajú do kostolov len zriedkavo upriamiť pozornosť na tajomstvo: Boh sa stal človekom, zriekol sa seba samého, stal sa chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili. “Všetko začína túžbou. Nič na tomto svete nedokáže naplniť hlbiny ľudských túžob po dobre, kráse, pravde a večnosti. Jedine ten, ktorému spievajú anjeli, nesú dary králi a klaňajú sa pastieri,” uviedol pre TASR.

Aj tí veriaci, ktorí prichádzajú do katolíckych kostolov na bohoslužbu len počas najväčších sviatkov, majú podľa slov kňazov v sebe istú vieru, aj keď je menej rozvinutá. “Vianoce sú sviatkom narodenia Pána. Je to sviatok spojený so štedrosťou, prekvapením a tajomstvom. To preto, že Boh sa stal človekom. Nič prekvapivejšie, tajomnejšie a štedrejšie sa ani nedá vymyslieť. Naše darčeky, štedrosť a pripravené prekvapenia sú toho len znamením a odrazom,” uzavrel Kramara s tým, že v centre pozornosti by mal byť Kristus, bez ktorého by sa Vianoce ani nemohli oslavovať.

Niektorí kňazi sa počas Štedrého dňa navečerajú v kruhu svojej rodiny a po nej sa odchádzajú pripravovať do farnosti na slávenie polnočnej svätej omše. Iní zas slávia tento deň na farnostiach spolu s inými farármi či kaplánmi. Pre TASR to uviedol hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

“Každý z nás kňazov sa v čase sviatkov snaží zájsť domov, navštíviť rodičov alebo najbližších príbuzných,” povedal Kramara. Ako doplnil, jemu sa v posledných rokoch darí byť na Štedrú večeru doma s rodičmi. “Po nej sa rozlúčim a idem do svojej farnosti na polnočnú omšu,” priblížil.

Zároveň poznamenal, že vzhľadom na to, že po večeri odchádza skôr, v jeho rodine sa začína jesť už pred šiestou. “Pomodlíme sa spolu, poďakujeme, spomenieme si na zosnulých a poprosíme o Božie požehnanie,” priblížil. Potom nasleduje večera. V jeho rodine sa najskôr vypije kvapka vína, po ňom nasledujú oblátky s medom a kyslá kapustnica. Nasleduje vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Záver večera podľa Kramaru patrí spomienkam a spoločným rozhovorom a nechýbajú ani darčeky.

Iní kňazi, ktorí netrávia tento sviatočný deň spolu s rodinami, sa zvyknú schádzať a vytvárať malé komunity, aby ho neslávili osamote. Za inými zas prídu na faru rodiny.

Tradičná kolednícka akcia s názvom Dobrá novina sa začína v nedeľu. Malí koledníci v sprievode dospelých prinesú do rodín na celom Slovensku zvesť o narodení Ježiša, zaspievajú koledy a ľuďom i zavinšujú. Okrem toho zbierajú finančné prostriedky na podporu viacerých projektov v afrických krajinách.

“Ťažiskový projekt 23. ročníka vedú sestry z kongregácie Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Pôsobia v Alitene na severe Etiópie od roku 1973, kedy tu založili malé zdravotné stredisko,” uviedol pre TASR projektový manažér podujatia Jozef Magda. Okrem toho bude z výnosu zbierky podporených ďalších približne 30 projektov v Etiópii, Keni, Ugande či Južnom Sudáne. Tvárami tohto ročníka sa stala mama Ababa s dcérou Weini, ktorá sa vďaka včasnému príchodu vozidla záchrannej zdravotnej služby narodila pod dohľadom lekára.

Tradičnú kolednícku akciu Dobrá novina organizuje eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí v spolupráci s katolíckymi farnosťami v približne 1250 mestách a obciach na celom Slovensku. “Vlani sa do Dobrej noviny zapojilo 24.711 koledníkov v 2535 skupinkách, ktorí spolu navštívili 70.588 rodín. Celkový výnos v roku 2016 predstavoval viac ako 991.916 eur,” priblížil Magda.

Koledovanie s mottom Na ceste k životu bude prebiehať od 24. decembra do 6. januára 2018 na území celého Slovenska.

Skautskí dobrovoľníci priniesli Betlehemské svetlo aj na hornú Nitru. Na Štedrý deň popoludní ho v Prievidzi i Bojniciach odpália všetkým záujemcom, aby im mohlo svietiť pri sviatočnom stole.

Plamienok odpálený v Bazilike Narodenia Pána už skauti zaniesli do zariadení pre seniorov i na Vianočné trhy v Prievidzi, kde v sobotu (23.12.) vystúpili s krátkym programom a oficiálne ho odovzdali vedeniu mesta Prievidza, priblížil vedúci 14. zboru Prievidza Alojz Vlčko.

Skauti a skautky rozdajú Betlehemské svetlo všetkým záujemcom na Štedrý deň medzi 13.00 h a 14.00 h v Prievidzi na Dlhej ulici, Námestí slobody, na sídliskách Žabník, Kopanice, Píly, Zapotôčky i Necpaly. V Bojniciach to bude pri lekárni pod nemocnicou, pred Kostolom sv. Martina i v mestskej časti Dubnica.

Okrem toho Betlehemské svetlo skauti rozdajú aj po skončení vigílnych svätých omší, približne medzi 17.00 h a 17.30 h v Prievidzi pred Kostolom sv. Bartolomeja, Kostolom Najsvätejšej Trojice a Kostolom sv. Terézie z Lisieux a v Bojniciach pred Kostolom sv. Martina.

Betlehemské svetlo bude vďaka skautom dotvárať vianočnú atmosféru na Slovensku už 28-krát. Slovenskí skauti ho prevzali od rakúskych kolegov po prvýkrát v roku 1990 vo Viedni a odvtedy ho každoročne distribuujú ľuďom po celom Slovensku. Tradične ho odpaľujú na ekumenickej slávnosti vo Viedni, kam ho prinesie z Baziliky Narodenia Pána v Betleheme Dieťa svetla – rakúske dievča alebo chlapec, ktorí toto vyznamenanie získali za svoje príkladné správanie a ochotu pomáhať druhým.

“Svetlo nesie posolstvo pokoja, lásky, mieru, jednoty – spoločné univerzálne hodnoty vlastné ľuďom bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania, ku ktorej cirkvi sa hlásia alebo či sú bez vyznania,” dodal Vlčko.

Členovia košickej rehole augustiniánov prežívajú Vianoce ako v rodine. Počas sviatkov k nim na večeru prichádza niekto z príbuzných, zvyčajne mama niektorého z bratov. Ako pre TASR priblížil predstavený komunity a rehole augustiniánov na Slovensku pôsobiacich v Košiciach Juraj Pigula, vždy majú pripravené aj jedno miesto pre hosťa – Ježiša.

“Večer začíname modlitbou v kaplnke, kde máme takzvané vešpery z Narodenia Pána, z vigílie. Potom si sadneme za stôl k štedrej večeri a večer slávime o 22.00 h takzvanú polnočnú omšu. Robí to takto aj pápež a my ho nasledujeme,” uviedol Pigula.

Pochádza zo siedmych súrodencov a ako povedal, približne rovnako veľkú rodinu spolubratov má i v kláštore. “Nenachádzam nejaké obrovské rozdiely medzi tým, ako sme to slávili doma a ako to slávime v kláštore. Na začiatku vinšujem ako môj otec, keď prišiel a vstúpil do miestnosti pri štedrej večeri – začal vinšom a potom modlitbou. My začíname aj čítaním z Evanjelia podľa Lukáša, a potom je také žičenie si navzájom,” povedal predstavený kláštora.

Na štedrovečernom stole v košickom kláštore nechýba kapustnica či takzvané ‘bobaľky’ (opekance, pozn. TASR) s tvarohom. “Sme tu všetci východniari, takže tie rozdiely v jedle nie sú také veľké. Keďže sme všetci duchovne a formačne vyrastali v Taliansku, patria k tomu aj nejaké talianske veci. Okrem talianskeho vína máme aj taliansky koláč – panettone. Ďalej máme kapustnicu a lososa,” priblížil predstavený kláštora.

“Vianoce sú o tom, aby sme prijali dar lásky, ktorý prichádza. Aj ja sám vnímam koľko je nepokoja. Keď idem po nákupných centrách, až také napätie do mňa vstúpi z toho, že koľko nepokojných ľudí stojí v rade. Stále viac vnímam to, že sa potrebujeme zmieriť sami so sebou, odovzdať svoje veci do Božích rúk, a tak prijať ten pokoj, ktorý potom môžeme odovzdávať počas týchto dní,” dodal Pigula.

Biblia, to nie je len hrubá čierna kniha odložená kdesi na poličke. Jej posolstvo je stále aktuálne, živé, a my hľadáme rôzne formy, ako ho priblížiť ľuďom v súčasnosti. Tvrdí to Pavol Krasnocvetov, riaditeľ Slovenskej biblickej spoločnosti (SBS) v Banskej Bystrici.

Spoločnosť oslovila začiatkom tohto roka viaceré kresťanské organizácie, aby jej pomohli priblížiť Bibliu nepočujúcim. Hoci väčšina z nich dokáže čítať, ich materinskou rečou je predsa len slovenský posunkový jazyk. Posolstvu o Bohu preto dokážu porozumieť oveľa hlbšie pomocou posunkov než prostredníctvom písaného textu.

Ako TASR informovala Katka Bošková, projektová manažérka, SBS v uplynulých dňoch zverejnila na svojej web stránke prvé videonahrávky s prekladom Biblie do slovenského posunkového jazyka. Na ňom pracovali šiesti nepočujúci, ktorým pomáhali teológovia, tlmočníčka a režisérka. Ďalšie nahrávky majú byť hotové začiatkom budúceho roka.

Podľa Boškovej je proces prekladu časovo náročný. Pracovný tím, zložený z nepočujúcich i počujúcich, sa pravidelne stretával počas celého tohto roka. Po úvodnej analýze vybranej časti z Nového zákona vybrali nepočujúci vhodné posunky a preložili celý príbeh. Tlmočníčka ho spätne preložila opäť do slovenčiny, aby počujúci teológovia mohli skontrolovať presnosť prekladu. Pracovné nahrávky potom pripomienkovali komunity nepočujúcich. Záverečnú podobu získali videonahrávky v televíznom štúdiu LUX Communication. V roku 2018 chcú začať s prekladom dlhších a náročnejších biblických pasáží.

“Spolu s bratom Félixom a ostatnými františkánmi, ktorí sa venujú pastorácii nepočujúcich na Slovensku, sa veľmi tešíme, že sme sa mohli zapojiť do prekladu Biblie do slovenského posunkového jazyka. Pevne veríme, že tento projekt bude pokračovať aj v budúcnosti a prosíme Boha v modlitbách o pomoc,” uviedol brat Silvester z Kresťanského centra nepočujúcich v Bratislave.

Videonahrávky s prekladom Biblie do slovenského posunkového jazyka možno nájsť na www.nepocujuci.biblia.sk.