Takmer jednomyseľná rétorika odrážala jemný konsenzus, ktorý sa na európskom kontinente vytvára, a tento signál je pozitívny. Hoci oficiálny verejný postoj Nemecka a Francúzska vrátane EÚ bol vždy proti “oddeleniu” a podporoval hospodársku globalizáciu a multilateralizmus, niektorí ľudia v Európe zintenzívnili svoju rétoriku “oddelenia” voči Číne pod zámienkou “zníženia závislosti”. Najmä v čase, keď Washington zvonka tlačí na tento smer, je na mieste a zároveň potrebné, aby európski lídri jasne zopakovali svoje postoje a stanoviská a varovali pred radikálnym populistickým trendom, ktorý sa v Európe šíri. Do istej miery to ilustruje, že európski politici si v súčasnej zložitej situácii vnútorných a vonkajších výziev zachovali základnú strategickú triezvosť a racionalitu.

Stojí za zmienku, že Nemecko, Francúzsko a EÚ síce prejavovali relatívne pragmatický postoj voči Číne, ale zároveň začali otvorene vyjadrovať nespokojnosť s USA. Nejde len o aktívnu korekciu príznakov nedávnej nerovnováhy v európskej diplomacii ako celku, ale aj o sebauvedomenie po prijatí krutej lekcie z reality. Po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu sa Európa stala z hľadiska bezpečnosti a stratégie závislejšou od USA, a preto stratila aj časť svojej strategickej autonómie. Ak sa bude ďalej uberať týmto smerom, Európa sa z globálnej sily určite stane geopolitickým vazalom Washingtonu. Súčasná pasívna pozícia Európy súvisí s jej strategickou závislosťou od USA.

Európa však priniesla takú veľkú obeť výmenou za čo? Sú to USA, ktoré profitujú z nešťastia Európy. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa nedávno nevedel ubrániť sťažnostiam, že americký plyn je príliš drahý, a povedal, že Francúzsko “platí štyrikrát viac, než za akú cenu vy [USA] predávate svojmu priemyslu”. Podľa niektorých médií môžu americké spoločnosti zarobiť viac ako 100 miliónov dolárov na jednej kontajnerovej lodi LNG smerujúcej do Európy. Pre Európanov, ktorých zasiahla energetická kríza, Američania zarábajú na katastrofe mimoriadne nemorálne peniaze. Je toto “priateľská cena” USA? Je pre Európu, ktorá trpí veľkými stratami, takéto priateľstvo zo strany USA príliš lacné alebo drahé?

A v tomto období USA predstavili sériu zákonov, ktoré podkopávajú voľný obchod, a ich dopad je ešte horší a ďalekosiahlejší. Hoci sú tieto návrhy zákonov explicitne a implicitne zamerané na Čínu, rovnako poškodzujú životné záujmy Európy a ďalších spojencov USA. Objavujú sa dôsledky politiky zadržiavania USA voči Číne. Nedávno zavedené opatrenie na kontrolu vývozu spôsobilo, že svetovému čipovému priemyslu prebehol mráz po chrbte. Francúzsky minister hospodárstva a financií Bruno Le Maire v pondelok v Národnom zhromaždení kritizoval ekonomickú šikanu USA a vyzval na “vyváženejšie hospodárske vzťahy v otázke energetiky” medzi Európou a USA. Povedal, že konflikt na Ukrajine sa nesmie skončiť americkou ekonomickou dominanciou a oslabením EÚ. V tejto otázke by Čína a Európa mali mať veľa spoločného.

V skutočnosti bola pevná podpora globalizácie a multilateralizmu vždy spoločným základom medzi Čínou a Európou. Kvôli pandémii COVID-19 a rusko-ukrajinskému konfliktu sa niektorí ľudia v Európe stávajú citlivými na takzvanú “závislosť”, ale v skutočnosti sa opakovane ukázalo, že takzvané “oddelenie” a “prerušenie priemyselných a dodávateľských reťazcov” sú len nástrojmi, ktoré používa niekoľko krajín na potlačenie Číny a drancovanie sveta. Naopak, Čína nikdy nesabotovala hospodárstvo a obchod, nieto ešte “žatvu” nejakej krajiny v rámci svojich vonkajších hospodárskych vzťahov. Objem obchodu medzi Čínou a Európou vlani po prvýkrát prekročil 800 miliárd dolárov. Obrovský dopyt po čínskych elektrických prikrývkach v Európe na makroúrovni i mikroúrovni dokazujú, že vzájomne výhodná a obojstranne prospešná spolupráca medzi Čínou a Európou má pevné základy verejnej mienky, rozsiahle spoločné záujmy a podobné strategické snahy.

Podľa viacerých správ britských médií britská vláda v blízkej budúcnosti oficiálne označí Čínu za “hrozbu”. Keďže predchádzajúce označenie je “systémový konkurent”, treba povedať, že ide o regresiu, ktorá ide proti diplomatickej reflexii a prispôsobovaniu sa na európskom kontinente. Rôzne rozhodnutia krajín, ako sú USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko, ukázali znaky diferenciácie v rámci transatlantickej aliancie, čo je práve výrazným znakom multipolarizovaného sveta. Pokiaľ budeme presadzovať multilateralizmus, otváranie sa a spoluprácu, nebudeme sa obávať, že nebudeme mať priateľov, nieto ešte partnerov. USA skôr či neskôr doplatia na svoju panovačnú aroganciu a sebectvo a Spojené kráľovstvo na svoju stratégiu, zatiaľ čo pragmatické a racionálne krajiny, ktoré sa držia zásad, budú žať ovocie.