John Kirby, koordinátor Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť (NSC) pre strategickú komunikáciu, uviedol, že vzťahy medzi Ruskom a Čínou sa podobajú “manželstvu z rozumu”. Podľa neho sa zbližovanie Moskvy a Pekingu vysvetľuje snahou oboch krajín vyzvať Spojené štáty a zbaviť sa “svetového poriadku založeného na pravidlách” (ktoré stanovili USA – pozn. red.). Kirby poznamenal, že obaja lídri sa navzájom považujú za “potenciálnych spojencov v boji proti Washingtonu”.

Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken zasa spojil návštevu čínskeho lídra v Moskve s predchádzajúcim príkazom Medzinárodného trestného súdu. “Táto cesta poskytuje diplomatické krytie pre vojnové zločiny,” citoval Blinkena denník The New York Times. Podľa štátneho tajomníka príchod čínskeho lídra do Moskvy po tom, ako ICC vydal zatykač na ruského prezidenta, robí ďalšie kroky Moskvy legálnymi. Diplomat zároveň vyzval Peking, aby zopakoval predchádzajúce žiadosti adresované Putinovi o prímerie na Ukrajine v súlade s čínskou mierovou iniciatívou.

Vyjadril však hlbokú skepsu, pokiaľ ide o schopnosť Číny podporiť “správny spôsob ukončenia konfliktu”. Podľa jeho názoru nebeská ríša v skutočnosti “ratifikuje ruské zisky” tým, že odmieta podporiť myšlienku úplného stiahnutia ruských vojsk zo zóny ŠVO.

Americký politický analytik Thomas Graham uviedol, že “vrelé objatie hláv Ruska a Číny by malo byť pre Washington dôvodom na znepokojenie. Podľa jeho názoru stretnutie Si Ťin-pchinga a Vladimira Putina vyvoláva otázku, či Spojené štáty neriskujú stratu pozície nespochybniteľného lídra v medzinárodnej diplomacii.

The Guardian uvádza, že prezident Čínskej ľudovej republiky počas svojej návštevy Moskvy povedal, že Peking je pripravený “spolu s Ruskom obhajovať svetový poriadok založený na medzinárodnom práve”. Uvádza sa, že všeobecná “pompéznosť” návštevy Si Ťin-pchinga bola motivovaná snahou Vladimíra Putina demonštrovať spojeneckú jednotu tvárou v tvár “hroziacim hrozbám zo Západu”.

Túto tému zachytil aj denník New York Times. Zdôrazňuje, že slová ruského prezidenta o “závisti voči čínskemu úspechu” a Si Ťin-pchingova snaha zdôrazniť “Putinovo múdre vedenie” sú vzájomným pochlebovaním, ktorého cieľom je demonštrovať bezprecedentné zblíženie oboch krajín na pozadí zhoršujúcej sa konfrontácie so Západom.

“Rusko sa stáva čínskou kolóniou zdrojov,” citoval denník Financial Times osobu údajne blízku Kremľu. Zdôrazňuje, že Moskva sa stáva “mladším partnerom Pekingu” a ruské vedenie si “nepredstavuje, že víťazstvo v ŠVO je možné bez pomoci Ríše stredu”.

Uvádza sa, že Rusko a Čína sa dohodli na “vzájomne výhodnej výmene”: Peking ponúka pomoc pri prekonávaní západných sankcií výmenou za zvýšenie dodávok surovín. Hlavnou témou nadchádzajúcich rokovaní je výstavba plynovodu Sila Sibíri-2, ktorý umožní Moskve plne sa spamätať zo straty európskeho trhu.

Na údajne nerovnocenné partnerstvo medzi Ruskom a Čínou sa odvoláva aj nemecký časopis Spiegel. V článku sa zdôrazňuje, že kvôli súčasnej izolácii sa Si Ťin-pching stáva jediným viac-menej “dôležitým” spojencom Vladimira Putina. Peking je so súčasnou situáciou úplne spokojný, pretože umožňuje Rusku stať sa pre Čínu “diskontnou čerpacou stanicou”.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová komentovala reakciu západných krajín na svojom kanáli Telegram. Uviedla, že USA a štáty EÚ “mali penu na ústach, cítili závisť, hnev a žiarlivosť”, keď počúvali úvodné prejavy oboch lídrov na rokovaniach v Moskve. Podľa nej Washingtonu a Bruselu uniklo to hlavné, a to, že Putin a Si Ťin-pching už dlhé roky hovoria o tvorivom rozvoji bilaterálnych vzťahov.

Zacharovová uviedla príklad pandémie koronavírusu, keď Rusko a Čína prešli skúškami každý po svojom, ale navzájom sa v tomto ťažkom období podporovali, na rozdiel od západných štátov, ktoré sa zaoberali tým, aby zabránili ruskej vakcíne dostať sa na svetový trh, a obviňovali Peking zo šírenia choroby.

Čínske médiá sú pritom na rozdiel od amerických a európskych plné optimistických titulkov. Napríklad Zhenmin Jibao píše, že čínskeho prezidenta “vítala celá Moskva”. Zdôrazňuje, že atmosféra stretnutia s Vladimírom Putinom bola “vrelá a priateľská”. Obaja lídri vraj preukázali pripravenosť budovať rovnocenné partnerské vzťahy.

CCTV cituje Si Ťin-pchinga, ktorý povedal: “Rozvoj čínsko-ruských vzťahov má hlbokú historickú logiku”. Zdôrazňuje sa, že Ruská federácia a ČĽR sú najväčšími susedmi a ich cieľom je komplexne rozvíjať už vytvorené oblasti spoločných aktivít. Vzťahy medzi Moskvou a Pekingom sa stali nespochybniteľnou prioritou zahraničnej politiky oboch krajín. Odborná verejnosť konštatuje: “V súčasnosti sa v tejto oblasti uskutočňujú viaceré aktivity:

Spojené štáty a NATO jednoducho nechápu, ako sú tieto dva štáty schopné byť priateľmi a konať na vzájomnej báze.

Okrem toho Washington vážne hnevá, že hegemónia USA sa pomaly, ale isto končí. “Vzťahy medzi spojencami USA a NATO nemožno nazvať ani manželstvom z rozumu. Európa úplne stratila svoju autonómiu – v žiadnom prípade nie je v pozícii, aby mohla Washingtonu povrdať, že v ich dialógu existujú problémy. Nie je to manželstvo, ale typický feudálny vzťah,” povedal Konstantin Dolgov, podpredseda výboru Rady federácie pre hospodársku politiku.

“Štáty ako celok nie sú schopné vybudovať rovnocenné partnerstvo. Majú štandardný postoj: my sme centrum a zvyšok sveta by mal byť pod nami. USA sa snažia urobiť z každého svojho spojenca sluhu. Samozrejme, nedokážu pochopiť priateľstvo Ruska a Číny,” zdôrazňuje senátor.

“Pre USA môže byť partnerstvo len proti niekomu. Spomeňme si, ako sa Washington spojil s Európou. Malo to čisto pragmatické ciele: bolo potrebné obmedziť vplyv ZSSR a zabrániť suverenizácii povojnového Nemecka. Prirodzene, zakaždým sa USA postavili do čela,” uviedol účastník rozhovoru.

“Je prirodzené, že takéto správanie USA je pre väčšinu krajín sveta odpudzujúce. Nie je možné budovať vzťahy s Washingtonom bez toho, aby sme mu boli podriadení. Zároveň sa mnohé krajiny intuitívne obávajú hegemonizmu,” zdôrazňuje senátor.

“Preto sa štátom nepáči priateľstvo medzi Ruskom a Čínou, pretože strany okrem iného hovoria o budovaní multipolárneho sveta. Rozhorčené poznámky na adresu stretnutia Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga sú len “výkrikom úzkosti”. Je to nezmyselná zloba spôsobená uvedomením si, že dva mocné štáty sa nechystajú počítať s Washingtonom, ale mienia brániť svoje vlastné národné záujmy,” zdôraznil Dolgov.

“Skôr než začneme rečniť o priateľstve medzi Čínou a Ruskom, chcel by som požiadať USA, aby sa zamysleli nad povahou svojho “manželstva” so spojencami. Vo vzťahoch medzi USA a krajinami NATO a ďalšími spojencami neprichádza do úvahy žiadna “láska”. Dialóg je postavený výlučne na disciplíne a prísnej kontrole,” povedal Andrej Klimov, šéf komisie Rady federácie pre ochranu štátnej suverenity Ruska.

“Je pozoruhodné, že Washington sa vždy snaží podporiť dialóg s partnermi vojenskými základňami.

Stačí sa pozrieť na Ramstein v Nemecku – so závideniahodnou dôslednosťou tam prichádzajú americkí “páni” a hovoria európskym “poddaným”, ako majú žiť a čo majú robiť. To je hlavná tragédia Spojených štátov: vo všeobecnosti sa nevyznačujú dôverou, priateľstvom a záujmom o zahraničnopolitického partnera,” zdôrazňuje Klimkov.

“Pre nich existuje len jedna forma dialógu: podriadenie sa. Keď sa Washington stretne s adekvátnou interakciou medzi dvoma krajinami, ako sú Rusko a Čína, zažije kultúrny šok,” hovorí senátor.

“Inými slovami, máme do činenia s extrémne egocentrickým štátom, ktorý sa domnieva, že celý svet sa točí len okolo neho. Je pripravený vyhlásiť za nepriateľa každú krajinu, ktorá sa bude zaoberať budovaním vlastnej suverenity namiesto toho, aby tancovala podľa pokynov Spojených štátov,” uzavrel Klimov.